Budweiser

Budweiser (...poviedka len pre chlapcov) ©vize

Krásne slnečné januárové slnko sa predieralo cez okno hneď zrána do mojej pracovne, lúče lomené šmuhami na skle po narýchlo a zle umytých oknách ešte pred Vianočnými sviatkami sa matne rozplývali cez bielu záclonu. Vôbec mi tento rušivý moment nevadil, skôr ma tešilo slniečko a vyvolalo to vo mne nejaké zvláštne očakávanie niečoho pekného, čo sa dnes udeje. Nič netušiac som zapol notebook zistiť, či sa niečo udialo, nejaká elektronická pošta, prípadne nejaké klebety zo sveta, aby bol človek informovaný, koho niekde v Senegale zastrelili, či v Kanade zatkli za rýchlu jazdu, ..proste získať najdôležitejšie a pre bežného Slováka žijúceho v Bratislave najpotrebnejšie informácie.
Ale nič mimoriadne sa neudialo a ja som sa pri rannej kávičke naklikol na známu sociálnu sieť. Prevetral som prítomných „četujúcich“, pousmial sa nad poniektorými príspevkami a pohľad mi ostal visieť na blikajúcej ikonke, ktorá oznamuje niečo ako súkromnú správu, poštu. Otvorím, a čítam:
„ Ahoj, celkom ma zaujali tvoje príspevky, príbehy, ktoré si zverejnil “.
Hmm, pozrel som na profil toho mladíka, ktorý tam nemal žiadne foto, ani nič konkrétne o sebe, proste niekto, kto si chce uchovať svoju anonymitu, čo je v tomto virtuálnom svete dosť bežné. Mladík, pretože jediné, čo sa dalo identifikovať bol jeho vek 29 rokov bol online, tak som si povedal, že sa trochu zabavím a pokecám s neznámym chalanom a odpísal som mu:
„Ahojček mládenec, ďakujem za tvoju správu, a samozrejme aj za tvoj záujem o moje príbehy. Srším teraz zvedavosťou, čo ťa na nich zaujalo, a ktorý z tých príbehov ťa zaujal najviac“. Očakával som odpoveď hneď, keďže bol online a posielal správu teraz. Aj sa stalo, zablikala ikonka a čítam:
„ Ani neviem, ktorý z tých príbehov ma oslovil najviac, všetky sú dosť vzrušujúce a svedčia o tvojej veľkej predstavivosti“, znela jeho odpoveď.
„ Haha, vďaka opäť za kompliment, ale moja predstavivosť nie je až tak veľká, ako sa možno zdá. Ja som opísal, a možno trochu uhladil moje vlastné zážitky, skúsenosti. Neviem, ale to všetko sa asi nedá ani vymyslieť...“, odpísal som mu. Naša komunikácia sa potom rozvíjala ďalej, mladík bol celkom milý a hlavne zvedavý, čo mňa vždy veľmi inšpirovalo.
„ To si skutočne všetko zažil? “, opýtal sa mierne prekvapivo, „ To sa dá skutočne aj zažiť? “, pokračoval v jeho otázkach. Nasledovala bujná komunikácia, chlapec bol veľmi vyberavý, používal precízne výrazy v jeho spočiatku veľmi opatrného kladenia otázok, a ja som ho mojimi odpoveďami zrejme ešte viac povzbudil. Mne to robilo dobre, hladkal som si ego a podvedome som viedol chalana k väčšej zvedavosti a k ďalším otázkam. Už vedel, že tie príhody plné vášne a erotiky, plné sexuálnych zážitkov a decentného dráždenia čitateľových funkcií podporujúcich zúčastniť sa toho opisovaného vzrušenia prinajmenšom pocitmi je cielené na gay komunitu, pričom sa z mojich odpovedí dozvedel, že som už od puberty vedel o prítomnosti mojej bisexuality.
Náš prvý online kontakt sme ukončili potvrdením jeho otázky, či bude aj nejaká ďalšia poviedka, príbeh, či sa môže tešiť na nové príbehy. Áno, budú, mám tých zážitkov veľa, niečo mám aj rozpísané, ...dopíšem a zverejním, a ako som mu sľúbil, dám mu vedieť, kedy to bude. Robilo mi to celkom radosť, keď sa aj niekto iný dokázal potešiť z mojej radosti a hlavne z radostných zážitkov a prežívať aspoň pomyslene tie orgazmy. O pár dní som napísal ďalší príbeh a zverejnil na tom portáli a chlapcovi som poslal správu, že sa môže opäť potešiť niečim novým. Samozrejme, že po prečítaní sa mi opäť ozval a poďakoval sa za krásne pocity, ktoré pri čítaní novej poviedky mal. Opäť nasledoval môj spokojný úsmev s vedomím, že som zrejme urobil dobrý skutok.
