Čo oči nevidia I

Jana mala pekné plné kozy a opatrne našľapovala na špičky. Dlaždice boli rozpálené a pri chôdzi sa pohupovala v bokoch. Elastické prsia sa jej každým krokom dvíhali a klesali. Bol som rád, že sa obetovala a zašla mi po pivo. V plastovom pohári, ale Plzeň.

Keď si sadala vedľa mňa, ružový top jej obopínal kozy. Voda v bazéne musela byť studená, pretože okrem kvapiek na hnedastej pokožke jej stáli bradavky. Bola presne ten typ, ktorý by mohol mať vždy o celej hodine kefovačku v prezliekarni, keby len luskla prstom. Mne sa do vody nechcelo. Pri pohľade na všetky deti, ktoré sa tam 4krát vycikajú a starcov, ktorí do bazéna po veľkej pôjdu umyť riť. Kúpalisko bolo plné a slnko mi pražilo do rozkroku v čiernych plavkách.
„Ako si na tom?“ spýtala sa Jana.
„Nič moc. Tie zasrané plavky ma tlačia.“, vsunul som si ruku do gatí a poškrabal spotené gule.
„Ak si teraz pričuchneš k prstom, odsadnem si.“, zasmiala sa.
„Don´t worry.“
„Myslela som to inak... Ako si na tom?“
„Aha...“, natiahol som sa na lehátku. „Zubár si vypýtal 400 eček. Bieda.“
„A hľadáš si niečo?“
„Posielam CVčka, ale je leto. Uhorky, všade uhorky.“

Natieral som jej chrbát olejom. Rozopol som jej top a pokračoval som k zadku a vnútorným stehnám. Prehla sa v chrbte a telom dávala najavo, že môže byť. Chcel som byť dôkladný. Zašiel som až k bikinám a pocítil miesta po depilácii. Rukou mi dala najavo, že som cez.
„Niečo by som mala. Máme nového klienta. Bude potrebovať silného chlapca.“
Nadvihol som obočie: „Točíme porno?“ Zasmiali sme sa a glgli si z piva.
„Nie. Potrebujeme niekoho s... fyzickou kondíciou. Svalíky, chápeš.“
„Aha, môžem zarobiť bez používania mozgu.“, opáčil som.
„Ale budeš musieť byť empatický.“, uškrnula sa. „Príď na Grosslingovu.“ Mal som chuť vyhľadať empatiu v guglovi.

Vstúpil som do haly, ale Jany nebolo. Prístupila ku mne tučná žena a povedala, že je Monika.
„Jana mi spomínala. Vysvetlím vám, o čo ide.“ Debata sa nevyvíjala podľa jej predstáv, pretože posledná veta znela: „Nebuď taký kokot. Môžeš pomôcť a finančne to vyjde dobre. Má bohatého syna... Ak to vezmeš.“

Šiel som naostro. Z Červeného kríža tam už nikto nechcel chodiť. Vstúpil som do bytu a ovalil ma smrad. Boli tam skapaté rastliny. Prach. Rozhádzané tašky a špinavé topánky. Na vešiakoch viseli vojenské uniformy. Podľa dohovoru som dostal kľúče a prišiel som.
„Haló?“, hlesol som.
„Som slepý, nie hluchý!!“, ziapal po mne hlboký, drsný hlas.
Sedel chrbtom v kresle. Oholená hlava, široké plecia sa mu prudko dvíhali každým nádychom. Prišiel som nevhod? Mohol mať okolo 50tky. Šiel som bližšie. Vypracované bicepsy. Slepec v takej kondícii?
„Budeš ďalší kokot, ktorý nevie pozdraviť?!“, neznelo mi to ako otázka. Ale drsných borcov som v porne obdivoval a rýchlejšie som dýchal.
„Dobrý deň... pane?“, skoro som sa zasmial. Pane? Pane! „Som Ivan.“
„Štefan.“, síce odvrkol, ale v tom tóne bol záujem. Po slove „pane“ nahodil úškrn. Mal peknú, ostro rezanú tvár a výraznú sánkovú kosť. Očividne sa chcel zoznámiť. Vstal.

