Kamarátka 1

Onoho času, keď som chodieval na služobné cesty, vždy som býval v jednom meste. našiel som si tam jednu kamarátku, s kt som nič nemal, len sme chodievali von, pokecať si a tak.
jedného dňa, keď som bol zrovna v "jej" meste, mi písala, že má depresie či by som mohol prísť za ňou. našiel som ju u nej doma sedieť na zemi, celú uplakanú, roztrasenú. nevedela uniesť svoj stav, a tak prešla k svojej obľúbenej činnosti na vypustenie pary - rezanie sa. keď som za ňou prišiel, objal ju a chcel ju troška rozveseliť, ma začala bozkávať.
bozky som jej samozrejme opätoval, chytil som ju za jej dorezané zápästie a hladil. zvalila ma na zem a začala vyzliekať seba aj mňa. pri bozkoch a jemných kúsancoch na krku a hrudi som bol už rozpálený aj ja. ako ma hľadela a začala honiť ma "značkovala" svojou krvou ktorá jej jemne vychádzala zo zápästia. vyšla na mňa a začala na mne jazdiť. bola už vlhká, ani som necítil kedy som vnikol do nej. jej krásne prsia sa mi hýbali pred očami, jej pohľad smeroval do stropu. po chvíľke som prevzal iniciatívu ja, prehodil som ju na chrbát a začal ju bozkávať po tele až som zašiel jazýčkom do jej mušličky. jej slastné stonanie a množstvo šťavičky len dávalo najavo že to robím dobre. keď som do nej opäť vnikol až po koreň sa zaprela do mňa a tak ma stisla že som mal čo robiť aby som ju nevystriekal. po pár prírazoch som už bol skoro aj ja, rýchlo som ho vytiahol a ostriekal jej prsia a bruško. začala sa hľadieť a rozmazávať krv zo semenom.
ľahol som si na ňu, čo sme ešte prežívali tú divnú atmosféru. pred chvíľou bola psychicky na dne a teraz spokojná s úsmevom na tvári. nikto by neveril že má resp mala problémy, keby nebolo vidno tú krv a jej rezné rany..
niekedy človek nevie čo sa odohráva v hlavách iných ľudí, človek ktorý je vysmiaty má problémy a si cielene ubližuje, a niekedy ten ktorý najviac frfle a nadáva je vnútorne spokojný sám so sebou..