O pár dní bol opäť online, opäť sme si začali vymieňať správy, teda skôr milión mojich odpovedí na jeho milión otázok. Ako som už spomenul, mňa vždy veľmi inšpirovali mladí zvedaví chalani, často aj ich až naivné otázky, alebo otázky plynúce z ich malých, alebo takmer žiadnych skúseností, ale aj úplne pragmatické otázky, či ich úprimná zvedavosť. Pri tomto mladíkovi som nadobúdal pocit, že veľmi verí a dúfa, že aj on raz zažije niečo tak spontánne a pekné s niekým, s nejakým jeho „princom“. Po výmene mnohých písaných správa napísal:
„Nechcem byť otravný, a budem chápať ak odmietneš, ale – nebolo by lepšie si radšej zavolať, ako takto zdĺhavo písať?“, zavalil trochu odvážnejšie, pretože na týchto sociálnych sieťach sa cíti každý bezpečne len tak dlho, pokiaľ si dokáže zachovať svoju anonymitu. „Ak nie, tak prepáč, že som nabral toľko drzosti“, dodal ešte.
Ja som bol ako takmer stále dobre naladený, a skutočnosť, že mi tento chalan pripadal nezvyklo úprimný, ako aj to, že sa mi s ním veľmi fajn komunikovalo, odpísal som obratom:
„Nemám s tým žiaden problém“, a poslal som mu moje číslo, už ako odpoveď na jeho ďalšiu správu, kde mi poslal on svoje číslo. Zazvonil mi mobil, zdvihnem a ohlásim sa:
„Hallo hallo, ahoj záhadný mládenec, asi máš pravdu, takto sa ľahšie komunikuje“, prehovoril som s úsmevom na tvári.
„Ahoj, som rád a vážim si toľko dôvery, že si môžeme zavolať“, znela jeho odpoveď. Mal veľmi príjemný čistý hlas, zrejme klasický barytón, ktorý v telefóne vždy znie najpôsobivejšie.
Rozrozprávali sme sa, chlapec mal často otázky a vždy začal veľmi slušne vetou „môžem sa niečo opýtať“, čo len stupňovalo vo mne dojem, že mám do činenia s veľmi slušným chalanom. Debatovali sme nezvyčajne dlho, smiali sme sa, a vôbec neviem prečo, ale vyrozprával som mu veci o mne, o mojich zážitkoch, o minulosti, ktoré som dovtedy len málokomu vešal na nos?! Na moju otázku, ako ho môžem oslovovať pohotovo odpovedal:
„Že by mojim krstným menom? Volám sa Tomy, hovoria mi Tomino“, odvetil chalanko milo. Ja som sa mu tiež predstavil mojim menom, ktoré bolo z dôvodov zvláštnych okolností z éry novokomunistov zredukované a prepísané do prijateľného slovenského jazyka. Z toho aktu o mojom krstnom mene sme čerpali častejšie v našich následných rozhovoroch, ale nechcem predbiehať, teraz len toľko, že náš prvý rozhovor trval niekoľko hodín! Tak zaujímavý bol ten chalanko, Tominko! Vzájomne sme sa radi počúvali, venovali si pozornosť, a po tých hodinách som mal pocit, ako keby som ho poznal už celé roky! Nechápal som nič, ale ani som nič neriešil, neskúmal, ale tešil som sa na druhý deň, keď si opäť zavoláme. Mal som hrejivý pocit, keď zdvihol a jeho príjemný hlas mi vyčaril blažený úsmev, a kľudne možné, že až tzv. „priblblý výraz tváre“!
„Ahoj Tominko, ako sa dnes darí?“, znela moja prvá otázka.