„Postav sa tesne predo mňa!“
Poslúchol som a cítil, že sa mi napínajú trenky. Trapas ako vyšitý.
Štefan sťažka dýchal. Nadvihol mohutné paže. Položil mi ich na hlavu. Chvíľu skúmal vlasy. Presunul sa k čelu, lícam, nosu a brade. Potom nahmatal moje pery. Kokot mi stál, ale bol dobre uväznený v spodkoch, a tak príliš nevyčnieval.
„Veľmi rýchlo dýchaš.“, povedal. On je snáď jasnovidec, o chvíľu mi nahmatá tvrdého vtáka a dostanem ľavým hákom. Po chrbte mi stekal pot. Prehliadka pokračovala. Ohmatal ramená a hruď. Ďakoval som vesmíru, že nezamieril k bradavkám. Mal som ich tvrdé a vystúpené. Snažil som sa uhádnuť, kedy bol v sprche a kedy si menil tričko. Náhle som stratil odvahu aj motiváciu. Máš mu pomáhať, Ivan, nie si tu honiť nad jeho telom. Toto dáš? Jana je pekná mrcha.
„Štefan...“, začal som, „Pane... chodí k vám syn?“

Ticho.

„Neviem, pane... či je toto pre mňa.“, dal som sa na totálny ústup, ale namiesto toho som šliapol do hovna. „Nemáte tu ženu, ktorá by sa postarala?“
„Drž hubu!“, zreval a schytil prvú vec a šmaril ju o stenu. Bola to keramická váza, ktorá sa rozletela na všetky strany. Inštinktívne som odskočil a iba pár drobných úlomkov ma trafilo do nohy.
Štefan sa roztriasol a zvalil sa na bok. Nehybné oči sa mu leskli. O mojej erekcii sa už nedalo vôbec hovoriť. Keď sa snažil dostať na nohy, prevrhol pár fľaštičiek. Znova dosadol na zadok. Zdalo sa mi, že mu nie je dobre.

„Si v pohode?“, úplne som stratil nervy. „Koľko si si dal? Starý blázon, vieš koľko má Wianabol kofeínu?!“
Štefan sa rozosmial. Váľal sa tam, ale bavil sa. Prisadol som si k nemu. Ruku som mu zľahka položil na šiju. „Je to strašne močopudné. Neber viac ako 2 za deň!“
„Hej.“, vzdychol, „záchod, roztrhne ma...“

Bol rozhodený a museli sme ísť telo na telo. Držal som tú korbu, aby šla. Dostal som ho na wc. Vtedy som si všimol popáleniny na jeho dlaniach. „Čo máš s rukami?“
„Aj slepci varia špagety.“, jeho čierny humor ma zasa rozpaľoval. Preglgol som.

Kľačal som pred ním. Stál v špinavých fľakatých rifliach. Jeho rázporok na mňa škúlil.
„No tak!“
„Dobre...“, priložil som dlane k jeho stehnám a cítil svalstvo. Rozopol som gombík a pomaly stiahol zips. Pomaly som mu sťahoval nohavice. Čierne boxery sa mi predstavili ako Calvin Klein.
„Ruky ma naozaj bolia.“
„Dobre...“, vydýchol som a pomaly zaťahal za gumu. Mal tam riadne naložené ako ozajstný kapitán. Na ochlpení bolo pár šedín. Díval som sa na veľké hnedé vajcia a ružovohnedú vyvinutú klobásu. Môj vták bol na prasknutie. Stekalo mi z neho a zľahka som si po ňom prešiel rukou. Bol som napätý ako struna.
„Čumíš mi naňho.“, povedal Štefan.
„Čumím...“, povedal som pološeptom. Do nosa mi prúdila jeho vôňa. A v mozgu 220 voltov.
„Toto mi zostalo... nedotknuté... Ale kto by to chcel? Teraz?“
Vedel som presne, kto by ho chcel.

Nechal som ho v súkromí a čakal v chodbe. Chytil som si navretého vtáka cez nohavice a párkrát drsne zamykal. Musel som sa chytiť steny, taký orgazmus to bol. Semeno mi cez boxery pretieklo do nohavíc a objavila sa machuľa. Nevedel som sa nadýchnuť.
Jana nebola až taká mrcha.
Túto brigádu zvládnem.