Mocná šéfka (6)

"Dobrý deň, odsúhlasila som vám vyšší budget, vieš o tom?" vyhrnulo sa na mňa kopec informácií pri nastupovaní do výťahu. Ešte skôr, ako som si stihol uvedomiť, že sa v ňom vezie generálna. Ubehla dlhá doba, kým sme na seba opäť natrafili a už som začal veriť tomu, že to tak aj zostane.
"Hej, dopočul som sa o tom."
"Dobre, to len aby tvoja stratégia nestroskotala."
Nebudem už opäť opisovať, ako sa mi krv opäť liala do žíl od zúrivosti a ja som sa snažil z posledných síl potlačiť hnev. Možno som trochu precitlivelý, ale ona proste je ten typ, ktorý vás dokáže vytočiť aj tým, že je. Toto stretnutie sa však od predošlých líšilo. Tentokrát som ten hnev potlačiť nedokázal.
"Nestroskotala by, o to sa báť nemusíte. Tie peniaze mohli byť využité efektívnejšie."
"No veď uvidíme." prehlásila, akoby ona presne vedela, ako to dopadne.
"Na toto ja fakt nemám nervy." chrstol som jej priamo do tváre a otočil sa chrbtom. Vedel som, že na mňa už nemá dosah, nebola hlúpa, aby prepustila niekoho, s kým sú spokojní. Vedela to aj ona a tak bojovala o moju priazeň svojím spôsobom.
"Čo keby sme oddelili prácu od zábavy?"
Mlčky som čakal, kým nás výťah odvezie do garáží až pokým som neucítil jej ruku na ramene. Spontánne som sa otočil a to bola chyba. Narazil som na jej pery a nedokázal sa od nich odtisnúť. Namiesto toho som ju nechal siahnuť na môj rozkrok, ktorý opäť prezradil viac, ako som túžil.

Spanikáril som a hneď ako sa dvere výťahu otvorili, zamieril som k môjmu autu. Myslel som, že ma bude prenasledovať, dokonca som si to v nejakom temnom kúte mojej duše prial. Tento incident mal však blahodárny účinok na sex s frajerkou.
“Ty si sa s ňou vyspal, však?” zrazu uprostred toho najlepšieho vyhlásila.
“Čo? Šibe ti?”
Nastalo mlčanie a musel som s pravdou von. Nechápem, prečo to bolo zrazu také ťažké.
“Bozkával som sa s ňou?”
“A?”
“Zdrhol som.” odpovedal som nahnevane.
“Tak preto, ty hajzel. Ty sa nehanbíš za to bozkávanie, ale za to, že si zdrhol.”
Ak ma chcela vyprovokovať, tak sa jej to skvelo podarilo.
“Mlč!” zavelil som a tvrdo ju uspokojil. To zázračne uspokojilo aj jej znepokojenie, na rozdiel od jej zvedavosti.

“Čo bude ďalej?” spýtala sa bez štipky obáv.
“S nami?”
“Nie, s ňou! Čo by malo byť s nami?”
“Nič, ja neviem, nemala by si sa hnevať?”
“Mala?”
“Ja neviem.”
“Ľúbiš ma?”
“Áno.”
“Ľúbiš ma stále rovnako?”
“Áno, stále viac.”
“Tak to potom nerieš.”
“Dobre, ale nepreháňaj to s tým tvojím záujmom. Je to divné.”
“Mám snáď právo vedieť, ako si môj partner užíva bezo mňa, či nie?”
“Tak to netuším, ale zdá sa mi, že to trochu preháňaš.”
“Preháňam? Tak fajn.” otočila sa zduto na druhú stranu a tvárila sa, že spí.