„Fajn, výborne, po našom včerajšom dlhom telefonáte som sa ešte dlho cítil fajn, uvoľnený, ešte stále mi zneli mnohé tvoje slová v ušiach“, udelil mi Tomino kompliment priamo bez varovania. Náš rozhovor plynul, vymieňali sme si rôzne komplimenty, obaja celkom radi, že sa počujeme. Až po dlhšej chvíli, teda asi po prvej hodine telefonátu mi napadlo, že nemám ani potuchy, ako Tomino vyzerá, a na priamo som mu to povedal:
„Tominko, vieš, čo je pozoruhodné? Je ti tu rozprávam kadečo, aj ti skladám komplimenty, a pritom vôbec neviem, ako vyzeráš, čo mi je v podstate teraz už absolútne jedno“, a zasmial som sa.
„Nuž vieš ako, ja v podstate tiež neviem, niektoré tvoje fotky na tom portáli som síce videl, ale tie majú len intímny charakter, takže vlastne okrem tvojho nahého tela, výbavy, tvojho cca veku a podobne tiež neviem, ako vyzeráš“, dodal súhlasne Tominko.
„Ok, takže by mala nasledovať výmena fotiek ksichtov“, zavalil som, „to môže urýchliť tvoje sklamanie“, dodal som ešte s úsmevom. Pošlem ti hneď nejaké foto, ale otváraj to pomaly, aby si nedostal šok!“, poradil som mu a poslal som mu fotku. Obratom som dostal aj ja od neho foto usmiatej tváričky, so sympatickým úsmevom, ktoré mi pripravilo milé prekvapenie.
„No pozri, aký sympaťáčik! Beriem všetkými desiatimi!“, zvolal som do telefónu. Teraz som už len čakal tých povestných 10 sekúnd, ako prežije a spracuje Tomino na druhej strane fotografický predvoj možného živého stretnutia. Teda, ako to vôbec prežije!
„Ďakujem, dostal som, a si celkom k svetu“, znela jeho reakcia.
„To som skutočne rád, že ťa to nepoložilo, a že si schopný ešte aj hovoriť“, podpichol som Tomina.
„Ale nooo“, ozvalo sa z druhej strany, veď si k svetu, a tým myslím, že aj celkom sexy. Mne sa takí muži celkom páčia“, pridal morálnou podporou Tomino. Nasledoval opäť dlhý rozhovor, chcel som vedieť o ňom viac a dozvedel som sa, že pracuje v administratívnom odbore jednej väčšej firmy, čo ho až tak veľmi nebaví, že je to jeden urastený chalan, žije sám a s kamarátmi občas rád vybehne na dobré pivko Budweiser. V našich debatách trvajúcich až do neskorých hodín sme časom zašli aj k našim predstavám, načreli aj trochu do intímna a namiesto uspávanky som Tominkovi rozprával, čo by som teraz robil, keby som bol pri ňom:
„Tomík, prídeš zo sprchy, len v župane, sadneš si na okraj postele, pristúpim k tebe a poviem ti, že teraz dostaneš sľúbenú masáž. Uložím ťa na bruško, vyzlečiem ti župan, pohodím ho obďaleč na kreslo a vezmem kokosový olejček a pokvapkám ti ho po ramenách, po chrbte, chrbtici, na zadoček a stehná, a zopár kvapiek aj medzi tvoje peknými krivkami zdôraznené polovičky. Položím dlane na tvoje ramená, roztiahnem prsty a začnem s citom jemne masírovať, palcami zájdem pod lopatky, potom postupne po chrbtici nižšie, až po bedrá. Palce budú v mieste, kde sa začína tvarovať sedacie svalstvo citlivo masírovať stavec, ostatné prsty až po malíček budú zvierať bočné svaly zadočku, pomaly sa presúvajú nižšie, až budú obe dlane na celom zadočku, prstoklad na svalstve začne pravidelným striedaním ešte stále s citom zvierať, ako keby hrali cvičnú etudu. Pomaly prejdú na stehná, plynulým pohybom od predkolenia po zadoček, tam a späť, a palce sa budú po vnútornej strane stehien pod zadočkom dotýkať vajok, až tam ostanú a dlaň jednej ruky zájde hlbšie, ...vajká sú teraz v dlani, ty podvedome posunieš zadoček o nejaký centimeter nahor a roztiahneš trochu stehná, aby sa moja dlaň dostala lepšie k cieľu. Cítim v dlani hladké vajká, citlivo