(Súťažná) Gangbang v lese (2. časť)

Zostala úplne nahá. Nervózne behala zo strany na stranu. Prehrabovala sa lístím, ktoré tam zostalo od minulej jesene. Sebavedomie ju úplne opustilo, rovnako ako jej mladí krátkodobí parťáci a zdá sa, že aj jej oblečenie zostalo nenávratne fuč.
“Madam.” ozvalo sa z miesta, odkiaľ prichádzali kroky. Hlas bol tak rázny, že sa postavila do pozoru a rukami sa snažila prekryť intímne partie. Cítila, ako sa chveje od strachu, určite nie od zimy. Ešte stále v nej totiž pulzovali erotizujúce dávky vzrušenia a nahromadenej energie. Tie teraz veľmi rýchlo ubúdali. Nepomáhal tomu ani adrenalín vypumpovaný na maximum.

Ocitla sa pred dvoma policajtmi. Presnejšie pred jedným statným policajtom a jeho drobnejšou kolegyňou.
“Madam, oblečte sa!” znel rázny pokyn policajta. Dívala sa na neho vysvetľujúcim pohľadom. Lenže ako pohľadom vysvetliť, že sa ocitla nahá v lese bez oblečenia?
“Ste v poriadku, madam?” skúsil trocha voľnejšie policajt. Možno nechápal, že v čom je problém, ale bolo mu jasné, že pred ním teraz stojí vystrašená žena, že jej treba najprv pomôcť a ochrániť ju.
Ona sa dokázala zmôcť len na jedno nesmelé prikývnutie.
“Naozaj?” snažil sa potvrdiť situáciu.
“Stratila som šaty.” vyjachtala zo seba. “Asi mi ich zobrali.” doplnila.
Policajt sa na chvíľu zamyslel a obrátil sa na kolegyňu so slovami: “Janka, bež pohľadať v okolí, či ich niekde nenájdeš, či sa neschovali pod lístie.”
“Prečo ja?” bola reakcia kolegyne na jeho pokyn.
“Dobre, urobím to sám.” zahudral si a zobliekol si policajnú vetrovku. Podišiel k nahej žene a podal jej ju so slovami: “Ako vyzeralo?” Keď na neho nechápavo pozrela dodal: “Vaše oblečenie.”
“Iba čierne šaty…som mala” oznámila obliekajúc si jeho bundu. Urcite nebude mať radosť, keď mu ju bude vracať. Jej telo bolo stále pokryté množstvom semena z jej nedávneho dobrodružstva. Po majiteľoch sa zľahla zem, rovnako ako po jej šatách. Cítila sa totálne zahanbene, ale vetrovka jej dodala dostatočný pocit bezpečia.

Útla policajta si ju naďalej prezerala. Nezízala, skôr mala veľké množstvo otázok a túžila nejakú z nich položiť, no nevedela ktorú.
Siahla do vrecka a vytiahla balíček papierových vreckoviek. Pristúpila k nej bližšie a načiahla ruku so slovami: “Ak by ste sa chceli trocha utrieť, madam.”
Nahá žena vďačne prijala kapesník a veľmi starostlivo začala zo seba utierať pomaly zasychajúce semeno.

Zatiaľ čo policajt prehľadáva okolie miesta činu v snahe nájsť ten čierny kúsok handry, ktorý prekrýva rafinovane prekrýva všetky intímne časti ženského tela, jeho kolegyňa sleduje, ako si obeť zotiera dôkazný materiál zo svojho tela.
“Aké to bolo?” s nadšením sformuluje svoju prvú otázku. Nahá žena na ňu s nepochopením pozrie.
“Pardón.” ospravedlní sa za hlúpu otázku, no stále jej to nedá.
“Viete, dostali sme nahlásené, že v lese nejaká žena nahlas stoná a keď sme vás hľadali po zvuku, tak sa zdalo, že…” zmĺkla. Uvedomila si, že to celé bol blbý nápad.

Nahá žena sa teraz túžila prepadnúť pod zem. Je pravda, že si spoločnosť mladíkov užívala bez limitov, ale nemala v pláne zalarmovať akčných občanov ani políciu. Nadýchla sa a pokúsila sa prekonať všetky pocity. Vedela, že je v bezpečí. Vedela, že nejakej pokute sa určite nevyhne. Mala ale šťastie, že natrafila na tento sympatický pár policajtov.

“Vôbec som si to takto neplánovala.” preradila policajtke, hoci to bolo obom už dávno jasné.
“Chápem.” odpovedala policajtka so súcitom a potlačila túžbu opýtať sa ďalšie otázky. Dúfala, že sa jej s niečím zdôverí sama. A tak zostali ticho mlčať až pokým sa nevrátil policajt so slovami: “Mrzí ma to, madam, ale našiel som iba tieto pánske boxerky a viacero ponožiek. Nahá žena chvíľu váha, no vezme aspoň tie boxerky.

