Utrpenie mladého otroka

Jeho mladé, štíhle nahé telo odpočívalo v chladnej, nepriestrannej a uzavretej klietke, ktorá visela necelé dva metre nad zemou. Otrok, ktorý nemal možnosť výberu si na spánok v klietke zvykol prekvapivo rýchlo.

Spočiatku bola klietka položená na zemi, no po pár týždňoch ju Madam Cortigiana pomocou diaľkového ovládania dvíhala vyššie. Keď mala Madam dobrú náladu, otrok sa jej v slabej chvíli spýtal, prečo to robí. „Si môj majetok, môj väzeň, moja hračka, preto nesmieš zabúdať v koho moci si a komu patríš.“ – Madam mu pohotovo odpovedala a viac sa k tejto téme nevrátila. Následne nato vzala do ruky trstenicu a otrok dostal pár rán po zadku, aby sa naučil, že sa k Madam nesmie prihovoriť bez dovolenia.

Otrok si na striedanie chladu i tepla v miestnosti zvykol a naučil sa spať pokojným spánkom, z ktorého ho z času na čas vytrhlo otváranie dverí na mučiarni a náhle zapnutie všetkých svetiel. Vyplašene sa strhol a telom narazil do mreží na klietke, ktoré ho hneď vrátili do pôvodnej polohy. Díval sa okolo seba a očami hľadal svoju Madam.

Madam Cortigiana stála pokojne pred ním a zrak upierala na jeho nahé telo. V pravej ruke držala svoj obľúbený skrútený čierny bič a v ľavej ruke mala kľúče i ovládač od klietky. Dlane jej zdobili čierne lesklé rukavice, nohy sa pýšili čižmami s hrubými opätkami nad kolená a telo mala odeté do priliehavého rúcha, ktorý jej zvýrazňoval kyprú postavu a obopínal jej veľké poprsie. Otrok sa na ňu rád díval, keď si myslel, že ho Madam nevidí. Jej postava v ňom vzbudzovala rešpekt a jej poprsie tajne zbožňoval.

„Dobré ráno, Ty malý červ.“ – ironicky pozdravila Madam svojho otroka a nespustila z jeho tela, ktoré si hľadalo lepšiu polohu svoj prísny pohľad. Premerala si ho od rozospatej tváre, cez rozkrok, na ktorom sa pýšil pás cudnosti až po jeho chodidlá.

„Dobré ráno, Madam Cortigiana.“ – otrok sa okamžite spamätal a dodal – „Ak smiem, dnes vyzeráte výborne, Madam.“

Madam Cortigiana otrávene pretočila panenky ako vždy, keď sa jej otrok snažil zaliečať, ale napokon sa trocha usmiala, čo si samozrejme otrok nevšimol, pretože nemal dovolené dívať sa na ňu dlho a zrak upieral k jej nohám.
„Malý červ, teraz ma pozorne počúvaj. Pomaly spustím klietku na zem a otvorím ju. Počkáš, kým sa presuniem na svoje miesto, vyjdeš von, po štyroch sa doplazíš ku mne, vzdáš mi úctu tým, že mi pobozkáš čižmy a odplazíš sa do kúpeľne. Vodu už máš napustenú a na kúpeľ i rannú hygienu máš päť minút. Prídeš sem znova po štyroch čistý, navoňaný a pripravený. Madam sa chce hrať. No pamätaj si, ak sa pokúsiš ujsť, alebo sa omeškáš, vieš čo Ťa čaká, že? Slobodu Ti môžem dať iba ja, na to nezabúdaj.“ – ukončila Madam svoj monológ a venovala letmý pohľad na otroka.

„Áno, Madam. Ak to nestihnem, vrátite sa s elektrickým obuškom a prebudím sa ako mužská šľapka pre iného muža.“ – odpovedal otrok. Túto vetu vedel naspamäť a hovoril ju vždy, keď sa s ním Madam chcela zabaviť. Otrok slúžil madam niekoľko mesiacov. Spomenul si, ako mu ten obušok Madam ukázala a zapla pre výstrahu. Zvuky iskrenia a prskania mu znejú v ušiach dodnes, spôsobujú zimomriavky po tele a desia ho viac, než akákoľvek iná myšlienka na trest. Odvtedy sa otrok snaží nesklamať Madam, jej rozmary plní s úctou a všetky výprasky prijíma s pokorou.

Prešli štyri minúty a otrok kľačal s dlaňami položenými na stehnách pri nohách Madam, čistý, upravený, svieži a v napätí, čo ďalší okamih stretnutia prinesie. V duchu si počítal sekundy, aby to stihol a Madam sa nehnevala.

Nastalo ticho, ktoré bolo horšie než vyslovenie trestu samotného. Zrak otroka bol maximálne v dosahu čižiem jeho Madam a vyššie sa pozrieť nemohol, kým ho Madam sama nevyzvala.