sa s nimi pohrám a nahmatám palcom aj koreň tvojho stvrdnutého údu ukrytého po tvojim bruškom. Posuniem palec vyššie, pomedzi polovičky, kde ostala kvapôčka kokosového olejčeka, rozotriem ju okolo dierky a začnem ním krúžiť okolo nej, cítiac, ako sa uvoľňuje, ako s ňou cukáš, počujúc pri tom tvoj trochu zrýchlený a hlasnejší dych. Moja dlaň sa od vajok posunie hlbšie pod bruško, ukazovákom prejdem po tvrdom vtáčiku ž k žaluďu, pocítim, aký je vlhký a trochu ti ho bruškom prsta podráždim a zároveň pomaly zasuniem prvý stavec palca druhej ruky do dierky. Tvoja reakcia je nad očakávanie, krásne vzdychneš a zachveješ sa na celom tele, keď začnem palcom krúžiť a masírovať ju zvnútra. Krúživým pohybom zasúvam palec hlbšie, ty reaguješ prirodzene a prehýbaš sa ešte viac v páse, dvíhaš jemne zadoček, zavlníš sa v bedrách naznačujúc, že očakávaš viac. Pomaly vytiahnem palec a ešte citlivejšie zasúvam do dierky prostredník, ktorým nahmatám prostatu a začnem ju masírovať. Tvoje vzdychy sa stupňujú, si teraz úplne oddaný tej rozkoši, úplne bezmocný, podmanený pocitom na pokraji šialenej explózie, tvoj vták sa napína, dierka sa sťahuje, zvieraš zúfalo vankúš v tvojich dlaniach a napokon vydáš dlhý tlmený zvuk, mrnčanie a vzdychnutie súčasne..., áno, zažívaš veľmi intenzívny orgazmus. Cítim v mojej dlani veľa tvojho teplého semena, masírujem ti prostatu ďalej, jemne ti zovriem žaluď a tvoje rozochveté telo sa nepravidelne napne, cukne, čím znásobuje dlhý orgazmus. Ešte chvíľu ti dožičím ten pocit rozkoše takmer v bezvedomí, spomalím trenie prsta na prostate a sledujem, ako pomaly rozdýchavaš tento silný zážitok. Počujem Tomíka, ako na druhej strane skutočne dýcha hlasnejšie, a pošepkám do sluchátka:
„Tominko, žiješ?“, načúvajúc ďalej jeho zrýchlený dych, „páčilo by sa ti to takto?“, doplnil som zvedavo.
„Juj, ty si ale! Ja som takmer šalel, keď si to rozprával, úplne som to prežíval!“, znela hlasnejším šepotom jeho odpoveď.
„Hmm, a aj bolo tak prežité finále?“, znela moja podpichovačná otázka.
„Nooo, ...hmm, ...hmmmmm, áno, bolo, a celé to finále mám teraz na bruchu a na hrudi!“, priznal sa trochu otáľavo Tominko.
„Tak to som rád“, povedal som s úsmevom, „mne sa páči, keď sa chalanko už aj pri predstavách dokáže tak nadchnúť. Hmm, takže naživo by to bolo ešte krajšie?“, opýtal som sa provokujúc pozitívnu odpoveď.
„Ani mi nehovor, teraz túžim po stretnutí, keď to má byť ešte krajšie. Vieš, ja som už dlhšie nič nemal, a ty si teraz vo mne vyvolal túžbu byť s tebou a zveriť sa ti do rúk“, vyslovil Tomino veľmi úprimne.
Na chvíľočku som zaváhal, nie, že by som nechcel, odmietal, alebo nevedel, či to chcem aj ja, ale skôr som sa zamyslel nad sebou, či nepletiem chlapcovi hlavu, čo by ma mohlo neskôr mrzieť. Ale nie, nepletiem, pretože po toľkých rozhovoroch sa mi zdalo, akoby som ho poznal už celé roky. Mne imponovala jeho úprimnosť a priamočiarosť, aj to, že sa mi medzičasom zdôveril o nejakých čisto osobných veciach, a moje zaváhanie bolo len kratučké, taká momentálna nerozhodnosť, ktorá sa rýchlo vytratila.
„Nuž vieš, že ja by som sa rad s tebou stretol, videl živého Tominka, zoznámil sa s úprimným chalanom, ktorý si už nejakú dôveru u mňa vyslúžil“, potvrdil som tak záujem aj z mojej strany.
„Fakt by si sa chcel stretnúť? Ja pôjdem onedlho cez Bratislavu, môžem si urobiť malú prestávku a skočiť s tebou na jedno moje obľúbené pivko“, potešene oznámil Tomino.
„A ktoré je tvoje obľúbené?“, opýtal som sa zvedavo, „dúfam, že také tu v meste aj nájdeme“.