“Zaujímavý model” pokúsi sa zavtipkovať policajt pri pohľade na ženu v policajnej vetrovke, pánskom spodnom prádle a elegantných dámskych sandáloch
“Ospravedlňujem sa vám, madam. Asi to nebolo vhodné. Budem potrebovať, aby ste išla s nami a spísali sme zápisnicu.” oznámil jej a dali sa do pohybu.
“Naďalej trváte, že ste v poriadku?”opýtal sa policajt. Súhlasne prikývla a kráčala ďalej.
“Viete, nechceme vám robiť problémy, tých ste si už spôsobila sama dosť. Lenže netuším, že napísať do hlásenia.”
Pozrela na neho a nerozumela, kam tým smeruje.
“Ak by ste chceli nahlásiť páchateľov a že vás nedobrovoľne…a ukradli…roztrhali šaty…” vyhol sa citlivým slovám a zároveň sa snažil nájsť vhodnejšie.
“Viete, neskôr môžete všetky obvinenia stiahnuť.” vysvetlil jej.
“Ono v tejto republike sú dosť prísne tresty pre takéto situácie. I keď vedeli by sme to vyriešiť aj nejakou blokovou pokutou.”
Do jej tváre sa opäť nahromadilo zdesenie. Tento chlap sa ju snaží asi práve vydierať priamo pred jeho kolegyňou. Čo od nej bude chcieť? Peniaze? Určite sex, žiadneho chlapa nenechajú hormóny normálne rozmýšľať pri pohľade na krásnu nahú ženu…postriekanú semenom. Ani tohto statného chlapa, ktorý môže mať ako policajt toľko žien, koľko chce. Ale prečo práve teraz ju? A to sa jej zdal na začiatku celkom sympatický, ale teraz si zrazu nevedela predstaviť ani to, že by sa jej mal na sekundu dotknúť. Striaslo ju od tých nepríjemných pocitov.
“To nevyznelo asi tak, ako malo.” opravil sa. Pravdepodobne to bola prirodzená reakcia na výraz zdesenia a znechutenia v jej tvári.
“Janka, čo keby sme tam napísali, že si nešťastne zlomila nohu a v šoku len kričala od bolesti až dokým sme ju nenašli?”
“Mne je to jedno. Ty si tu šéf.” informovala drobná policajtka o svojej služobnej podriadenosti.
“Veď dobre, ale ty si žena, ty sa vieš lepšie vcítiť do takejto situácie.”
“Myslíš, že viem?” zatvárila sa lišiacky pri vyslovení tejto otázky.
“Zapíšeme to takto, budete s tým súhlasiť slečna?”
Prikývla, hoci sa jej tískalo do úst povedať, že už slečna dávno nie je, ale komu by táto informácia prospela? Nikomu.

“Počkajte ma tu na kraji. Prídem sem s autom, aby slečna príliš neprovokovala verejnosť.” oznámil a nechal dvojicu žien opäť osamote. Nakoniec je ten policajt celkom milý, pomyslela si polonahá žena a túžila to mať už všetko za sebou. Keď sa jej nervózny pohľad stretol s pohľadom policajtky, uhla mu. Bála sa, že sa jej spýta na nejakú ďalšiu otázku. Cítila veľký záujem o túto situáciu z policajtkinej strany a za iných okolností by bola ochotná sa s ňou o tom otvorene rozprávať, ale teraz túžila byť doma, dať si horúci kúpeľ a zmazať tent nepríjemný zvrat.
“Nebojte sa, odvezieme vás domov a nikomu neprezradíme žiadne detaily.” upokojila ju policajtka v snahe nadviazať konverzáciu. Pozrela na ňu a nútene sa usmiala. Uvedomila si, že by ich mala prejaviť vďaku za tento ústretový prístup.
“Mnohokrát vám ďakujem za vašu pomoc.” vyjachtala.
“Nemáte za čo. Je to naša práca. A konečne sme mali trocha vzrúšo.”

Policajt zacúval priamo ku nim. Hneď ako vybavili formality, odviezol ju priamo domov. Po ceste počítala každú sekundu. To najhoršie mala už dávno za sebou, ale celá táto situácia sa stávala akosi viac a viac neznesiteľnejšou.

Hneď ako auto zastalo pri jej dome div že nevybehla z auta. Zdržala sa ale tohto konania. Poslušne počkala až pokým sa niekto z policajtom nezmohne k akcii. Najneznesitelnejšie 3 sekundy v jej živote.

“Kolegyňa vás odprevadí dnu. Poprosím vás potom o moju vetrovku.”
“Nesmierne vám ďakujem. Pokúsim sa vám ju nejako vyprať alebo vyčistiť.”
“Nechajte tak, nejako si s tým poradím.” uvedomil si, že jeho dennodenný úbor je plný genetického materiálu.
“Tak vám pošlem po kolegyni aspoň peniaze na čistiareň.” vďačnosť naštartovala jej schopnosť zdravo uvažovať a konať.
“Nie, to je v poriadku. Ja si poradím.”

Ešte raz sa poďakovala a rozlúčila s mladým policajtom. V sprievode policajtky vstúpila do bytu. Vyzliekla zo seba policajnú vetrovku, ktorá jej bola najmenej o 4 čísla väčšia. Nervózne poskladala a podala útlej policajtke. Chvíľu nad tým premýšľala, ale najlepší spôsob ako sa odvďačiť sa jej v tom okamihu zdal takýto: “Veľmi pekne vám ešte raz ďakujem za pomoc. Všimla som si, že vás tá situácia zaujala. Ak by ste chceli, môžte sa niekedy zastaviť na kávu a odpoviem vám, čo vás bude zaujímať.”
“Veľmi rada.” nadšene odvetila policajtka a odkiaľ si z uniformy vyhrabala pero a drobný zápisník. Niečo do neho naškrabala, vytrhla a podala do rúk ženy, ktorá tam teraz stála len v pánskych trenkách.
“Ozvite sa, keď budete ochotná sa o tom rozprávať. Ja vám potom prezradím, prečo som nastúpila k policajtom.”
“Dohodnuté”.

Zavrela dvere, zosunula sa na zem a konečne si uvedomila, že to má za sebou. Nahromadili sa v nej všetky emócie, ktoré teraz držala na uzde. Hnev, strach, poníženie, ale aj tie pekné. Spustila obrovský plač, ktorý utopila až horúcim kúpeľom, ktorý z nej zmyl posledné pozostatky tohto zážitku.