Na okennom parapete

Nočné mesto bolo z okna impozantné. Pootočila som nohu, no lesk dreva mi pripomenul vlhkú pokožku, ktorá sa v odraze svetla medzi nohami leskla.

„Potrebujem ho mať v sebe.“- zastonala som do ticha a povzdychla si.

„Môžem vstúpiť?“ - začula som jeho hlas.

„Zavolala som Ťa?“ - nevedomky sa ho spýtam.

„Nemyslím si.“ - odpovie mi bez váhania a moje oči odmietajú vidieť jeho pôvab. Spraví krok ku mne, prstami vojde do mojich červených vlasov a vdýchne ich vôňu.

„Sotva sa poznáme, nemali by sme.“ - šepká mi do vlasov a ja po ňom túžim ešte viac.

Namiesto toho, aby ma vzal na posteľ, posadí ma na okenný parapet a rozopne si zips nohavíc.

Prikladám dlaň na jeho rozkrok, cítim, ako pod mojimi dotykmi tvrdne a v jeho očiach je živočíšnosť, ktorá mi preniká do celého tela.

Jeho ruky sa túlajú po mojom tele, zatne päste a medzi prstami drží pramene mojich vlasov.

Hlavou mi trhne, jazykom sa mi prisaje na krk, ťahá ho až k perám a stratí sa v mojich ústach, kde sa stretne s mojim jazykom. To v ňom vyvolá zavrčanie.

Jeho ruky mi rozrážajú nohy, chytí ma za boky, dlaňou mi podoprie zozadu hlavu a prudko do mňa vnikne. Hýbe sa vo mne spomalene, rýchlo, vášnivo i drsne.

Uvedomím si, že môj zadok je vystrčený v okne, chladný vánok mi šteklí chrbát a vedomie, že môžem byť pozorovaná, ma vzrušuje.

Na okamih jeho vniknutia ustanú, cítim, ako vo mne pulzuje a náš dych je zrýchlený.

Odstúpi odo mňa, naše pohľady sa stretnú a ja z výrazu jeho tváre čítam, že sa ma ešte nenabažil.

Prudko ma otočí tak, že horná časť môjho tela je naklonená z okna a prsia sa vznášajú tesne nad parapetom.

Nadvihne mi nohu a vrazí ho do mňa. „Ach bože.“- stonám nahlas a hryziem si do pery.

Všimnem si v diaľke v okne siluetu muža. Zdá sa, že nás pozoruje a dotýka sa svojho rozkroku. Vzrušuje ma to.

Stonám tak hlasno, že do mňa začne prirážať silnejšie, nakloní sa ku mne, odhrnie mi vlasy z krku a do ucha mi šepká: „Dávam Ti, čo chceš.“ Potom dodá: „a beriem si to, čo chcem.“