Vianočné večierky sú lepivé, viem, aj kdejaké teambuildingy, a ine buildingy...Na svoj prvý vážny so šteklivými spomienkami si pamätám dosť presne. Dovtedy som bola taká puťka nezáživná, nudná, dokonca som ani nepila, len tak cmurkala vinko a pretáčala očami nad babami, ktoré si večierky užili a nad ktorými sa niesol ešte polroka odór, koho položili v decembri ležmo.
Doslova som sa spustila až ked som nastúpila do IT firmy, kde bol pomer žien a mužov 5:50. Kde som mala denne pred sebou aj za sebou testosterón a chlapské ego, kde sa miesili povahy mužov a kolegov a kde sme im dávali nálepky: rozprávkár, nervák, autista, dement, kurevník, alkoholik, zlatíčko, chodiace ego, či prudko pojebateľný kúsok v skratke PPK😊 a podobne...
Po dvoch rokoch som menila firmu, kde ma draftovala konkurencia a kde ma čakala časť bývalých kolegov a rovnaká šéfka. Po nástupe som šla do 4 mesiacov priamočiaro na náš vianočný večierok. S polovicou kolegov z centrály som sa zvítala a s ďalšou zoznámila. Bar bol voľný, pilo sa bársčo, kto chcel tancoval, kto nechcel, netancoval. Pri toľkých vnemoch som si ani neuvedomila, že sa okolo mňa nadmernejšie točí kolega z Bystrice, ktorý ma najprv privítal gentlemansky: Ahoj, to si ty tá krásavica z Košíc? Ja som Jožo. (Zatiaľ rozprávkar...Bude to iste kurevnk...) Vždy sa tak podprahovo staral, či mám čo piť, čo jesť, či mi niečo nechýba a či mám s kým tancovať. Zábava plynula pozvoľna a postupom času sa domáci lúčili a šli domov a my cezpoľní sme sa presúvali na firemný byt. Niekto tam už spal, niekto sa chystal a zrazu som zistila, že ostala len jedna volna izba s manželskou postelou a v nej sa už salašil môj kolega – rozprávkár, s prvkami zlatíčka. Nuž, čo už povedala som si, ja puťka, ved si na tých pár hodín len ľahnem v rifliach, čo už len také sa mi môže stať. Ľahli sme si a začali sa rozprávať...o všetkom možnom, o práci, súkromí a ked slová došli, zívla som si, rozlúčila sa a s dobrým svedomím otočila na druhý bok. Do troch sekúnd sa ku mne pritlačil zozadu a začal ma bozkávať. Ked videl, že som ho nezhodila z postele, chytil príležitosť za pačesy, v sekunde mi vyzliekol rifle, stiahol nohavičky a zaboril hlavu do lona. Vylizoval mi pičku, až sa mi zahmlilo pred očami. Zobral si ma na klasického misionára a za pár minút bol hotový. Hovorím, tak teraz už naozaj môžeme ísť spať...Som si iba myslela... Za pár minút sa mi vrhol na prsia a zobral si ma odzadu na psíka. Opäť pár zásunov a bol koniec. Oddychovali sme a usúdili, že nakoľko je 5 hodín ráno, sa nám asi neoplatí ísť spať. Tak sme sa ešte hladkali, mojkali, muckali, a keď to na nás prišlo tretíkrát, vysadla som na neho a vyjazdila som si tretiu šnúru definitívneho konca večierkovej puťky: -)
Vidíte, koľko sa vo Vás môže nazbierať energie, že?:- )
Musím to uzavrieť, že toto bola kategória zlatíčko líznutá prudko pojebateľným kúskom a pri mojom poslednom vianočnom večierku v tejto firme sme si to rozdali ešte raz a veľmi temperamentne a dlho, až ma pička bolela, čo je jediná bolesť, pri ktorej sa žena usmieva. Tiež mi toto zlatíčko stihlo velmi jemne a citlivo odpanniť moju análnu dierku, takže pečať spomienok s potuteľným úsmevom na tvári ostala😊
