V mene zákona (mocnejšia ako zákon?)

“Predstav si, funguje to.” ozvalo sa z reproduktoru ihneď po prijatí hovoru.
“Čo funguje?”
“Tvoje rady.”
“Hmmm.” popremýšlala a snažila sa dostať do obrazu. Na druhej strane zostalo na chvíľu ticho.
“Takže sa ti podarilo vyspať s tvojím fešným kolegom?”
“Nie, to nie.”
“Tak potom?”
“Vieš čo?”
“Tak to naozaj netuším?”
“Môžem prísť večer k tebe?”
“Nooo, vieš ja…”
“Chcem ti všetko porozprávať.” nenechal ju dokončiť ženský hlas z mikrofónu a tak nestihla odpovedať, že na dnes čaká inú návštevu.
“Moc sa teším, na to, ako ti všetko porozprávam. Mala si pravdu vo všetkom, funguje to.”
“Ok, tak prídi teda.” rezignovala a pristúpila na jej návrh. Bola zvedavá a zároveň nadšená.

Jana sa cítila ako jej mentorka. Tešilo ju, že jej rady nevyšli nazmar. Okrem toho v spoločnosti Ivety sa cítila príjemne. Zaľúbila sa do pocitu, keď k nej vzhliada mladá baba. Iste, vhliadalo k nej aj množstvo mladých mužov, ale po uspokojení ich potrieb, sa to celé nejako rozplynulo. Rozhodne netúžila po vzťahu, ale niekto taký ako Iveta jej presne chýbal.

“Predstav si, spoznala som jedného chalana.” rozrozprávala sa mladá Iveta okamžite vo dverách. Jana ju u seba bez slov uvítala. Bola pripravená vypočuť si každý jeden detail.
“Keď sme vyšetrovali jednu nehodu…” Iveta nezastavovala v plynulom rozprávaní.
“No a na záver som mu dala číslo, že ak ma túži vidieť v civile, tak nech mi napíše. A hádaj čo?” dokončila s otázkou svoj príbeh.
“Čo? Napísal ti, že?”
“Áno, napísal mi ešte počas služby. Povedala som mu, že som strašne unavená, ale že masáž nôh by mi padla skvelo. Okamžite súhlasil. Prišiel, masíroval mi nohy asi hodinu a pol. A potom, predstav si, som mu povedala, že som unavená a že mal by už ísť. A on, si predstav, bez slova odišiel.”
“A ty si chcela, aby odišiel?”
“Áno, povedala som mu to tak, aby nerozmýšľal, že má na výber.”
“A nechcela si sa s ním vyspať?”
“Áno aj nie. Bola som naozaj unavená. A rozhodla som sa ho otestovať. Je pekný, ale trochu chudý. Zvládla by som to, keby sa mi už neozval.”
“A?”
“Ozval sa, hneď ako prišiel domov a poďakoval za skvelý večer.”
“Takže sa mu fakt páčiš.”
“Nie, podľa mňa funguje to, čo si mi rozprávala. Robí presne to, čo chcem.”
“No to zvyčajne ľudia robia, keď sa im páčiš.”
“Ale nie tak úplne.”
“Ako nie tak úplne?”
“Pretože už som zažila kopec chlapov, ktorým som sa páčila, ale prišla nejaká manipulátorka a hneď zmenili názor.”
Jana sa zamyslela a pochopila, že asi tuší, o čom Iveta rozpráva. Učí sa rýchlo. Iveta počúva jej rady dokonale a ešte nad tým aj premýšľa. Nenechala sa odradiť počiatočným neúspechom. Našla si následne na začiatok ľahší cieľ a teraz? Z Ivety ide jednoducho až strach, ako skvelo to všetko zvládla. S napätím očakáva, čo jej ešte prezradí.

“No a včera mi bol poupratovať.”
“Čo ti bol?”
“Poupratovať.”
“Poupratovať?” spýtala sa prekvapene ešte raz.
“Hej, povedala som mu, že mám strašný neporiadok. Že ak chce prísť, tak že mi musí prísť poupratovať, lebo ja upratovanie nenávidím.”
Na chvíľu sa odmlčala, akoby čakala nejakú otázku od Jany, ale tá čakala na pokračovanie.
“A to som ani neklamala. Nenávidím upratovanie.”
“Prečo by si mala klamať?”
“Neviem, chcela som mu povedať najprv nejakú výhovorku, že prečo potrebujem, aby mi niekto poupratoval, ale nebolo treba. On sa vlastne skoro ponúkol sám.”
“Takže ti včera upratal a ty si ho nejako odmenila.”
“Nie, teda áno. Znova som ho poslala hneď potom preč, ale povedala som mu, že nabudúce mi uprace nahý.”
“Čože?” vyprskla Jana.
“Hej.”
“Ako zareagoval.”
“Začervenal sa a dostal strach sa čokoľvek spýtať.”
“Ja zomrem, čiže odišiel bez slova? Napísal ti potom ešte?” zareagovala Jana plná prekvapenia a črtajúceho sa smiechu.
“Napísal, dokonca poďakoval. A priznal, že sa trochu hanbí, ale uistila som sa, že príde.”
“Kedy?”
“Keď bude treba upratať. Chceš prísť?”
“Upratovať?” zo žartu vyprskla Jana a obe sa nahlas rozosmiali.

Nevedeli sa prestať smiať. Keď sa konečne ukľudnili, Jana sa zhostila role mentorky:
“Pozri, vidím, že ťa skutočne baví zahrávať sa s ním, ale dávaj si pozor. Aj na to, aby ťa nepohltila moc nad ním, aj na to, aby si ju úplne nestratila, ale aj na to, aby si sa k nemu správala tak, ako si to zaslúži.”
“Čo tým myslíš?”
“Vieš, myslím všetko s mierou. Ak ho chceš len trápiť, tak mu to povedz, ak sa s ním chce vyspať, vyspi sa s ním. Netráp ho bez jeho vedomia.”
“Rozumiem.” povedala a previnilo sklopila oči.