Rob, čo chceš

Mala som kedysi kamarátku, ktorá si dopriavala omnoho viac sexuálnych románikov, než je bežné , a nemyslím literatúru, ale celkom úspešne zakomponovávala do života výletíky za dobrodružstvom.
Väčšinou sa jej podarilo natrafiť na dobre situovaných mužov, prevažne ženatých, ktorí boli strašne zaneprázdnení a nejaký ten úlet bez následných hovorov patril k ich relaxu. Neraz prišla s novým mobilom, /vtedy to stálo mesačný plat/, alebo iným darčekom za poskytnutú rozkoš.

Ako to už chodí, každý raz narazí na svojho blbca.

Vypravila sa zo stredu našej krásnej krajiny do hlavného mesta. Ja som chlapa poznala len podľa nicku, dával na plochu desne romantické texty piesní. Ku cti mu slúžilo, priznal, že to nie je jeho tvorba. Celkovo, šíril o sebe predstavu fajn chlapa. No a tak slovo dalo slovo a ona sa vypravila za ním, za účelom zrealizovať romantické predstavy.

Celkom neochotne referovala po návrate - prvý dojem nevalný. Pán guľatý, pohodlný, byt na hranici únosnosti, a - smutne zahlásila, keby aspon sex bol k niečomu. Taká som z neho unavená, vysal mi všetku energiu. Nedalo mi to, a tak mi popísala orgie - on si ľahol ako poleno a povedal : Rob si so mnou, čo chceš! - Tak prvý deň, si povedala, že je nejaký nesmelý, lebo po tom, ako ho obslúžila, nevzdychol ani pri ejakulácii. Druhý deň sa ho snažila namotivovať, použila všetko, čo len vedela, usilovala sa akoby súťažila, a - výsledok bol ten istý. Uspokojený sa otočil na bok a pozeral ďalej telku. Tretí deň zopakovala svoju kráľovskú jazdu, ale kôň zas nezabral, ani sa nepohol, cítila sa ako na trenažéri.

Tak skrátila pobyt, zobrala si iba to, čo tam zaniesla, a vyflusnutá z tej márnej driny odcestovala späť.

Prečo som si na to spomenula? Lebo mi jeden pán po nejakom mesiaci korešpondencie napísal: Môžeš si so mnou robiť, čo len chceš. Zablikali majáky, zahúkala výstraha a mne bolo zrazu jasné,, že z tohto mračna pršať nebude...