Igrid

Igrid bola od malička zvedavé dievča. Odkedy sa naučila rozprávať, len sa na všetko pýtala. Otázky čo to je, nahradili ako to funguje a nakoniec prečo? A keďže mamička s oteckom boli jednoduchí ľudia, šupli mladú Igrid na starosť babke. Babka žila na kraji lesa. Bola to miestna mastičkárka. Poznala všetky bylinky a ich účinky. Rovnako aj všetky rastliny a zvieratá čo žili v okruhu päťdesiat kilometrov. Svojimi tézami o pravidelnom cvičení a každodennom umývaní ju mnohí z dediny považovali za čarodejnicu. Igrid bola nadchnutá. Až do svojich štrnástich rokov žila s babičkou a všeličomu sa naučila. Potom ale prišla morová rana na krajinu. Babička vedela čo to znamená, a tak mladú Igrid poslala do cudzieho kraja k majstrovi Tvrdostoju do služieb. Mala mu pomáhať a učiť sa základom mágie. Igrid bola rada, že sa znovu naučí niečo nové, lebo z byliniek a rastlín už vedela všetko. Igrid odišla skôr ako k babičkinej chalúpke dorazil rozvášnený dav a upálil babičku v jej domčeku. Pre svoju poverčivosť zabili tú jedinú osobu, ktorá ich mohla zachrániť a tak behom pár týždňov celá dedina vymrela.
Nič z toho Igrid nevedela a šťastná putovala krajinou mnoho dní, až k osamelej veži v ktorej prebýval majster Tvrdostoj. Ten síce o žiaka nestál, a už vôbec nie o žiačku, ale ženská ruka sa mu hodila. Očarovať metlu, aby pozametala nebol problém, ale zatiaľ čo spodok zametal, tak vršok zhadzoval knihy a skúmavky. Igrid dostala prácu a v čase voľna si čítala z magických grimoárov. Majster vežu skoro nikdy neopúšťal. Všetky bežné veci si dokázal pričarovať. Vo veži bolo vďaka prebytku mágie také teplo, že majster a čoskoro aj Igrid začala chodiť nahá. Hoci bola Igrid nádherná, jej blonďavé vlasy, zelené oči, úzky driek a guľaté prsia aj zadoček by bolo pre bežného človeka neodolateľným pokušením. Nie však pre majstra Tvrdostoja. Ten mal hlavu plnú nového kúzla a všetko čo s ním nesúviselo bolo nepodstatné.
Igrid sa štyri roky starala o majstrovú domácnosť. Štyri roky študovala magické knihy a rozhodne mala talent. Dokázala očarovať a dokonca aj vyčarovať jednoduché predmety.
Pri svojom štúdiu narazila na zvláštny druh mágie zvanej Kolpos. Autor tejto knihy bol neznámy, ale mala podozrenie, že to bola žena. Mnohým slovám nerozumela, ale z tých pár čo si dokázala preložiť sa dovtípila, že na túto mágiu potrebuje muža.
A tak sa jedného slnečného dňa vybrala von z veže a zamierila k najbližšiemu mestu. Také ani podobné mesto nikdy nevidela. Bola z neho úplne unesená. Na trhu to nádherne rozvoniavalo. Nielen po kvetoch a údenom, ale aj po ovocí v karamele. Šťastne si vykračovala ulicami mesta až ju zastavil vysoký rytier v zlatej zbroji.
-Drahé dieťa, prečo si takto oblečená? Prihovoril sa jej. Niekto si pomyslí, že si čarodejnica.
Igrid si na seba pri odchode prehodila to jediné čo viselo pri dverách, majstrovú róbu. Igrid vo svojej prostosti nevedela, že čarodejníctvo je smrteľný hriech a tak s úsmevom odvetila.
-Ja som čarodejka.
-Dieťa o takých veciach sa nežartuje.
-Ale ja nežartujem, som žiačkou majstra Tvrdostoja.
-Toho kacíra? Hneď sa jej chopte a do kopky s ňou.
Igrid sa chopili stráže a odviedli ju do hradnej kopky. Tam ju pripútali k stene, každú ruku vedľa hlavy. Takto stojacú ju tam nechali a odišli. Igrid rozčarovaná, ale stále duchom prítomná hneď začala spriadať plán úteku. Vonku pred mrežami prešiel mladý otrhaný muž nesúci vedrá s vodou. Možno tam bolo niečo iné, ale prečo si kaziť romantickú chvíľku. Igrid dostala nápad. Špičkami prstov si rozopla róbu. Tá sa roztvorila a odhalila dve mladé a pevné prsia. Ploché bruško a vyholené lono. Keď šiel mladík naspäť, zakričala naň.
