Príbeh o krásnej slečne

Bola raz jedna krásna žena. Žila si svoj krásny život,ľudia ju zbožňovali a najmä chlapi.Mala úplne dokonalé miery 90-60-90 a zúčastňovala sa súťaží krásy. Plavé ,dlhé kučeravé vlasy, gaťky zarezané do okrúhlej riťky, z nej robili nádhernú princeznu. Avšak iba vo vnútri.Navonok bola skriepna, každým opovrhovala,mala predsudky o obyčajných ženách, že sú to len chudery, ktoré behajú s handrou po kuchyni.

Opovrhovala kazdym.Aj svojim fesným frajerom.
Správala sa k nemu ako posledná luza.Bol to nádherný chlapík,vypracované telo, svaly, vysoký, havranie vlasy.
Miloval túto harpyu,A ona vediac,že ju nikdy neopustí, ho brala ako samozrejmosť.
Milovali sa každý deň,on hladkal jej nádherné stojace prsia bozkával vyholenu kundicku, a vsuval do nej svoj zilnaty a veľký penis.
"Čo robíš? Boli ma to.Prestan! Absolútne to nevieš.Poriadne má osukat! Si sebecký debil! vrieskala ako zmyslov zbavená pri jednej zo súloží.
"Ale miláčik snažím sa to robiť co najjemnejšie a najlepšie ako môžem.Ved vieš,že ťa milujem".

"Ja ti na to kašlem,môžem mať chlapov koľko chcem, a tí má omrdaju oveľa lepšie ako ty".
Mladík sklonil hlavu a citil sa byť dotknutý po týchto slovách. Jeho pýcha, jeho láska k nej bola odmietnutá.
Ale nemohol si pomôcť,miloval ju aj tak.Ale toto správanie pri sexe ho urážalo.

Jedného dňa sa vydali najesť do blízkej reštaurácie.
Oblapeni,ona v úzkych satickach,na stekliach cupkala pri ňom.
"No co sedis ako nemehlo?Objednaj už niečo",zvýšeným hlasom na neho vybehla.
"Áno zlato,ale vyber si,čo chces jesť".
"Mne je to jedno.Hoci aj buchty s makom".

Zrazu prišla čašníčka.Priemerna baba okolo dvadsiatky s okruhlou nádhernou tváričkou,modrými očami ako nebo a veľkou ritkou.Nahodila prijemny úsmev a spýtala sa jemným tónom,či si už niečo objednali.

Samozrejme že slecinka predbehla svojho milého a vychrlila všetko, čo chcú jesť odporným tónom.
Mladík len pozeral, ako odchádza a jej široký zadoček a krásne lýtka ho nenechávali chladným.
Keď už boli po obede, pár sa zdvihol a išiel sa prejsť do miestnej botanickej záhrady.
Mladík však bol myšlienkami úplne niekde inde.Myslel na ňu.Na čašníčku. Na jej krásne krojene pery, usmev a pokoru,ktorú v sebe mala.

Večer sa milovali,ale on myslel na jej krásne boky a aké by to bolo krásne, keby ležala pod ním.
Pritom reálne ležala pod ním jeho kráska,nohy roztiahnuté a čakala,kedy ju vylíže a vysuka.Bola ako poleno a psi cumak.Chladna,vedomá si svojej krásy.
Mala vždy a všetko čo chcela mať,to dosiahla.

Chodili do tej reštaurácie pravidelne a mladík sa čím ďalej tým viac zamiloval do obyčajnej čašníčky.Fascinovala ho svojím kľudom, pokorou, laskavostou a gulatuckou postavou.

Až raz sa vyhovoril na wc a rozhodol sa,že pôjde za ňou.Za čašníčkou. Prave capovala pivo. Nežne sa naňho usmiala a spýtala, či chce ešte niečo objednať.
"Chcem Vás" vyhŕklo z neho.
"Budete mať dnes večer cas?"
Čašníčka sa v pomykove obliala pivom, pretože nečakala takúto otázku.

"Aa...n,odvetila.
"Avšak máte krasnu slečnu so sebou".
"To nech vás netrápi. O 19 h v miestnom parku".
"Dobre".

"Kde si bol tak dlho? Snáď si neflirtoval s tou chudinou, čašníčkou? Veď vyzerá nemožne".

"Máme večer dámsku jazdu,kamoška má narodky,tak si urob program",oznámila mu jeho polovička.
Všetko mu hralo do karát.
Až prišiel večer s ona naozaj prišla.Nervozne ju čakal na lavičke a nemohol z nej oči spustiť.Bola ako princezná.Plne pery, krásna pleť, jamky v lícach, nadupaný dekolt mala v obtiahnutých minišatách ,ktoré vyrysovali jej nádherné telo.


Ešte v ten večer sa milovali.Sialene,vášnivo vnikal do nej a ona mu tu s laskou opätovala.Bozkaval a hladkal ju po celom tele a pritom sa neustále pozerali na seba.

Bolo to prekrásne.

Už ďalej nemohol.
"Zamiloval som sa.Rozchadzame sa".

"Čo si to dovoľujes mi toto povedať?Ty patris len mne",vrieskala od zúrivosti.
"Tak to cítim a tak ti to hovorím.Moje srdce si stratila.Patri už inej".
A zabuchol za sebou dvere.


Krásna slečna sa zrútila a usedavo plakala.Stratila najväčší poklad na zemi .Svojho chlapca. Lebo bola len "krásna".

Tí dvaja sa po po roku aj zobrali a mala nádherné dve deti.

A zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.

Áno,bolo to skoro ako v rozprávke.vsak veľmi podobné súčasnosti.Pretoze byť len krásna nestačí.

Musíš mať hlavne srdce na správnom mieste.