Jasné, že som nevedel zaspať, hovoriť s ňou nemalo zmysel. To by som len zhoršil. Nakoniec som predsa len zaspal.
“Spíš?” prebudil ma v noci jej hlas.
“No už nie.” odpovedal som rozospato.
“Možno máš pravdu.”
Túto vetu od žien často nepočuť (ono asi to isté bude platiť aj pri mužoch, len ja si to egoisticky odmietam priznať), práve preto si to vždy vážim. Priateľka našťastie nie je žiarivým príkladom tohto pravidla a väčšinou sa dopracujeme k rozumnému rozhodnutiu. Tentokrát bolo asi najlepšie len ticho čakať, čo povie.
"Spíš?" prerušila ticho a bol som nútený sa ozvať.
"Nie, počúvam, čo povieš."
"Ok."
Znova zostalo ticho.
"Vieš..." začala veľmi nesmelo. Tak nesmelo, že ju to vystrašilo a rozhodla sa opäť mlčať.
"Prezraď, čo ťa trápi."
"Mňa to proste nejako vzrušuje."
"Čo?"
"Prestaň, dobre vieš čo, je to trápne, divné a..."
"Nie je." zaklamal som, pretože mi to vtedy prišlo prinajmenšom divné. Moja samozrejmá odpoveď ju uspokojila a do pár sekúnd zaspala na rozdiel odo mňa.

Ráno som sa prebudil nevyspatý a hneď s myšlienkami na frajerkin nočný výstup.
"Myslela si to v noci vážne?"
"Čo?" tvárila sa akoby nič.
"Ok, tak sa mi to asi len snívalo." zaklamal som, aby som ju dostal do úzkych.
"A čo sa ti snívalo?"
Zahľadel som sa jej do očí a popremýšľal nad odpoveďou.
"Že by ťa vzrušovalo, keby som sa vyspal s nejakou ženou. Podľa mňa sa mi to ale nesnívalo." zdôraznil som obzvlášť druhú vetu.
"Nie?" spýtala sa a nechal som ju chvíľu nad tým popremýšľať.
"Počkaj, ja nechcem aby si sa vyspal z nějakou ženou...ak s nejakou, tak jedine s ňou."
"A mám ťa. Prečo práve s ňou?" odhalil som ju a prešiel rýchlo do ofenzívy.
"Ja neviem. Možno preto, prečo to láka teba."
A láka ma to vôbec? Sám som si už nebol ničím istý, ani partnerkou, ani generálnou. Trochu sa mi to začalo javiť ako nejaký žart. Postavil som sa k tomu ako v akejkoľvek inej výzve, čelom pripravený vzdorovať a prekonať ju.

Samozrejme nechal som tomu voľný priebeh, nemienil som sa jej podlizovať. Zákon schválnosti mi generálnu nepriplietol do cesty celý mesiac a aj ten ďalší sa už blížil ku koncu. Zamyslený som prechádzal dlhou chodbou, keď ma niekto sucho pozdravil. Až potom som si uvedomil, že to bola práve ona. Otočil som sa za ňou, čo akosi vytušila a zastala.
"Myslela som, že tu už nepracuješ po tom tvojom zbabelom úteku." vyhlásila nie príliš diskrétne. Nestihol som si ju ani poriadne premerať, keď sa zvrtla na opätku a kráčala odo mňa.

"Myslím, že je to pasé." oznámil som frajerke po príchode domov.
"Ako to myslíš?"
"Stretol som ju. Podpichla ma, ako to len ona vie..a odišla."
"Podpichla ťa?"
"Hej." pritakal som.
"V tom prípade len zmenila stratégiu."
"Čo? To ako vieš?"
"Keby ťa nepodpichla, vtedy by bolo zle...teraz ťa len naštartovala a bude hrať mŕtveho chrobáka..." odmlčala sa a jedným dychom dodala: "...a keď sa na to chytíš, tak ťa celého zožerie."
"To aj ty mňa si takto ulovila?"
"Nie, vieš, že by som do Diane nikdy neurobila. To ty si všetko zapríčinil."
"Takže ak ťa teraz pretiahnem, tak aj to bude všetko moja vina?"
"Trápne." zasyčala a odišla do spálne.
O pár minút z nás tiekol pot a vyvrcholenie som mal na krajíčku. V ten deň bolo príšerne horúco, ale ani to nás neodradilo a šukali sme tak divoko, až sa naše svaly ocitli v pálivých kŕčoch. Ani to nám neprekážalo. Bola to už taká naša klasika: keď som sa nejako zmienil o generálnej, naše milovanie sa zmenilo na čisto živočíšne šukanie, romantika sa vtedy z neho úplne vytratila a ani jednému z nás to neprekážalo. Ako keby tá namyslená ryšavka splnila svoju úlohu a okorenila náš sexuálny život novou príchuťou.
________________________
Ak sa vám pokračovanie páčilo, nezabudnite označiť ako "Páči sa mi" alebo zanechať komentár. Dočítania, priatelia.