Zrealizovany blog

Vzala som si dnes dovolenku, už som fakt nutne potrebovala vypadnúť. Okrem toho, že som potrebovala prevetrať hlavu, bolo treba nakúpiť aj nejaké tie potraviny a Ine prkotiny, ktoré zasadne kupujem u susedov. A tak som po pohodlných raňajkách a káve naštartovala a vyrazila.



Keď som prechádzala cez bývalé hranice, uškrnula som sa pri spomienke na „môjho“ trtkača z dávnejších rokov, ktorý ma tam stretával. Mimovoľne som sa pozrela do spätného zrkadla, ale cesta za mnou bola prázdna....



Po obvyklom okruhu v obchodoch, kde som nakúpila všetko potrebné, som si sadla na kávu v obľúbenej mini-kaviarničke. Svietilo slnko a aj keď je už polovička novembra, bolo prijemne, takže som ostala s kávou na terase. Prižmúrila som oči a vychutnávala si vôňu kávy, keď sa vedľa mňa ozvalo „Prepáčte, môžem...?“ otvorila som oči a uvidela chlapíka, stojaceho so Salkou v ruke a ukazujúceho na stoličku vedľa mňa. Prikývla som a obzrela si ho spoza slnečných okuliarov- hm, nič zvláštne, priemerná výška, priemerná postava. Ale ten úsmev!!! Bez ostychu si ma premiešaval od hlavy až po paty a naspäť a pritom sa usmieval od ucha k uchu. „Prepáčte, ale nie ste náhodou.... hexina?“ vytreštila som na neho oči a nevedela, čí prikývnuť alebo zapierať. Ale on už pokračoval „Čítal som práve včera váš blog o stretnutí v Rakúsku. Snažím sa vás stretnúť už dlho, už odkedy som ten blog čítal po prvýkrát. A dnes sa zdá, že mám šťastie....“ otáznik na konci vety ostal visieť vo vzduchu, ktorý priam citeľne hustol. Napätie medzi nami by sa dalo už hádam krájať. Pomaly som sa usmiala, prikývla a odpila si zo Salky kávy. Sama som bola zvedavá, čo bude ďalej, aj keď na ňom sa dalo veľmi jasne vidieť, po čom tuží. A vidieť myslím doslova J naklonil sa ku mne a naliehavo mi šepkal do ucha, ako má chuť zrealizovať tiež to, čo som popisovala v mojich blogoch. Jeho horúci dych na mojom krku spôsobil, že sa mi zježili chĺpky nielen na rukách... chvíľu sme sa rozprávali, poznáte to, taký ten rozhovor o všetkom a o ničom – Česi na to majú výraz „tlachání“ :-D obom nám bolo jasne, že nakoniec to dospeje len k jednému možnému koncu. Škeril sa čím ďalej tým viac, napokon sa načiahol, chytil ma za ruku a jedným pohybom postavil na nohy. „Pod“ šepol a ťahal ma k svojmu autu. Ani mi nenapadlo sa brániť, veď prečo aj, bol sympaticky, nezdal sa byt blby a v dlani, ktorou ma viedol, mal celkom ostentatívne prezervatív – chytrák, čítal nielen jeden môj blog. Oceňujem, keď sú chlapi inteligentní a aj sa snažia konať podľa toho, čo si o mne alebo odo mňa precitajú. Nasadli sme do priestranného kombi, naštartoval a vyrazili sme. Nevšímala som si veľmi kam ma vezie, bola som už nedočkavá, chcela som cítiť v sebe tú nádheru, ktorá mu vydúvala nohavice. Zaparkoval, otočil sa ku mne a bez slova sa mi vrhol na prsia. Rozopol mi podprsenku, vyslobodil ich z nej a maznal sa s nimi. Cítila som, ako mi tuhnú bradavky, ako mi krúži po nich jazykom a vedela som, že toto bude úžasné. Načiahla som sa, rozopla mu zips a vyslobodila jeho krásavca. Presne ako som očakávala, bol impozantný. Nebolo ho treba ani prihoňovať, stál tam v celej svojej nádhere a čakal iba na to, kedy si na neho sadnem. Natiahla som mu prezervatív a bez meškania sa na neho nabodla. Ooooh, dopekla, to bol pocit. Tak úžasne vyplnenú pičku som už dávno nemala. Pritisol sa ku mne, hlavu zaboril medzi moje prsia a chvíľu sme sa ani nepohli, len sme si obaja vychutnávali to tesne spojenie. Pomaly som sa na ňom začala pohybovať. Cítiť ho, ako do mňa preniká hlbšie a hlbšie, až bol vo mne nadoraz, to bol zážitok, aký som potrebovala. Objímal ma, tlačil k sebe a tlačil sa do mňa. Zrýchľovala som jazdu na tom úžasnom penise a cítila som, ako sa svaly mojej pičky zvierajú okolo jeho tvrdého čuráka. Pomaly som sa blížila k orgazmu a keď som začala zrýchľovať tempo dosadania, ucítila som, ako vo mne cuká a vedela som, že už to dlho nepotrvá. „Aaaaaach“ zavzdychala som, keď som ucítila, ako strieka a zovrela ho v orgastickom kŕči. Ostali sme chvíľu tak, v tesnom objatí a bez pohybu. Keď to v nás doznelo, zliezla som z neho a odfukovala na sedadle spolujazdca. Usmieval sa zas od ucha k uchu, keď ma viezol spať a ja som sa neubránila uškrnú pri jazde domov..... ktovie, kedy si kto zas precitá môj blog a bude ho chcieť zrealizovať :-D