Venušine guličky - nie podľa predstáv

Podávam jej krabičku. – Tu sú tie guličky čo som Ti o nich hovoril. Vyskúšaj si ich doma aké to je. Už teraz som zvedavý. A potom mi napíš. Usmeje sa a odloží si ich do tašky. Čakám na jej správu celý večer. Konečne sa mi dá písať. – No aké sú? – Tak nie je to nič nepríjemné, ale ani niečo extra. Neviem, možno že to bude iné. Dostanem odpoveď. Som prekvapený. Myslel som, že ju to bude pri každom pohybe dráždiť a vzrušovať. Možno je len potrebná iná atmosféra, alebo viac pohybu. V duchu sa pousmejem a kujem plán. V predstave si premietam priebeh nášho tematického večera. Príde ku mne do kancelárie s guličkami založenými tam, kde patria. Zvítame sa a odchádzame preč autom. V aute pustím príjemnú hudbu a počas šoférovania jej skĺznem rukou do rozkroku aby som ju mohol dráždiť tými guličkami do vytrženia. Predstavujem si, ako sa uvoľní na sedačke, privrie oči, hryzie do pery a slastne vzdychá. Cesta na mnou zvolené miesto bude trvať tak 20 minút, dosť na to, aby sa možno stihla aj urobiť. Po príchode mám pre ňu pripravené prekvapenie. Dnes nepôjdeme na byt, ale na strelnicu. Beriem so sebou pištoľ. Som presvedčený, že sa jej to bude páčiť. Už ju vidím ako stojí na stanovišti a ja jej vysvetľujem manipuláciu so zbraňou. Ona guličky stále v sebe, je vzrušená a ja stojím za ňou. Sme tam sami a ja jej šepkám do ucha veľmi nežne ako čo robiť. Chcem aby cítila môj horúci dych na svojom krku a môj parfém, ktorý sa jej tak na mne páči v nose. Nastavím ešte jej postoj, rukou prejdem nežne cez prsia k brušku, hruďou sa k nej viac pritlačím, aby sa trošku naklonila, nohou jej dám mierne od seba nohy, aby mala pevnejší postoj a ešte pre istotu skúsim rukou prejsť po jej stehnách k zadočku či je dostatočne pevne postavená. Všetko súhlasí, má zrýchlený dych, pretože sa mieša pocit adrenalínu s chtíčom. Berie do ruky pištoľ a vystrelí. Terč triafa, ale nie úplne presne. Nie sme tu ani kvôli tomu, aby sme sa predbiehali v strelbe. Sme tu, aby sme mali nový spoločný zážitok obohatený vzrušením. Vychutnávame si to a ani nevieme ako prešla hodina. Odchádzame zo strelnice k autu, ktoré nás čaká na veľkom parkovisku úplne osamotene. Okrem nás, tam parkujú ešte dve autá. Prichádzame k autu a pýta sa ma, kde ideme na byt. – Už sme na byte. Dnes si to rozdáme v aute. – Tu na parkovisku? - Myslíš, že keď preparkujem auto inde tak bude pohodlnejšie? Pochopí a usmeje sa. Pamätám si totiž na to, ako hovorila, že by chcela zažiť sex na mieste kadiaľ by mohlo chodiť viac ľudí. Nič lepšie ako parkovisko si neviem predstaviť. Posúvame predné sedačky maximálne dopredu a ideme na zadné. Vášnivo ju bozkávam, hladkám..... A tam končí predstava. Už teraz som z nej vzrušený. Nech už príde ten deň D.

