Nákupy

Dnes mám meniny. Juraj nás zoberie na výlet do mesta. Ráno hodím rýchlu sprchu, oblečiem na seba tangá, čierne kožené gate, push upku, čipkované body, myší kožúšok (vestička) a potom už len vychystať deti a môže sa ísť.

Zaparkujeme v centre, dáme kávičku, deti zákusok a hurá do „môjho“ obchodu. Nie že by som handier nemala dosť, ale nový sexi kúsok sa zíde vždy. Je to menší boutique priamo na pešej zóne. Zahĺbila som sa do svojho sveta šiat, sukieň a blúzok. Po chvíľke ma manžel vytrhne z extáze: „Zlatíčko, zoberiem deti von, v kľude si to tu popozeraj a vyber si niečo sexi. Počkáme ťa na námestí pri fontáne.“

Ani neviem. ako dlho som sa prehrabávala medzi vešiakmi, kým som si vybrala tri kúsky – elastické krátke šedé šaty, zlatý top bez ramienok a ružový top so zipsom vpredu. Rýchlo do kabínky a jeden kúsok určite beriem domov. Teraz by sa mi tu zišiel môj drahý, vždy mi vie perfektne poradiť.

Tesne pred kabínkou ma odchytil majiteľ obchodíku - sympatický päťdesiatnik: „Pani, ako Vám môžem pomôcť?“

Na chvíľu som zmrzla: „Chcela by som si vyskúšať tieto tri veci, ale chýba mi tu manžel ako hlavný poradca.“

„Nebojte sa, určite Vám budem vedieť poradiť aj ja.“

„To budem veľmi rada, ďakujem.“ Ak sa mám priznať, tak vôbec mi nevadí, keď na mne chlapi nechávajú svoje pohľady. Juraj ma niekedy podozrieva, že som úmyselne koketná. Má pravdu, ale to mu povedať nemôžem. Veď koho by nepotešil lačný pohľad chlapa.

Zaleziem do kabínky zhodím kožúšok, bodyčko a zlatý top už mám na sebe. Aj napriek mojim plným prsiam som si vybrala asi trochu väčšie číslo, nejako mi to nedrží. Hmm, a čo teraz. Dám ho dole a opatrne vykuknem spoza závesu. Majiteľ stojí diskrétne asi dva metre od kabínky.

„Potrebujete inú veľkosť?“

„Áno, ak Vás môžem poprosiť.“

Za chvíľu mám o číslo menšie na sebe.

„Ako Vám to sedí pani? Je to už v poriadku?“ ozve sa spoza závesu.

„Čo poviete?“ a pri týchto slovách odhrniem záves.

Očividne zostal trochu zaskočený. „No, sedí Vám to úžasne...“

Tak a teraz šaty. Dám dole top, nohavice a natiahnem šaty na seba. Sú úplne obtiahnuté a dokonca čipkované tangá sa rysujú cez tenkú látku.

Odhrniem záves, dvihnem sa na špičky, vystriem. „Čo hovoríte na tieto šaty?“

Majiteľ stojí na svojom mieste a očividne som ho nesklamala. Prezrádza to aj hrča, ktorá mu rastie pod oblekovými nohavicami. Prehodím s ním zopár viet, pričom mu neustále ubieha pohľad na moje obtiahnuté prsia a jasne sa črtajúce tangá.

A teraz už len ružový top so zipsom. Dám dole šaty, nahodím top, odopnem zips presne na stred hrude. Podprsenka mi máličko vytŕča z výstrihu. Vyzerá to, že je to mimovoľne, ale presne toto berie na chlapov. Odtiahnem záves, majiteľ stále stojí na svojom mieste. Pohľad mu skĺzol dole. Až teraz som si uvedomila, že nemám na sebe nohavice.

Zaujali ho moje biele tangá. Presne také, o akých by sa dalo povedať, že tých pár čipiek viac odhaľuje ako zakrýva. Určite mi je vidieť celú mušličku. Minúta trápneho ticha. Zdvihne zrak na moje prsia a znova zmrzne.

Zoberiem do jednej ruky zlatý top a do druhej šedé šaty. „ Tak, poraďte, ktorý kúsok si mám vziať?“

„Vo všetkých vyzeráte úžasne.“ Neustále mu ubieha pohľad dole.

Táto hra ma začína baviť. Tie rozpaky. Užívam si to naplno.

„Ale všetky si dovoliť nemôžem, jedine, že by ste mi dali nejakú zlavičku.“



….Kto chce pokračovanie príbehu?