Mám úchylku

a obrovské predsavzatie, že sa jej zbavím.

Nehrá rolu letopočet, proste, prefackovalo ma poznanie, že princovia nie sú, ba aj biele kone došli, a tak, ak si chcem konečne po desaťročí celibátu skontrolovať pavučiny, budem musieť zľaviť z nárokov.

Problém je, že nároky na 3v1 sa ani tak netýkajú jeho. Je to o mne. Musím cítiť úctu, obdiv, cítiť spoľahnutie sa, ved komu inému by som odovzdala do rúk svoje krehké telo a zraniteľnú dušu, než mužovi s veľkým M. Nie, fakt som nemyslela penis, aj ked ani to nie je celkom nedôležité.

No tak prosím, poraďte mi, kde sa presúšajú osamelí intelektuáli.... nie ako ten psíčkar, ktorého parfum mi včera ráno skoro rozbil nos, a prvé, čo som ľutovala , bol jeho psík, to nepreští, keby čo robil.

Krásne dni, vždy prajem. a o tú radu naozaj mám záujem.