A už je tu, píšeme si hneď od rána. Len pri nej porušujem pravidlo, že nepíšem počas šoférovania. Pípne mi telefón otvorím ho a tam jej fotky veľmi sporo odeté. Vyrazilo mi to dych a hneď som si uvedomil, prečo si nepíšem počas jazdy. Sú to fotky ktoré pracne hľadala predchádzajúci večer, len aby mi urobila radosť. Naozaj ma to poteší. Ani nie tak tie fotky, ako tá myšlienka a práca s tým. Píšem jej. Ona iba odpovie, že aby sme sa naladili na večer. To už ja dávno som. Dnes to začína naozaj dobre. Už od rána mi robí deň. Nezaostávam. – Chceš vedieť čo Ťa dnes čaká? – Áno, chcem to vedieť. – Dnes Ťa budem trápiť. Chcem vybičovať Tvoj chtíč na maximum. Chcem aby si bola tak vzrušená, že nebudeš schopná vnímať okolie. Spojiť pocit chcenia šukať a nové pocity radosti z niečoho nepoznaného . A dnes ťa nepretiahnem skôr kým mi do ucha nepošepkáš, že ma chceš. – Anooo to chcem. Je tvoja odpoveď. Deň sa vlečie hrozne pomaly. V podstate ako každý iný, keď sa máme stretnúť. Konečne! Stretávame sa na parkovisku. – Máš ich? – Áno mám, ale neviem... Nevadí, hlavne že ich má už v sebe. Sadáme do auta a vyrážame. Konečne úsek, kde nemusím držať volant dvomi rukami. – Môžem skontrolovať či sú tam dobre? Len sa pousmeje a naznačí, že áno. Má na sebe elastické lesklé legíni, ktoré pripomínajú kožené nohavice. No sú veľmi elastické. Hľadám ich vrch, no nie a nie sa prebojovať. Snáď to nemá vytiahnuté k pazuchám. Pomyslím si a v duchu sa pri tej predstave smejem. – Musíš mi pomôcť, inak sa tam nedostanem. Nadvihne svoj pás a ja sa pomali prebíjam k nej. Ruka vojde priamo do nohavičiek. Ako vždy krásne oholená a dole čakám že aj poriadne mokrá. No na moje prekvapenie, nič. Skúšam ju teda dráždiť guličkami, ale veľmi rýchlo sa zhodneme, že to nie je bohviečo. Možno to bude tou pozíciou v aute. Skôr ju tlačím ako utešujem a ani tie guličky necíti. Ok, trochu ma to zamrzí, ale večer ešte len začína. Len už teraz viem, že to nepôjde úplne podľa predstáv. No nič, v improvizácii som silný. Poďme ďalej. Odstavujem auto na parkovisku. – Kde mám ísť pre kľúče? – Nikde ideme tam priamo, všetko je vybavené. Odpovedám a beriem si zo sedadla tašku. Teraz mi je ľúto, že som predsa len nezajednal ten byt. Bola rozkošná, ako sa naň tešila. Vykročíme teda k strelnici (stále nevie čo sa bude diať). Pomýlim si dvere, ale nakoniec to nájdem. Kráčame dole po schodoch až sa ocitneme na strelnici. Tam nás už čaká pán ktorý to má na starosti. Vypýta si zbrojný preukaz a ja sa na ňu usmievam. Je v rozpakoch a vidno na nej, ako jej v hlave prúdia myšlienky a nevie si spojiť veci dokopy. Až keď pýta aj od nej občiansky preukaz (podá mu vodičský, naozaj je zlatá, aká je mimo) tak jej to došlo. Ideme strielať. Žiaľ nie sme tam sami, je tam ešte jeden pán a tak padá aj tento plán na dráždenie. Sme radi, že sa počujeme cez sluchátka. Takže vysvetlím základné pravidlá manipulácie so zbraňou, nabije si a začne strielať. Kontrolujem jej postoj, jej kroky a všetko spojené s tým aby jej to šlo čo najlepšie a aby bola dodržaná bezpečnosť. Akékoľvek moje predchádzajúce nápady idú bokom. Aj keď... Predsa len, stojím za ňou a na chvíľu mi skĺzne pohľad na jej pekne tvarovaný zadok. No rýchlo sa z toho preberám. Streľba jej ide naozaj dobre, na to, že v podstate strieľa prvý krát. Pán od vedľa odchádza a ostávame tam sami. Konečne si môžem dať dole slúchadlá, ktoré ma tak tlačili. Kým páskujem náboje do zásobníka, zahladím sa na ňu a pýtam sa ako sa cíti. – Dobre, či vyzerám nejako čudne? – Nie, pýtam sa na tie guličky. – Jáááj tak na tie som úplne zabudla že ich aj mám. A začne sa smiať tak s chuti ako to len ona vie. Už som pochopil, guličky nebol dobrý nápad. Ale ako hovorí Slávik, neskúsiš, nevieš. No v hlave som to stále nevzdával. Už sedíme v aute. – Musím