„Ale určite áno, ja mám rád Budvar, Budweiser“, ukojil moju zvedavosť Tomík.
„Tak to je fajn, s tým asi problém nebude, takže by si si urobil malú prestávku? A potom ktorým smerom?“, vyzvedal som, aby som sa o ňom dozvedel viac.
„Mám namierené na východ, do Prešova na stretnutie s bývalými spolužiakmi“ odvetil.
„Aha, takže keď prechádzaš cez Bratislavu smerom na východ, prídeš zrejme od západu, že? Z Česka, či z Rakúska?“, zvedavo dom zavŕtal.
„To je vlastne jedno, odkiaľ, ...a chceš sa naozaj stretnúť? Ja sa teraz budem hanbiť!“, dodal Tomino.
„A prečo by si sa mal hanbiť?“, položil som vážnu otázku.
„No vieš, za to, že som sa pred chvíľou nechal takto uniesť cez telefón“, povedal Tomino.
„Tak keď sa tak ľahko necháš uniesť, unesiem ťa, keď prídeš do Bratislavy!“, oznámil som s úsmevom. Aj Tomino sa zasmial a uštipačne dodal:
„Po tom, ako si mi porozprával, čo by si so mnou robil, sa nechám uniesť aj dobrovoľne“, s úsmevom reflektoval môj náznak flirtu. V tom momente som pocítil taký zvláštny záchvev a pocit potreby prehltnúť.
„Škoda len, že si chceš urobiť na ceste prestávku len na jeden Budweiser“, poznamenal som, „keby si mal viac času, možno by som sa pokúsil uniesť ťa“, dodal som ešte.
„Tak čas by som aj mal, teda našiel by som si, a možno aj celkom rád, ale vieš, ak by bola možnosť niekde...“
„Myslíš prespať?“, prerušil som ho rázne.
„No áno, nechcel som sa tak drzo opýtať, ale vystihol si“, povedal Tomino. Ja som teraz zdôraznil, že to vôbec nie je problém, že kľudne môže prespať u mňa, a určite mu takú masáž aj poskytnem, ba dokonca veľmi rád! Moja informácia sa stretla s pozitívnym prijatím, pričom Tomino nezabudol poznamenať, že mu to pripadne trochu blbé, že sa ani nepoznáme a očakáva niečo také. Samozrejme, že som mu to okamžite vyhovoril, že som mu to navrhol ja, teda mne by to malo byť blbé, že ho takto lákam do mojej blízkosti, ale neuspel som, takže sme sa dohodli na kompromise – ani jednému to nebude blbé! Doladili sme termín jeho príchodu, medzitým prebehlo ešte niekoľko dlhých telefonátov medzi nami, ktoré sálali stále väčšiu túžbu jeden po druhom, až prišiel ten deň, keď sme sa konečne stretli.
Tomino prišiel predvečerom vlakom, a ja som nedočkavo čakal na neho na stanici. Nerobil som žiaden scenár, nič som si nepripravoval na privítanie, chcel som, aby naše stretnutie prebehlo úplne prirodzene a spontánne, neplánovane, proste nechať plynúť čas a nechať všetkému voľný priebeh. Stál som na malom parkovisku pri aute a pozeral na dav ľudí, ktorí vychádzali zo staničnej budovy a hľadal som v ňom sympatickú tváričku. Zrazu sa objavil pár metrov predo mnou usmiaty chlapec, ktorý ma hneď pozdravil a privítal som na domácej pôde Tomina:
„Ahoj, vitaj v Bratislave, konečne ťa vidím živého“, zaznelo z mojich úst a podával som mu ruku.
„Ahoj, som rád aj ja, že sme si našli cestu k sebe, a teším sa, i keď v kútiku duše mám aj taký neistý pocit, či konám správne“, povedal Tomino, a to bola ako voda na mlyn:
„Tomino, nemusíš mať žiadne ani obavy, ani výčitky, ja som mal tiež podobné myšlienky, ale to už je za mnou. Pozri, nič našim stretnutím pokaziť nemôžeme, a všetko sa bude, alebo nebude vyvíjať. Neriešme nič, ja si teraz rád vychutnám tvoju prítomnosť“, pokúsil som sa zmierniť jeho malú neistotu. „Poď, sadni do auta, a odvezieme sa domov“, navrhol som. Tak aj bolo, po ceste v aute prebehol klasicky krátky rozhovor o ceste, a prišli sme domov už rozdebatovaní. Ukázal som Tominovi, kde sa môže zložiť, ukázal mu byt a poprial mu, aby sa tu cítil ako doma. Po tom, ako si umyl po ceste ruky, sme sa navečerali, ďalej podebatovali, a nato sa opýtal, či by mohol skočiť do sprchy, ...predsa len bl dosť dlho na ceste sem.
