Bežec

Tak sa konečne odhodlala. Kúpila si aj nové botasky. Skontrolovala v zrkadle svoj športový outfit, povzdychla si nad svojím rastúcim zadkom a vybehla von.
Okamžite si uvedomila, že sa jej nechce. Takmer prestala bežať po piatich sekundách odkedy začala. Ale letmý záblesk svojej vlastnej tlstnúcej riťky ju hnal dopredu napriek protestom niektorých častí mozgu.

Už dávno tomu rozumela, že nie všetky hlásky v jej hlave treba počúvať. Niekedy bolo ťažké ignorovať ich volanie, no skúšala ich umlčať inak. Aj tento beh bol hlavne krokom k tomu, aby jej telo bolo príliš unavené na mastrurbáciu. Nie je to normálne, včera sa urobila desať krát ráno a pred spaním asi tak päťdesiat. Orgazmovala a nestačilo jej. Prestala len preto, lebo sa rozplakala. Je nejaké nenásytné monštrum?

Tak dnes skúsila konečne beh. Počula o tom veľa, sľubovala si ešte viac.

Prebehla už celú ulicu. Jej hlava sčasti nervózne trvala na tom, že musí zastať, sčasti sa snažila obzerať si okoloidúcich ale nepozerať na nich príliš, aby zistila, či si ju obzerajú oni a sčasti sa snažila nemyslieť na to, ako dlho už nebola kvalitne pretiahnutá. Zrýchlila tempo. Skúsila bežať najrýchlejše, ako vie.

Vybehla malým briežkom do lesa, na príjemnejšiu cestičku. Tempo opäť zvoľnila a zistila, že sa jej páči, ako jej zrazu bije srdce (ako o preteky) a ako dýcha zhlboka. A ako sa krásne hýbe... niečo v tom krátkom šprinte ju zmenilo, nespoznávala sa. Prekvapilo ju, akú rýchlosť dokázala dosiahnuť.

Skúsila to znova, kmitala nohami po lesnej cestičke a zrazu sa jej zorné pole zúžilo, bola sústredená na maximum.


Uuuuuf. zvoľnila opäť. Nevydržala to. Ale nebola sklamaná. Na chvíľu zvoľní a potom sa zase rozbehne.
Obzrela sa po lesíku a zbadala mužský chrbát. Nebol to hocaký chrbát, navrchu bol širočizný a smerom k drieku sa zužoval, bol mohutný a okamžite mala chuť si ho chytiť, hladiť. Nenápadne vkĺzla medzi stromi a obchádzala chrbát, aby videla aj tvár. Keď ju zbadala, bola krásna, no čosi ešte krajšie sa odohrávalo v mužovej ruke. Držal v nich obrovský stoporený penis.

Úchyl! zhrozila sa. Chlap s mohutným chrbátiskom si tam však nehonil, len tam stál a držal ho a ona zrazu začula, že šepká: "No tak, teraz nieee, upokoj sa ty kokoooot, ja chcem behaaaať..." muž sa prihováral svojmu penisu.

Mal ten istý problém, čo ona. Zvlhla. Pri pohľade na muža bolo ľahké si predstaviť, ako si ho vyzlieka, rovno tuto v lese, obnažuje jeho svalnaté telo a pomáha mu upokojiť kokot. Chytila sa medzi nohami, jemne pohladila. Pritlačila. Hrýzla si do pery, sledovala muža a nehanebne tam masturbovala. Počúvla ten nadržaný hlások a nevedela prestať. Zbadal ju.

Pozreli si priamo do očí a ona videla, že pohol dlaňou po svojom vtákovi, na chvíľu predkožka schovala žaluď, no v tom momente si ho pustil a zahrešil.

Urobila sa. Dnes prvýkrát. Trochu roztrasená kráčala k mužovi, ktorý si schoval penis do priliehavých nohavíc, ktoré ho krásne obkreslili. "Prepáčte" mrmlala.

"Vy ste skutočná?" zasmial sa muž. "Už som myslel, že mám halucinácie. Snažím sa... no... nehrať... a zrazu vidím nádhernú ženu ako sa... hrá...." bol rozpačitý.

"Hrala som a vyhrala," usmiala sa ona, opäť raz zmyslov zbavená. Beh vôbec nepomohol, naopak, mala pocit, že jej kvalitne rozprúdil krvné obehy a teraz bola plná tej správnej energie. "Ukážte, pozriem sa vám na to," poprosila a sadla si na pník, aby dostala hlavu na úroveň jeho rozkroku.

Váhal. "Takže je to halucinácia?"

Žmurkla na neho a rozhodla sa nečakať na jeho dumanie. Chytila gumičku jeho nohavíc a potiahla, z nohavíc sa vztýčila jeho pýcha a pevne tam pred ňou stála. Vydala slastný povzdych. Chytila ho, bol nádherne pevný.

"Ja mám zajtra súťaž," vzdychol svalovec. "Tréner mi zakázal!"

Začala dlaň posúvať, pevne držiac, stiahla mu kožu najviac, ako sa dalo a potom pomaličky začala zahaľovať žaluď naspäť do svojej predkožkovej kapucne.

Postavila sa, neprestávajúc honiť. "Tréner sa nedozvie," sľúbila.

Mužovi zobrala dlaň a premiestnila ju na svoj rozkrok. Inštinktívne na ňu pritlačil prsty, ona vzdychla a začala honiť o poznanie zúrivejšie. Zniesol to, pokojne ju prstoval cez športové nohavice a mlčky hľadel do jej roztúžených očí. Prevrátil ju a oprel o strom.

Áno! zvolalo hneď niekoľko hláskov v jej hlave.
Nie! ozval sa jeden jediný, ktorý dnes mal v pláne behať.

Nevedel jej stiahnuť nohavice. Jej tučný zadok zabraňoval tomu, aby jednoducho skĺzli, snažila sa rozopnúť zips, ale niečo sa pokazilo. Prevrátil ju naspäť, rozzúrene schmatol zips a rázne potiahol.

Rozosmial sa. Zistila, že nohavice má stále pevne na sebe.

"Tréner stále opakuje, že čo on povie, to je ako vesmírny zákon."

Ukázal jej zo zipsu odtrhnutý bežec a ona sa rozosmiala tiež. Obaja pokračovali v behu svojou cestou.