sa priznať. Dnes nemáme zajednaný byt. Chcel som Ťa pretiahnuť v aute. Takže sú dve možnosti. Buď auto, alebo moja kancelária. – Ja navrhujem Tvoju kanceláriu. S úsmevom mi odpovie. OK, tak poďme. Cestou preberáme ako sa jej to páčilo, aké mala pocity so streľby a čo guličky. Jasne sme sa zhodli, že guličky mala počas strelby v p..i a to doslovne. Neskutočný výbuch smiechu nás oboch. Konečne sme vošli do kancelárie. Rýchlo všetko nachystali, tlačil nás čas a začali si užívať jeden druhého. Jej bozky boli ako vždy jemné a nežné. Presunul som sa perami na jej krk. Dnes mala parfém a naozaj veľmi pekný a jemný. Hodil sa jej. – Dnes krásne voniaš. Teda nieže by si predtým niekedy smrdela.... Nasledoval jej a následne môj výbuch smiechu. Takto to pokračovalo ešte chvíľu. Viac sme sa smiali, ako dráždili. Bolo to však príjemné. – Nejdeme sa radšej rozprávať? Navrhuje mi. Som za. Sadla si do tureckého sedu a ja nohami okolo nej oproti. Najprv sa začali rozprávať naše pery, a postupne sa pripojili aj naše jazyky, ruky... Hrala krásna pomalá pesnička a ja som si užíval túto chvíľu. Mal som ju celú v náručí, spojenú s mojimi perami. Bolo to tak krásne pokojné a príjemné. Dal som si ju na chrbát. Tie guličky mi nedali pokoj, stále ich mala v sebe. Musí to predsa niečo robiť. Prejdem rukou dole a začnem sa s nimi hrať. Dráždim ich prstom v nej, poťahujem za šnúrku aby sa rozvybrovali. Už som poriadne tvrdý. Skúšam zasunúť a dráždiť ju zaroveň aj penisom. Pozerám pri tom na ňu. Jej tvár je nemenná. V hlave mi beží myšlienka, či prestať, alebo pokračovať. Opýtam sa jej. Odpovedá, že to s ňou naozaj nič nerobí. Usmejem sa na ňu a trochu vyčítavým hlasom sa jej opýtam, prečo mi to nepovedala. – Chcela som skúsiť či neskoršie to nebude lepšie. – To si chcela čakať do Vianoc? Smejeme sa. No nič guličky idú von. Tudy proste cesta nevede. Spomenul som si na moje odvážne tvrdenie v tej správe, večer plný chtíča a vzrušenia... No a teraz toto. Ani som sa k tomu len nepriblížil. Ešte že zobrala iniciatívu do rúk ona. Ľahol som si na chrbát a už som ju mal prisatú na mojom vtákovi. Robila to s takou chuťou a tak príjemne. Zatiaľ som sa venoval ja jej rozkroku. Mal som ho akurát tak na dosah. Najprv som jej dráždil klitoris len jedným prstom. Krúžil som a hral veľmi jemne, namáčal som si prst v jej už poriadne mokrej jaskynke a znovu ho dráždil. Pridal som aj druhý prst a pekne som si dal jej gombík lásky medzi prsty. – Myslíš, že by si ma takto dočiahol? A už ma prekračovala a jej mokrá šuška pristála rovno na mojich ústach. Nemusel som odpovedať slovne. Stačilo, že som sa jazykom dotkol mušličky a vedela, že áno, že dočiahol. Táto pozícia bola na orálny sex ako stvorená. Nemala mi kam ujsť a mal som ľahký prístup k jej klitorisu, čo som patrične využil. Láskal som ju jazykom, perami, zúbkami a to stále dookola. Až kým sa neprehla ako luk a neprešiel ňou slastný kŕč orgazmu. Ja už som bol poriadne tvrdý, nedala si ani prestávku a už som bol na ňu nastoknutý odzadu. Vychutnával som si každý jeden príraz. Nebral som už ohľad na ňu. Ona už bola. Už som sa sústredil len na vlastné pocity a vlastné telo. Trvalo to krátko a už som striekal. Pri nej mám vždy silný orgazmus. Niekoľko zťahov vtáka kým to celé prehrmelo. Som rád, že sme zakončili tento večer predsa len príjemne a aspoň ako tak úspešne. Už fajčíme pri aute a rozoberáme dnešný večer. Radi sa o tom rozprávame. Nebol to večer podľa predstáv. Ani mojich a ani jej. No čo si veľmi vážim a prečo sa s ňou tak rád stretávam je to, že nepadlo ani jedno zlé slovo. Že to bol zlý nápad, že to nebolo bohviečo a pod.. Vôbec nič. A aj preto viem, že budem naďalej rád vymýšľať ´ ďalšie tematické večery, pretože aj keď to nevyjde podľa predstáv, tak to môže byť príjemné zakončenie dňa.