Moja šéfka – SÚŤAŽNÁ POVIEDKA

Moja šéfka.

Jedným slovom - prísna. Druhým – spravodlivá. Veľa od nás, svojich zamestnancov vyžaduje, ale na druhej strane je férová. To treba určite dodať. A čo ešte? No proste je to KUS! Žena v najlepších rokoch, a slovami známej piesne „nádherne urobená“. Nejedno mužské ,ale musím napísať že aj ženské oko, sa už na ňu túžobne zahľadelo.. Priznám sa, aj moje oko medzi ne patrilo. Na druhej strane, aj hoci má skvostnú stavbu tela a priam úžasné husté vlasy a tie jej veľkolepé k... oči som chcel napísať! No i napriek tomu nikdy nikomu ani len za mačný máčik nenaznačila, že by sme na ňu mali pozerať inak než len ako na autoritu, proste šéfku. Jednoducho si drží odstup a tak ostáva asi len „vlhkým snom“ nejedného muža, možno aj ženy z nášho pracovného kolektívu.
Pracujem ako dizajnér v jednej nemenovanej firme na výrobu reklamných materiálov, rôznych nálepiek, pier, tričiek a podobne. Ale navrhujeme aj logá a marketingové kampane a tak. No a práve na jednej takej kampani som ja a môj „najbližší“ kolega Juraj pracovali a to práve priamo pod jej „dohľadom“. Asi vám nemusím dopodrobna opisovať muky ktoré som zažíval v kancelárii pri práci s ňou neraz až do neskorého večera a...... nikdy, ani len úsmev, ani len nenápadný dotyk, alebo to, čo máme my muži radi obzvlášť – také to vychválenie, aby sme sa cítili ako majstri sveta. Vždy len poďakovanie a konštatovanie, že sme odviedli dobrú prácu, že nám ďakuje a tak. Pritom by stačil len kradmý úsmev a trochu dlhší pohľad jej hlbokých tmavých očí a skrútil by som sa k jej nohám do klbka ako také šteniatko.
No nebudem to ďalej naťahovať, kampaň sa chýlila ku koncu a my sme ju mali ísť prezentovať priamo do firmy, ktorá si ju objednala. Je to firma zo susedného Česka a tak sme si mali rezervovať izbu na dve noci v hoteli v meste kde firma sídli. Mali sme pricestovať prvý deň večer, ubytovať sa. Ja na izbe spolu s tým vyššie spomínaným kolegom Jurom a naša pani šéfova mala mať izbu sama pre seba. Druhý deň mala byť prezentácia našej práce, potom program a večera. Potom ešte jedna noc v hoteli a na tretí deň ráno cesta domov.
Kolega Juraj už tak dva týždne pred odchodom vymýšľal stratégie a scenáre ako by sa dalo so šéfkou niečo potenciálne šteklivé zažiť. Už som ho mal plné zuby, ale aj som sa na ňom kráľovsky bavil. "Akože prečo by mala byť táto služobka iná? V čom by sa asi tak prístup našej šéfky zmenil?" Krútil som nad ním hlavou. Dva dni pred odchodom však Juraj nečakane ochorel. Posledné detaily sme tak riešili a dolaďovali cez správy cez internet. No ja som hlavne bol z toho aj trocha roztrpčený. Predstava pobytu s „ľadovou kráľovnou“ ma vôbec nelákala. Tak by som mal aspoň spoločnosť Jura, nielen kolegu, ale aj dlhoročného kámoša. Ale čo už. Bude to teda len a len o práci... Alebo?
Prezentácia a následná diskusia a pripomienky k nej dopadli super. Klient náš produkt prijal a pre našu firmu to veľa znamenalo. Čo vám budem hovoriť, samozrejme som sa najviac tešil na odmeny predsa. Ale jedna nečakaná „odmena“ ma postretla už druhý večer na hoteli. Keď sa už skončil aj program aj večera a všetci sme sa „rozišli do svojich domovov“, teda ja so šéfkou do nášho hotela a naši klienti domov naozaj, tak cestou v taxíku sa na mňa šéfka na chvíľu zadívala a naozaj sa príjemne a milo usmiala. Jej tvár vtedy dostala ešte nádhernejšiu auru a ja som sa utopil v jej očiach.. po prvý raz v ten večer. Ale nie naposledy. Ale to už predbieham.