-Prosím, pomôž mi. Róba sa mi uvoľnila a je mi chladno, vidíš?
To naznačovali jej tvrdé bradavky. Mladík celý očervenel. Bol to mladý panoš, chlapec z chudobnej rodiny čo dúfal, že sa raz stane rytierom. Nahú ženu nikdy nevidel. Len počúval krčmové reči starých mužov, čo sa chvastali. Teraz pred ním stála tá mladá čarodejnica nahá, neschopná sa skryť pred jeho pohľadom. Vie, že by nemal ísť dnu. Ale ona je nahá, teda pripútaná. Ako správny kresťan musí pomáhať blížnemu svojmu, aj keď ide o hriešnicu. Zobral kľúč zo steny a otvoril mreže. Vstúpil dnu a pomalým, trhaným krokom sa k nej blížil. Už bol u nej. Zobral jej róbu a chystal sa ju zavrieť, keď v tom mu Igrid dala hlavičku. Mladík sa skácal k zemi a kľúče mu vypadli z rúk. Igrid hbito nohou pritiahla zväzok kľúčov a podala si ich do ruky. Odpútanie bolo vecou pár sekúnd. Keď už bola na odchode, oči jej padli na mladíka, na jeho stan v nohaviciach. Zvedavosť bola veľká. Majstrov penis videla mnohokrát, ale ten nikdy takto netrčal. Kľakla si k nemu a stiahla mu nohavice. Pri tom pohľade ju začalo svrbieť v rozkroku. Spomenula si na tajomnú mágiu Kolpos. Mladík sa pri jej dotykoch začal preberať. Pričarovala železa a tými ho pripútala k zemi. Odhrnula svoju róbu a kľakla si na mládenca obkročmo. Zamumlala prvé slová zaklínadla a dosadla na jeho penis. Začala pohybovať panvou a stále mrmlala čudesné slová. Mladík bol hrôzou celý preč. Prosil o život, ale Igrid ho nevnímala. Celý jej svet sa scvrkol na ten nie až tak malý kúsok mužského tela. Aj mladík už cítil zmenu, a jeho prosby o život sa menili v prosby, aby neprestávala. Igrid to nemala v pláne, ale potrebovala zmenu. Táto pozícia nebola vhodná pre správne tempo. Igrid zosadila, strhla zo seba róbu klesla na štyri.
-Poriadne má ošukaj.
Nariadila mu. Ale mladík len bezmocne ležal stále pripútaný.
-Veľmi rád, ver mi, ale nemôžem.
Jej prsty zrušili železa a mladík vyskočil na nohy. Teraz keď je k nemu otočená zadkom, tým krásnym guľatým zadočkom, ktorý si hladovo pýta jeho mužstvo. Teraz môže ujsť. Ale to môžem aj neskôr, že?
Zaklakol mladík za Igrid a zasunul do nej svoj penis. Začala sa šukačka akú tento hrad ešte nezažil. Mladík pohltený tou krásou vydal zo seba to najlepšie. Vyšukal Igrid až k orgazmu. V momente orgazmu sa Igrid zmocnila mágie Kolpos. Bola to surová nesputana sila. Miestnosť sa rozžiarila do biela, až nebolo nič okrem jasného svetla vidieť. Zaznel ohlušujúci výbuch. Desať centimetrov nad podlahou stála vypjatá Igrid. Z jej spotenej pokožky odskakovali iskričky. Bola ako bohyňa. Igrid teraz nasávala uvoľnenú magickú energiu do seba. Až nakoniec tam stála nahá v naprostém tichu. Bočná stena bola prerazená. Mladík na ňu hľadel v úžase čerstvo zamilovaného. Načiahol ruku, ale tá ruka nebola jeho. Bola zelená. Celý bol zelený. Začal sa ohmatávať a nahmatal rohy. Bol z neho malý zelený škret s rohami.
-Čo sa mi to stalo?
Igrid naňho pozrela.
-Prepáč, vedľajší efekt. Ešte to neviem dobre ovládať.
-Vráť má naspäť, takto nemôžem existovať.
-Prepáč, ale neviem ako. Poď so mnou. Niečo vymyslím.
Igrid zhmotnila lietajúce košte. Vdaka Kolpos teraz mala toľko sily, že ju samo prekvapilo, ako to bolo jednoduché. Nasadla a pozrela naňho.
-Ako sa voláš? Ja som Igrid.
-Tomik.
-Tak nasadaj Tomiku, v tejto podobe tu naozaj nemôžeš ostať.
Tomik sa rozhliadol a pochopil, že má naozaj len jednu možnosť. Nasadol za Igrid a košte sa vznieslo a vyrazilo otvorom von.