„Máš dovolené sa na mňa pozrieť, Ty malý červ.“ – vyslovila do ticha Madam. Otrok dvihol hlavu, Madam mu naznačila gestom ruky, aby sa poslušne rozkročil a postavil na všetky štyri ako psík. „Mám problém s tým, že ... “ – Madam sa nadýchla, zadívala sa na bič, ktorý držala v dlani a pokračovala – „ ... už dlho si poslušný a táto miestnosť už dávno nezažila švihy biča. Tvoja malá otrocká riť má priveľmi bielu farbu na otroka a každý predsa vie, že otrocká riť musí byť červená, preto musím vybrať ten najbolestivejší bič a trocha Ťa ním poláskať, ale ako iste vieš, nerada trestám bez dôvodu a preto si nejaký dôvod nájdem.“

Otrok znova kľačal na štyroch a so zatajeným dychom všetko počúval. Madam bez slova odišla otrokovi z dohľadu. Otrok počul zámok na skrinke a rinčanie nástrojov. Bez slova sa vrátila a postavila sa pred otroka. Jej nohy boli pár centimetrov od dlaní jej otroka, ktoré sa dotýkali chladnej zeme.

„Pozri sa na mňa, Ty malý červ. Chcem vidieť Tvoj pohľad, keď Ti budem dávať túto ozdobu okolo krku a potom sa môžeš na mňa pozerať.“ – posmešne sa k nemu Madam prihovorila. Otrok nadvihol hlavu k svojej majiteľke. Madam nasadila otrokovi obojok, silno ho upevnila na otrockom krku, aby sa nemohol uvoľniť a reťaz pripevnila k stĺpu, ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti otrockej klietky.

Madam sa na chvíľu od otroka vzdialila, ale aj tak mal na ňu dostatočný výhľad. Sledoval ju, ako sa mierne prehla a vystrčila na neho svoj oblý zadok, pomalým ťahom si rozopínala zips na čižme a provokačným hlasom sa otroka spýtala – „Páči sa Ti moje telo, otrok? Chcel by si sa ho chvíľu dotýkať?“ Nepočkala na odpoveď a pokračovala – „Viem, že Ťa pohľad na moje kypré telo vzrušuje, ale nie tak, ako Ťa vzrušuje pohľad na moje poprsie a vztýčené bradavky.“ Otočila hlavou, prísne pozrela na otroka, ktorý pochopil, že teraz je čas na jeho odpoveď. „Madam, ste krásna prsnatá samica. Iste viete, že zbožňujem Vaše plné prsia i Vašu nenásytnosť, keď ste pri chuti.“ Madam na slová otroka už nereagovala a čižmy vymenila za lodičky na vysokom opätku. Presunula sa do čalúneného kresla s dokonalým výhľadom na otroka.

„Otrok, poď vylízať Madam jej nemravnú piču!“ – prikázala otrokovi, nadvihla si látku šiat a rozkročila sa.

Otrok sa rýchlo dal do pohybu na štyroch, ale reťaz ho zastavila necelé dva metre pred nenásytným lonom jeho Madam. Posmutnel, lebo mal na jej večne mokrú a lačnú dieru chuť. Jeho otrocký jazyk zažil s jej dierou nejedno dobrodružstvo a páčilo sa mu, ako Madam pri tom zmyselne vzdychala a potajomky sa na ňu díval. Vzrušovalo ho, keď si madam hrýzla do pier, privierala oči a panvou narážala na jeho ústa, keď sa blížila k orgazmu.

„Nejde to, Madam.“ – povedal potichu otrok a olizol si pery.

„Odmietaš poslúchnuť rozkaz? Si si vedomý toho, čo Ťa za neuposlúchnutie čaká?!“

„Áno, Madam. Šestnásť rán bičom.“ – poslušne odvetil otrok. Jednotlivé tresty už poznal naspamäť. Otrok si naivne myslel, že toľko rán je málo, ale časom bol za tak malý počet vďačný.

„Správna odpoveď, otrok a teraz sa prehni cez kozu.“ – Madam na neho pokynula a oči nasmerovala do rohu miestnosti.

Telo otroka sa prehlo cez kozu. Madam sa dvihla z kresla, pomalým krokom kráčala k otrokovi, vychutnávala si pohľad na jeho telo a nahlas poznamenala – „Tento pohľad ma nikdy neprestane baviť.“ Keď prišla bližšie k nemu, pomalým pohybom prešla dlaňou po jeho vystrčenom zadku a silno po nej plesla. Otrokom trhlo. Pri Madam nikdy nevedel, kedy dostane jej dlaňou, hoc vedel, že Madam to rada robila. Madam mu pripevnila okovy na zápästia aj členky. Otrok pocítil nežné šteklenie na chrbte. Madam sa pripravovala na jeho výprask a zoznamovala jeho telo s bičom. Otrok to neznášal a nenávidel aj ten bič. Najprv neha, potom tvrdé rany. Bič extrémne bolestivý, extrémne štipľavý a nakoniec rany na koži, ktoré mali farbu červene.