V hoteli sme sa obaja pobrali do svojich izieb. Ja som hneď skočil do sprchy, obliekol si pohodlné oblečenie a chystal sa na noc. A už som sa aj tešil na cestu domov. Keď v tom zrazu počujem slabé „klop, klop“ na dvere. Pomaly ich otvorím a v nich stojí ONA. Ľadová kráľovná osobne. V ruke fľaša šampanského a dva poháre. Reku musíme to predsa len ešte osláviť. A vraj vie, že je niekedy asi dosť neprístupní a prísna, ale všetko robí preto, lebo je oddaná svojej, našej práci a bla bla.. Pomyslel som „že nie niekedy, ale vždy“ ale nevyslovil som to. Namiesto toho som pritisol svoje pery na tie jej. Risk, viem. Ale ten taký ospravedlňujúci pohľad jej očí, v ktorých som sa v tom momente znova utopil ma k tomu proste vyprovokoval. Ale ona necukla. Miesto toho sme sa začali vášnivo bozkať. Jej plné pery boli vláčne a chutili sťa jahody. Vôňa jej pokožky ma úplne odzbrojila a ja som po vášnivých bozkoch zamieril rovno dole k jej sukni... Vyhrnul som ju a perami som jemne začal bozkať jej centrum rozkoše najprv cez krajkové nohavičky, no tie som po chvíli stiahol a začal dráždiť jej krásnu oholenú štrbinku. Voňavú a šťavnatú ako sladké ovocie. Jazykom som striedavo prechádzal po jej klitorise, tom majáčiku rozkoše a striedavo skúmal vnútro jej jaskyňky a ochutnával jej sladké šťavičky. Začala krásne vzdychať a priasť ako taká mačička. „Čo sa to deje? To sa fakt deje?“ vírilo mi v hlave. Ale neprestával som. Ona si ma pritláčala ku vlhkému klínu a celá sa chvela až kým po jej tele neprebehla vlna orgazmu. Pevne ma chytila zozadu za vlasy a pritlačila si ma k nej až kým vlny rozkoše neodzneli a ja som si vychutnal všetky jej šťavičky. No a tým som sa rozhodol prijať hodenú rukavicu. Jemne som ju dotlačil ku komode, otočil si ju chrbtom k sebe a začal som jej jemne cuckať ušné lalôčky a šiju. Prechádzal som po nich špičkou jazyka a mal som pocit, že mám zasa také prítulné mačiatko a nie ľadovú šéfku. „Super, ono sa to asi naozaj deje“. Zatiaľ čo som sa perami venoval jej uškám a šiji, uvoľnil som jej zips na sukni a tá skĺzla dolu. Odhalila jej krásne oblý zadoček a som sa jazykom a perami presunul na jej polky, oblé a nádherne jemné. Po chvíli, keď sa oprela lakťami o komodu a odhalila mi svoju stále vlhkú štrbinku som si stiahol nohavice a boxerky a pomaly, nežne som do nej vnikol. Najprv opatrne, no až na doraz, párkrát dnu a von a potom sa už tempo začalo stupňovať. Po chvíli som už prirážal divo a tvrdo a ona sa znova zachvela v orgazmickom kŕči. Keď odznel, otočila sa ku mne a kľakla si. Začala sa pre zmenu jazykom a perami venovať teraz ona mojej tvrdej klade. Netrvalo to dlho a teraz som bol na rade s orgazmom ja. Celá moja dávka jej naplnila ústa a pre zmenu som ja teraz držal pevne jej hlavu pekne dolu až kým zo mňa nevyšla aj posledná kvapka. Unavení sme si ľahli na posteľ. Až tam som jej pomohol zbaviť sa blúzky a podprsenky, lebo tie mala až doteraz na sebe a vtedy na mňa vykukli jej krásne oblé prsia a pevné tvrdé bradavky ako dve čerešničky na torte, lákavé a chutné.V rámci uvoľňovania túlenia po akte som jej ich teda tiež trocha pocmuľkal a podráždil jazykom no a už o pár minút som vedel, že to pred chvíľou nebolo posledné „číslo večera“. A mal som pravdu.
Do svojej izby odišla až tesne nad ránom. Hodila na mňa vtedy od dverí znova ten jej pohľad a ja som sa znova v ňom utopil.. To bolo ale vtedy poslednýkrát. Cesta domov už bola viac-menej tichá, "pracovná" a aj potom vo firme to bola opäť tá neprístupná „ľadová kráľovná“. Ale ja som svoje už vedel. Že niekedy je to veru poriadna dračica.
A už sa znova blíži prezentácia a teda aj služobná cesta pre inú firmu, tentoraz až na tri noci, do Nemecka...
No a musím ešte spomenúť Juraja.. Ten „somár“ si celú svoju chorobu len vymyslel. Reku veď videl predsa moje „pohľady“. Niet nad dobré kamarátstvo. Nič som mu síce nepovedal, ale ani som nemusel. Kámošom stačí pohľad. No a spomenul som že do toho Nemecka sa teraz už naozaj chystáme traja. Ja , Juro a „ľadová kráľovná“. Tak žeby som mal nabudúce námet na poviedku na tému „trojka“? Uvidíme...