„Samozrejme, tu máš uteráky, šľapky, osušku, keď chceš, napusti si aj vaňu a relaxuj“, povzbudil som ho.
„Ďakujem“, zaznelo krátko, „budem asi potrebovať trochu času, lebo vieš, chcem byť pri tebe čistý a voňavý, ako si často spomínal v tvojich poviedkach“, dodal s úsmevom.
„Samozrejme, dopraj si času koľko len chceš, nikam sa neponáhľame“, dodal som. Odniesol si potrebné veci do kúpeľne a s miernym úškrnom poznamenal:
„A keby som neskôr zavolal z kúpeľne, či mi prídeš umyť chrbát, prišiel by si?“.
„Samozrejme, budem čakať, kedy ma zavoláš“, potvrdil som tiež s úsmevom. Tomino sa čľapotal vo vani, ja som sa prezliekol do domáceho a sadol si do obývačky, zapol TV a nalial si pohárik červeného vínka. Pre Tomina som mal pripravený jeden Budweiser, a čakal som ...a zrazu som počul ako ma volá. Vstal som a vošiel do kúpeľne. Tomino ležal vo vani a na povrchu bola vrstva peny, usmial sa a povedal:
„Ja som to s tým umytím chrbátiku mysle vážne“, usmial sa a pomaly sa dvíhal z vane tak, aby som veľa z neho nevidel, ale to sa mu nepodarilo. Ako vstával, videl som jeho trochu prekrvený úd, po jeho hladkom ohanbí stekala pena a odhaľovala jeho pekné podbruško. Ostal na kolenách pootočený ku mne jeho pekne tvarovaným telom, a začal som mu pomaly umývať chrbát. Prvé dotyky jeho hebkej pokožky u mňa spôsobili okamžitú reakciu, cítil som, ako sa môj úd intenzívne prekrvuje! Oboma dlaňami som mu umýval ramená, chrbát až po zadoček, ktorý bol viac ako do polovice nad hladinu vody vo vani. Neudržal som sa, a moje dlane hladivým pohybom začali umývať aj jeho pekné lákavé polovičky, potom som jednou rukou prešiel na jeho hruď, a druhá intenzívne umývala stále zadoček. Očividne sa to Tominovi takto páčilo, a keď moja dlaň jemne umývala jeho bradavku, počul som, jeho jemný vdych. V tej chvíli som sa zmohol len na krátke oslovenie:
„Tominko, vydrž sekundu“, a zhodil som zo seba všetko oblečenie a vstúpil k nemu do vane. Otočil som ho stále ešte kolenačky a kľakol si za neho, a oboma rukami som si ho pritiahol na moju hruď. Tomino zaklonil hlavu a oprel si ju o moje rameno so zavretými očami, a s pootvorenou pusou oblizujúc si veľmi eroticky pôsobiac pery som cítil, ako začal dýchať viac zhlboka. Bol to veľmi vzrušujúci moment, naše telá sa jemne chveli, moje dlane ho hladili po hrudi, bradavkách a jedna ruka sa pomaly skĺzla na jeho bruško, potom nižšie, po podbrušku som zašiel až do jeho rozkroku, hladučko vyholeného a mal som v ruke jeho na kameň tvrdého vtáka. Začal som mu ho citlivo honkať, žmoliť s citom jeho žaluď, jeho ruka nahmatala moje stehno a pevne mi ho priťahoval k sebe. Môj tiež už na maximum prekrvený vták bol medzi jeho polovičkami a Tomino sa začal citlivo o neho zadočkom obtierať. Po chvíli som položil dlaň na jeho rameno a potisol ho nižšie, Tomino pochopil, čo chcem, a predklonil sa, opierajúc si hlavu o koniec vane na predlaktí. Ja som zašiel rukou k dierke a začal ju palcom masírovať, krúžiť okolo, potom som priložil obe dlane na jeho zadoček, palcami som ich trochu poroztiahol a sklonil sa j jeho dierke. Jazykom som začal krúžiť okolo nej, dráždiť ju, špičkou som sa do nej zavŕtal a rukou som nahmatal jeho vajká a vtáka. Lízal som mu dierku, masíroval mu vajká, honkal ho, a po chvíli som len počul, ako začal rýchlejšie dýchať, zastonanie a ctil som, ako mi do dlane strieka jeho prvú dávku teplého semena. Ešte som chvíľu jazykom krúžil okolo dierky, požmolil mu žaluď, a zvoľňoval som tempo i intenzitu. Pomaly sa jeho dych zmierňoval, opäť sa vzpriamil na kolená, otočil sa ku mne a začal ma bozkávať, na pery, na hruď, hladkať ma a mrmlať si niečo ako „bože, to je krásne, krása, úžasné...“, prešiel rukou k môjmu tvrdému údu, pozrel na mňa a tíško sa opýtal:
