Tento smiešny príbeh sa stal dávno pradávno a neodvážila by som sa ho ani spomenúť, keby ma tu nemenovany kolega neinšpiroval. Napísal totiž poviedku o nie príliš podarenom večere s tým, že tu je takých málo ak vôbec nejaké...No ja tiež o jednom viem. Bol to pomerne náročný pracovný rok, rozbiehali sme nové kampane na nové produkty, obnášalo to veľa učenia sa a piplavej práce s klientami. Robila som vtedy v IT sektore. Veľmi mi nepomáhalo ani to, že sa mi rútil 9 ročný vzťah do nenávratnej záhuby, čo bolo vyslobodenie, ktoré som pochopila neskôr.
Na pobočku do Košíc zavítal šéf, celý deň sme preberali technické a obchodné riešenia, more káv, rýchly obed a práca práca práca, minimálne do šiestej. Pri odchode ma dobehol a hovorí: dnes žúrka v Irish pube, Kaja musíš tam prísť, musíš..to je rozkaz, inak nebudú odmeny. Prevrátila som oči, po dnešku červené od únavy a to som ani netušila, čo ma to preboha čaká😊
Doma som sa ani neprezliekala, rozhodla som sa, že nebudem dlho, pridem, ukážem sa, vypijem, potancujeme a zdrhnem. Mala som ešte aj svoje dni, takže do tanca mi nebolo.
Ked som vošla do Irish pubu, zábava tam už vrela, všetci boli už v liguére móde, takže som vedela, že idem dobiehať. Pohľadom som hladala šefa až tu zrazu....oči sa nám stretli. Sedel pri bare s mojim šefom v družnej debate. Prebehlo mnou ostatných pár rokov, kedy sme sa nevideli. Poznali sme sa ako deti a puberťáci a bolo medzi nami niečo také chemické..niečo bez slov, len očnými pohľadmi.
Pomaly som podišla k barovému pultu kde sedeli, aby som sa zvítala. Objednala som si beton, potom druhý, tretí. Potom mi pristál na stole turbodiesel, nepýtajte sa ma, čo to je. Malo to tri vrstvy niečoho, potom mi pristala na stole hruškovica, pivo a potom si už nepamätám.
Viem len, že som sa duchaplne v istú hodinu zdvihla a zavelila na okamžitý odchod. Dvihol sa aj on, že ma odprevadí k taxíkom. Celú cestu sme sa na seba lepili ako dvaja blázni, tackali, objímali sa, obchytkávali, proste blbli. Neviem ako som sa ocitla v nejakej garáži, kde bol obytný náklaďák. Bola v nom velká postel a dost velká zima. Stála som tam a nechala sa vyzliekat. Položil ma na postel, začal ma láskat a posúval sa k podbrušku. Alkohol zaúradoval a akosi mi nešlo povedat to, čo som chcela povedať, že teda haló pane, na červenu sa nejazdí. Vyšlo zo mna len nie, počkaj nie....No bolo to prd platné, lebo ani som sa nenazdala a mal hlavu v mojom rozkroku. Lizal a oblizoval a strkal hlavu hlbšie a hlbšie a ja som premýšlala kedy mu to dôjde. Nedošlo...Začal byt vášnivý ako zviera, stláčal mi prsia, hrýzol bradavky, dokusal brucho a snažil sa vrazit mi stoporený penis do pičky, ale nešlo to. Taká bola chudinka stiahnutá z toho čo predchvíľou videla, že sa nechcela ani pootvoriť😊
Ľahol si na chrbát a sadla som si naňho obkročmo, či reku gravitacia nepomôže...nepomohla. Ani napichnúť som sa nedokázala, len som mu chudákovi gniavila ten penis do bolesti.
Zvalila som sa vedľa neho so smiechom a ospravedlnením, že som nemožná celá a že toto je zlý celý deň. Chvíľa oddychu troška pomohla, lebo pokus čislo dva vyšiel, zásun sa podaril a Everest sa dosiahol😊
Pamiatka na pamätný večer sa podarila, na druhý deň ma bolelo komplet celé telo, bola som ďalší zárez na pažbe a odvtedy sa tak divne pozerám na nápoj s názvom Bloody Mary....:-(