„Ach, aby som nezabudla otrok. Mám pre Teba darček.“ – nahlas sa madam zasmiala a pohodila pred tvár otroka neprirodzene veľké Venušine guličky. „Občas im hovorím mužské gule a ty veľmi dobre vieš prečo. Trest v podobe muža so silnou erekciou stojaceho za Tebou je Tvoja najväčšia obava, ale moja najkrajšia predstava.“ Pri tejto myšlienke si Madam stisla prsia a zapriadla. Otrok sa vydesene díval na desať Venušiných guličiek spojených špagátom a naprázdno prehltol. Madam dala otrokovi chvíľu na odpoveď, ktorá však neprichádzala a potom sa nahnevane ozvala.

„Otrok, tuším som Ťa nepočula poďakovať za darček. Stále Ťa treba poučovať a vychovávať. Si horší ako malé decko. Takže koľko rán navyše, otrok?“

Dvadsaťjeden rán, Madam. A ďakujem Madam Cortigiana za darček.“ – otrok vedel, že protestovať nemá zmysel, iba by si znova počet rán navýšil.

„Tak poďme teda na to, Ty malý červ a počítaj rany nahlas a za každú ranu poďakuj a dívaj sa na tie gule, nech Ti pripomínajú, čo Ťa čaká, ak nebudeš počúvať.“ – Madam ani nedokončila vetu a mučiarňou sa ozval prvý švih biča dopadajúceho na jeho zadok.

Otrok zasyčal. Bolesť mu prešla v zlomku sekundy celým telom až do mozgu. Hlavu dvihol nahor a napli sa mu všetky svaly, ale hneď na to ich uvoľnil a nahlas vyslovil – „Jedna. Ďakujem, Madam Cortigiana.“ Snažil sa pôsobiť nezlomne, ale Madam vedela, že otrok tieto rany znáša zle. Miestami sa Madam pristihla, že otroka ľutuje, ale hneď na to, tieto myšlienky zavrhla. Vzduchom sa ozvala ďalšia rana a otrok poďakoval. Nasledovala ďalšia a ďalšia. Po šiestej rane z otroka nečakane vyšlo – „Madam, prosím. Jemnejšie. Veľmi to bolí.“ Rany ho pálili a bez rozmyslu začal prosiť.

To Madam naštvalo. „Samozrejme, otrok. Už budem jemnejšia. Zabudla som, že otrok si smie diktovať podmienky a hovoriť mi, čo mám robiť.“ Ozval sa švih biča. Otrok zvrieskol. Rana, ktorú mu Madam uštedrila bola silnejšia a bolestivejšia.

„Sedem. Ďakujem, Madam.“ Otrok síce poďakoval, ale telom trhal a snažil sa vymaniť z okov, ktoré ho držali pevne na koze. Naivne veril, že Madam nebude mieriť presne a netrafí ho na to isté miesto. Mýlil sa. Madam jeho hru už poznala, nedala sa oklamať a oči jej iskrili pri pohľade na jeho predstavenie.

„Ak sa do dvoch sekúnd neukľudníš, Ty malá otrocká štetka, tak začíname odznova a zdvojnásobíme počet rán!“ – zvrieskla na neho Madam a otrok akoby zázrakom zrazu ostal nehybne na koze, sklopil hlavu do zeme a díval sa na Venušine gule.

Nasledovala ďalšia rana, otrok nahlas počítal i poďakoval a v tichosti čakal na ďalšie rany. Vedel, že všetky rany, ktoré ešte dostane budú o to silnejšie a bolestivé zároveň. Pri devätnástej rane otrok skuvíňal a zadok ho pálil i bolel. V duchu počítal sekundy, kedy to peklo skončí a Madam sa na chvíľu nabaží svojej moci a dá mu pokoj. Po poslednej rane, keď otrok poďakoval, Madam mu priložila bič k perám, otrok bič pobozkal a posledný raz Madam za výprask poďakoval.

Madam sa dívala na zbitý otrocký zadok a bola spokojná. Konečne jeho zadok nabral farbu. Pásy červene sa jeden cez druhý tiahli oboma polkami zadku ako umelecké dielo. Vždy, keď ho Madam bičovala, bola ako v tranze. Jej myseľ sa uvoľnila, telo mala vzrušené a švihy biča nedokázala zastaviť, nebyť otrokovho počítania.

„Zvyšok dňa budeš oddychovať, Ty malý červ. Potrápime len Tvoj anál. Strčíš si tam päť gúľ a zajtra pridáme zvyšok, ale to zvládneš bez problémov, že?“ – prihovorila sa posmešne Madam otrokovi, kým ho odopínala z kozy, ale na jeho odpoveď nečakala.

Madam ho silno potiahla za vlasy a vydvihla mu hlavu vyššie. Vylepila otrokovi na obe líce facku, prstami mu pootvorila pery, napľula mu do úst a s úsmevom na tvári mu oznámila – „ Toto máš namiesto raňajok. Dobrú chuť, otrok.“