Stoják - gay príbeh

Autobus už na zastávku prišiel poriadne natrepaný. Šanca, že by som našiel najbližšiu polhodinu miesto na sedenie, je nulová. To zase bude cesta domov. Nefunguje ani klíma, hoci to bol nový bus, tak budeme ako sardinky v oleji. Paráda.
Pretlačil som sa do uličky a zaujal postoj visiaceho na tyči. Ani telefón som si nemohol vybrať z aktovky a tak mi neostávalo nič iného, ako pozorovať notoricky známu cestu domov. Mal som na sebe len prepotené tričko a kraťasy, vonku bolo cez tridsať a v buse aj cez štyridsať, masa ľudských tiel poriadne sálala. Na najbližšej zastávke sa pár ľudí vymenilo, ale viac ich pribudlo a tlačenica sa zväčšila. Zozadu sa na mňa niekto nalepil takmer celým telom, inak sa ani nedalo. Po chvíli som pocítil, že na zadku sa prítlak zvyšuje a niečo tak rastie. Jemne som potriasol zadkom, či sa toho pocitu nezbavím, ale naopak, pocítil som, že za mnou niekto stojí a jemu tiež stojí. Po chvíli bolo celkom jasné, že dotyčný má parádnu latu, ktorá je presne v miestach, kde chrbát stráca svoje slušné meno. Jemne som pokrútil zadkom a nebadane som sa obzrel. Za mnou stál mladý muž v košeli s rozopnutým golierom a sakom, visiacim na ruke, ktorou sa držal. Zbadal môj pohľad a hodil po mne ospravedlňujúcu grimasu, akože sorry, nemôžem za to. Zmätený som sa pozrel znova von a až vtedy som si uvedomil, aký fešák s čiernymi vlasmi a uhrančivým pohľadom sa mi tlačí do môjho zadku. Teraz som už zreteľne cítil jeho tvrdého krásavca, bol veľký a poriadne tvrdý a umiestnený presne tam, kde to mám rád. Chvíľu som rozmýšľal, čo urobiť a ako si vychutnať túto blbú situáciu. Znova som sa obzrel a fešák na mňa mrkol okom. Toto už nebude náhoda.
Na najbližšej zastávke sa ľudia opäť premiešali a ja som sa rozhodol. Teraz alebo nikdy. Zvrtol som sa v rámci mojich možností a zrazu sme stáli nalepení na sebe a pozerali sme sa z očí do očí. A on musel pocítiť, že teraz už stojí aj mne. Hodil pohľad tam dole, samozrejme, že nič nevidel, lebo sme boli na sebe naozaj natlačení a pozrel sa mi hlboko do očí. Bol o trochu menší odo mňa a teraz som ospravedlňujúcu grimasu hodil ja. Pocítil som, ako pohýbal telom, aby sa presvedčil, či aj on cíti to, čo si myslí a potom po mne mrkol okom, akože všetko OK. V rámci možností a nadhadzovania busu začal pomalé pohyby celým telom a ja som sa pomaly pridal tiež. Bolo vidieť, ako si to užíva a ja som privrel oči a predstavoval som si, že sme sami dvaja na sebe a ja si vychutnávam jeho telo. Zrazu som si začal želať, aby táto cesta trvala večnosť a nikdy sa neskončila. Už mi neprekážalo teplo, hluk a nával ľudí, toto som ešte nikdy nezažil. Skoro som až zaspal, zrazu som otvoril oči a rýchle skontroloval situáciu okolo seba, či si niekto niečo nevšimol, ale všetci boli v stave apatie a nikomu nebolo nápadné, že dvaja muži stoja proti sebe a zjavne si to užívajú. Znova som namieril pohľad do jeho tmavých očí a videl som, že aj jemu sa to páči. Neviem, či som si to nahováral, ale pocítil som cez košeľu jeho tvrdé bradavky, čo ma ešte viac rozrajcovalo. Pomaly sme sa blížili k môjmu domovu a rozmýšľal som, čo ďalej. No on ma predbehol a pred predposlednou zastávkou povedal len: "Poď" a rýchle sa predral k východu. Vystúpil som bez rozmýšľania za ním a sledoval som ho, ako rýchle zahýba za roh najbližšieho paneláku. Asi dobre poznal okolie, pretože za rohom bol tmavý kút, kam nebolo vidieť z okien. Hodil sako a tašku na zem, otočil sa a skôr, ako som stihol zareagoval, ma objal a dal mi hlboký bozk. Prekvapený som tiež všetko odhodil a takisto som ho objal. Pocítil som jeho ruku, ako mi šmátra na vrchnom gombíku nohavíc a o chvíľu som tam stál bez nich a bez slipov a môj utečený a uvarený penis už mal vo svojich ústach. Ja som mu to vrátil, po chvíli aj on bol nahý a jeho tvrdá lata stála v ostrom uhle dohora. Bol to výbuch emócií, ktorý o chvíľu skončil spoločným gejzírom. Pripadalo mi to celé tak neskutočné ako výbuch sopky, úplne som stratil pojem o čase a priestore, existoval pre mňa len on.
Keď odznela prvá erupcia, vedel som, že toto nemôže byť koniec. A ani nebol.