Keď sa bije cit a rozum

Jeho oči budú ženíchom môjho tela a ja mu sľubujem, že sa do nich roztopím a budem milovať každý jeho kúsoček, dokonca i ten, ktorý milovať mu spôsobuje bolesť....

Dostala som zaujímavú pracovnú ponuku... Mám byť pravá ruka riaditeľa jednej spoločnosti... Práca 5 dní v týždni a plus služobky,podľa potreby. Priznávam lákavá ponuka... Nakoľko je doba,aká je a ja som samoživiteľka premýšľam,že to vezmem...

Včera som to teda predostrela môjmu Levovi a jeho otázka bola... "To myslíš vážne?" Teda sa pýtam,čoho sa bojí? Obáva sa,že toho bude na mňa priveľa a ,že ma to položí a nakoniec aj nás...

Čoho sa v skutočnosti bojíme? Čo je to čo v nás hlodá a nedá nám spať? Čo je to čo udáva tempo nášmu strachu?

Prečo sa vy muži o nás bojíte? Nebola som zvyknutá,aby sa o mňa niekto bál... Vždy som musela bojovať za všetko sama... Pretlkať sa životom ako hladná a doráňaná Levica... Život mi uštedroval tvrdú ranu za ranou...

A dnes oproti mne stojí muž - môj Lev ... A ja sa to snažím pochopiť...

Medzi tým,ako ho dôverne a vášnivo spoznávam,ako líže moje rany ....

Je zrazu zvláštne zobudiť sa do rána,keď už zrazu nie som sama....

Ak spoznám jeho dušu,namaľujem jeho oči do svojho srdca...

Zakódujem ho a ako kód použijem šifru od Leonarda...

Usteliem mu v ňom... Som divoká duša,som Levica ukrytá v tele ženy... Lomcuje mnou vášeň a chuť žiť... Skrotiť ma jednoducho nejde... Rovnako ako sa viem vášnivo milovať,viem byť prítulná ako malé mačiatko...

Nemám žiadne odpovede na jeho pochybnosti ani obavy, ale môžem ich počúvať a zdieľať s ním...

Vy rozumiete čoho sa bojí?