„Môžem sa mu poďakovať?“, a nečakajúc na moju odpoveď sa schúlil, vzal si ho do pusy a jeho jazyk sa artisticky ovíjal okolo môjho rozdráždeného žaluďa, jeho pery sa prisali na vtáka, pomáhal si trochu rukou a netrvalo dlho, a striekal som intenzívne do pusy plnú dávku. Tiež sa po výstreku ešte chvíľu pohral s vajkami, polízal, vysal aj poslednú kvapku zo mňa a ukončili sme tento náš úvod objatím, osprchovali sme sa, osušili a vyšli z kúpeľne. Sadli sme si na gauč vedľa seba, pripili si na pekný úvod, trochu pokecali popri neustálom vzájomnom hladkaní...
Po druhom poháriku vínka som Tomina zobral za ruku a odviedol ho do spálne, uložil ho na posteľ, na bruško, ľahol si vedľa neho a začal som ho hladkať, bozkať, masírovať zadoček, pomaly som ho celého priľahol a môj opäť vlhký žaluď sa takto ocitol priamo na dierke a pomaličky malými pohybmi som vnikal do Tominovej dierky, Bol som opatrný, aby som mu nespôsobil bolesť, ale jednoducho som nestihol použiť nejaký gél či olejček. Pomaličky som vnikol až úplne na doraz, počúval som jeho dych a cítil chvenie na celom tele. Bol som natoľko vzrušený, že som sa len veľmi sporo hýbal, pričom on nepravidelne sťahoval dierku, čo zvyšovalo ešte viac vzrušenie. Pevne som ho uchopil do náručia, zavzdychal som a pošepkal mu do uška:
„Teraz, Tominko, teraz!“, a môj orgazmus som už nemohol oddialiť! Tomino cítil, ako sa v ňom môj vták napína, ako strieka bohatú dávku do dierky, a zbožne si to užíval. Ostal som na ňom ešte dlho ležať, občas stiahol dierku, občas sa napol ten môj v ňom, až po dlhej takto precítenej dohre som sa pomaličky otočil na bok, vedľa neho a hladkal ho. Vyústilo to do vášnivého objímania plného bozkov, túlenia sa k sebe, užívali sme si splývanie našich tiel plné dôvery, pocitu súčasti jeden druhého.
O tom, že nasledovali ďalšie akty milovania a sexu ešte v tú noc nebudem písať podrobnejšie, ale rovnako vášnivo bol aj priebeh, keď som mal Tominka na chrbte s kolenami pritlačenými k hlavičke a tvrdšie som ho dorážal za jeho hlasnejšieho stonania do neho, ako aj keď sa hlboko v noci hrajkal s mojim stále prekrveným vtákom a potom si na neho nasadol, krásne sa sám šúkal a vystriekal sa mi na bruško a na hruď, či ráno pri prebúdzaní ležiac na boku som odzadu do neho pomaly vnikol a uštedril mu ranný orgazmus. Prvá naša noc, ráno, ako aj celý deň sa niesol výhradne v zmyselnosti, hladkania, milovania sa, sexu, našli sme na sebe všetky erotogénne zóny, spoznali sme sa intímne dokonale, čo potom uľahčovalo dostať partnera rýchlejšie na tú správnu frekvenciu. Tominko odchádzal do Prešova spokojný, unavený a ukojený so slovami:
„Tak na tento únos nezabudnem nikdy v živote“, čo ma veľmi potešilo a veril som, že také únosy pod mottom „Prídi na jeden Budweiser“ sa budú ešte dlhé roky často opakovať.