Košieľka

Nebol to zrovna obvyklý čas kedy som sa vracal domov z práce. Zdržalo ma papierovanie a keď som sa vracal bolo už snáď aj pol desiatej. Celý deň bol úplne vyčerpávajúci, pozriem na mobil zas vibruje, toto už bude asi dvadsiaty hovor. Už kašlem na to dnes, už aby som bol doma pomyslím si.
Prichádzam domov už sa vidím v posteli. Prídem do bytovky, schádzam po schodoch a počujem ako niekto ide z pivnice.
ááá jasné moja drahá. Ahoj. Pozdravíme sa ale zostal som trochu v šoku. Čo to má na sebe? Pozerám a neverím svojim očiam. Veď ty vôbec nie si oblečená! pomyslel som si a oprel som sa o stenu k výťahu. Pozerám ako zamyká dvere na pivnici. Hm... veď ona je len v nočnej košieľke.
A ty čo tak naľahko? Spýtal som sa dosť výrazne.
Čo-čo? odpovedala. Nechcelo sa mi prezliekať. Len som tak narýchlo vybehla ešte po zeleninu/????/
Tak zľahka začala naša konverzácia, ja čakám na výťah ktorý akosi nechodí. Ona zamyká dvere a ja ju pozorujem. Holé nohy, košieľka tesne pod zadok. A čo nebojíš sa že prechladneš? nadhodil som provokačne a v tom zhaslo svetlo v chodbe. Otočím sa, siahnem po vypínači, a to už stojí oproti mne. Pozerám na ňu , skĺznem očami prebehnem dole-hore. No hore, oči sa mi zastavia na jej prsiach.
Och ...je to normálne? Pomyslím si.
Tie bradavky. Neviem či to je tým že v pivnici je chladnejšie alebo čim to je ale takéto som ich ešte snáď nevidel. Akoby tá košieľka visela len na nich dva malé vešiačiky, ostré a poriadne pevné, pevné, vystrčené. V sekunde mi hlavou prešlo tisíc slov ktoré by ich opísali.
No čo stojíš poďme povedala.
Trošku som sa prebral z tej eufórie a pocítil som že mi poriadne stojí. Postavil sa v sekunde a bol som pripravený. Výťah došiel no ja som dvere neotvoril.
Čo robíš? poďme! Popoháňala ma.
A v tom to prišlo. Schytil som ju, tašku čo mala pustila na zem.
Strhol som ju a zatiahol k stene za výťahom. Je to také nevyužite miesto.
Oprel som ju chrtom k stene. Čo blázniš! skríkla na mňa. Čo to do teba vošlo. Spýtala sa.
Nič. odvrkol som a pritlačil som sa na tie trčiace bradavky.
Prebudilo sa vo mne zviera. Schytil som je ruky a zdvihol ich nad hlavu. Neblázni poďme hore. Povedala mi, nie už ale takým ráznym tónom ako pred chvíľou. V tom opäť zhaslo vchodové svetlo.
"Paráda." pomyslel som si. Jednou rukou som si ju prichytil a druhou rukou som ju začal hladiť po stehne a pokračoval som postupne hore. Prídem ku košieľke, vkĺznem pod ňu a to bol šok!
Ved ty nemáš nohavičky. hovorím jej.
"No a?" odvrkla..."veď ti hovorím že som len tak vybehla." dodala.
Viac mi nebolo treba a už som si rozopínal nohavice.
"Čo robíš, neblázni niekto nás tu uvidí." Povedala ale všimol som si ako vystrčila na mňa ten svoj okrúhly zadok.
Vytiahol som ho a zasunul zozadu.
Vzdychla a ja som začal prirážať... Bola poriadne mokrá.
Ty potvora chceš to že? pomyslel som si a prsiami som ju tlačil o stenu. Prirážal som a cítil som ako ma provokuje viac a viac. Vytŕča ju na mňa poriadne. Vyhrnul som jej košieľku nad zadok a pevne ju zaň chytil.
Vzrušenie bol neskutočné. Prirážal som poriadne tvrdo a rýchlejšie a čím viac som prirážal cítil som že ona to chce viac a viac. Zrazu niekto zavolal výťah. Ani som si to neuvedomil no pocítil som ako ju myklo.
"Urob ma kým príde". šepla a ja som v tej chvíli ešte silnejšie prirazil.
Cinkol výťah, niekto sa už vezie dole a ja som cítil ako si ju berie orgazmus.
Chytil som ju pevne, pritisol ju o stenu a jednou rukou som jej prekryl ústa.
Chvela sa v orgazmickom kŕči. Telo sa jej triaslo a ja som ju pritisol k stene. Cítil som ako sa mi chveje pod rukami.
"To to bude prúser" keď nás tu niekto zbadá pomyslel som si a už som čakal kedy to príde že nás tam prichytia.
Otvorili sa dvere výťahu. Niekto vystúpil a vydal sa smerom rovno od výťahu, netušiac že sme tam za stenou.
Pustil som jej ústa. Vydýchla, otočila sa a provokačne sa spýtala : "tak čo, pokračujeme?"