Cuc II.

A tak sa z virtuálneho sveta začala stávať realita, čas spolu sme trávili u neho na dome. Naozaj dlho sa mi nestalo, aby sa o mňa niekto tak staral. Miestami som sa cítila ako tá najvýnimočnejšia žena na svete. Strávili sme spolu takmer celý týždeň sami dvaja. Vo štvrtok večer ma upozornil, že ráno príde jeho šéf a potrebujú prebrať ďalší mesiac. Mňa to ale nijako neovplyvní, keď chcem, môžem ďalej spať. Aj mi celkom odľahlo. Nechcela som správať ako poslušná žienka, keďže ešte ani sami sme nevedeli, čo z toho bude. Zvyšok plánu bol taký, že pôjde ešte doriešiť veci a dom budem mať pre seba takmer celé poobedie. Samozrejme, keďže som ráno nemusela vstávať, zobudila som sa až na obed v domnení, že už som sama doma. Zbehla som zo spálne do kuchyne, len v Peťovom tričku tanečným krokom a vôbec som si neuvedomila, že v obývačke ešte sedeli chalani a nie som tak celkom sama. V kuchyni som sa naťahovala po pohár vo vrchnej poličke, keď odrazu spoza chrbta zaznel cudzí hlas. ,,Petrík, ale nepochválil si sa, že máš doma trpaslíka a pobehuje len v tričku." na mieste som stuhla, zišla som zo špičiek aby mi nebolo vidno zadok a opatrne som sa otáčala. Pán mi podal pohár a poprial pekný deň. Peťo prišiel s úsmevom a len dodal: ,, Čakal som, že Šípková princezná bude spať dlhšie. My už odchádzame, chceš niečo doniesť z mesta?" Len som zakrútila hlavou a pozerala ako obaja odchádzajú. Ostala som zahladená na ich chutné zadky, veď oni obaja už ten môj videli. Na to som poslala Peťovi SMS, že zadok jeho šéfa nie je na zahodenie. SMS od Peťa: ,,Dievčatko, to isté si myslí on o tvojej ritke, večer sme pozvaní na večeru."