“Vidíš ho?,” spýtala sa a jej prsty pevne zovreli tie moje, čo teda vôbec nebolo v súlade s dekórom, ktoré sa navonok snažila prezentovať. Pohľadom preletela po miestnosti a na extra moment zanechala oči na každom charizmatickom mužovi v našej blízkosti.
No ja som vedel, že v tejto miestnosti plnej ľudí nie je pre náš život nikto zvlášť dôležitý. Že len jediný z prítomných mužov má pre náš príbeh nejaký význam.
“Áno, je tu,” pošepkal som a pocítil zvýšené napätie v jej zovretí. Rumenec na tvári, nervózna mimika, nervozita v očiach. Pôsobila ako vystrašené dievčatko, nie ako dáma, ktorej bola pri jej vstupe do baru plná miestnosť. Oprela si hlavu o moje rameno, potom mi tvár zaborila do krku.
Opäť sa vrátila k diskrétnemu pozorovaniu mužov okolo nás, no vždy, keď jej ktokoľvek z nich venoval čo i len štipku pozornosti, rýchlo odvrátila pohľad smerom ku mne.
“Ja to vlastne nechcem vedieť,” povedala a jej hlas sa takmer strácal v ruchu miestnosti. “Čo ak to nechcem vedieť?”
“Tak si to nechám pre seba. A stále si to môže rozmyslieť aj on.”
Aby som nachvíľu upokojil situáciu, navrhol som drink. Na bare som potvrdil, že to bude ďalšie Negroni, jej som vzal jej obľúbený French 76.
Keď som sa vrátil, pôsobila navonok pokojnejšie. Poznal som ju ale až pridobre a vedel som, že očakávania toho, čo sa bude diať najbližšie minúty, ju trhajú zvnútra.
“No dobre, kto je to?,” spýtala sa chvejúcim hlasom. “Už to nevydržím, musím to vedieť. Povedz mi o ňom.”
“Je to ten typ muža, ktorého si všimneš. Vždy čistý, upravený, dobre oblečený. Má silné paže, je vidieť, že je to športovec, no nie je to hora svalov, skôr atletický typ. Plné pery, to ty rada. A keď som s ním hovoril, zaujal ma jeho parfém.” Potom som s úsmevom dodal: “Svedčí to o jeho vkuse.”
Opäť sa obzrela po miestnosti, hľadajúc muža, ktorý by zodpovedal popisu. Nemohol som si pomôcť, musel som sa usmievať, keď som si uvedomil, že si medzičasom zrejme niekam odbehol a nikde ho práve v tom momente nebolo.
“A o čom ste sa vy dvaja rozprávali?,” spýtala sa.
“O tebe. O jeho zámeroch.”
“A…?”
“Sľúbil mi, že ti nedá šancu premýšľať nad tým, či to je celé dobrý nápad. Vravel som mu, že zvykneš mať pochybnosti, takže je to celé o tom, nedať ti šancu pochybovať o svojich rozhodnutiach. Potom som sa ho úprimne spýtal, ako si to s tebou predstavuje.”
Moja ruka vkĺzla pod lem červených šiat, ktorý začínal tesne pod kolenami a brušká prstov si pomaly vyšliapali cestičku po pančuškách smerom hore.
“Povedz..”, zastonala.
“Vravel, že chce, aby si sa pred ním vyzliekla sama. Chce ti presne hovoriť, čo máš robiť, čo pôjde dole ako prvé a akým spôsobom. Vravel, že ťa chce pri tom pozorovať. A keď budeš nahá, začne sa ťa dotýkať. Chcel veľmi podrobne vedieť, aké dotyky máš rada. Sľúbil mi, že bude nežný, ak si to teda nebudeš želať inak.”
“Bože..”, zalapala po dychu a oči sa jej rozšírili. Očakávanie získalo nad strachom prevahu.
Stál niekoľko metrov za ňou v čiernej košeli a naše pohľady sa stretli. Chytil som svoj poloprázdny pohárik a pozdvihol ho smerom k nemu.
“Čo.. je tu? Ide sem?,” spýtala sa a viditeľne ju zachvátila panika. Naznačil som mu, aby sa neponáhľal a dal nám ešte moment.
Naklonil som sa k nej bližšie a zašepkal som: “Povedal som mu o tebe všetko. Všetko. Vie presne, čo treba robiť. Že miluješ bozky. Slová, na ktoré reaguješ. Dotyky, ktoré ťa dostávajú do úzkych. Že miluješ byť bezmocná. Zvlášť v rukách niekoho, kto k tebe pristupuje s láskou. A keď bude po všetkom, sľúbil mi, že ak budeš chcieť, zostane.”
Pozerala na mňa bez slov a jemne sa chvela. Pristúpil k nej od chrbta a zabalil ju do objatia svojich silných rúk. Jej oči sa rozžiarili a zahrýzla si do spodnej pery.
“To je on, však?,” spýtala sa s chvením v hlase.
Privýkol som. Chytila mu ruky a pritisla ich na svoju hruď. Zhlboka dýchala, no ani sa neobzrela.
Pobozkala ma, zašepkala niečo o láske a zavrela oči. Vzpriamila sa, oprela sa do jeho objatia a odovzdala sa mu.
“A buď dobrý,” povedala s úsmevom. Chytila ho za ruku a vydali sa svojou cestou.
“To vieš,” povedal som si, kým som sledoval, ako miznú v noci.
Obrátil som pozornosť späť na ľudí v bare, napil sa a vykročil napísať svoj vlastný príbeh.
