Pekelné prasačinky – Súťažná

Pekelné prasačinky

Óooo Bože, do pekla. Nakoniec to bol dobrý nápad. Taká sila sa už snáď ani nedá prekonať. A tá kadencia. Ešte trochu, ešte trochu, len málinko. Toto bude fakt malá smrť.
“Ááánooo!”

Cvak.

To akože boli ističe? To je jedno. Už, už už… To biele svetlo, strácam sa v ňom… Prečo je tu tma? To som sa fakt urobila tak že som až omdlela?! Supeer! Som nevedela, že aj pri malej smrti je svetlo na konci tunela. Ale prečo je na konci tunelu mreža? A interkom!

“Dobrý deň, som Automatický Nekromantný Ultramoderný Bezcitný Informačný Systém- Anubis. V prípade že ste zomrela očakávane, zatlačte jedna. V prípade, že ste zomrela neočakávane, stlačte dva. V prípade že vyvolávate duchov zomretých stlačte tri. V prípade že ste si zmýlili dátum sviatku Día de los Muertos, stlačte štyri.”

Óooo Bože,do pekla… Tak to naozaj boli ističe. Tak asi mám dať dvojku.

“Dobrý deň, vítame Vás pri bráne onoho sveta. Je mojou povinnosťou Vás informovať, že ste podľahla neočakávanému úmrtiu. Neprepadajte panike! Na to už je pozde. Ako prvé vám doporučujeme uvedomiť si, že vaše fyzické telo zostalo vo fyzickom svete a vaša bytie je sústredené do ektoplazmickej amorfnej existencie, ktorá nepodlieha fyzikálnym, ani biologickým zákonitostiam a váš tvar a veľkosť je daná len vaším vlastným vnímaním sebe sama. Zvláštne upozornenie pre ľudí trpiacimi poruchami príjmu potravy, Náhla zmena vašej fyziológie je bežná a pravdepodobne trvalá. Mali ste pravidelne dochádzať na stretnutia vašej terapeutickej skupiny. Teraz bude vaša existencia prenesená na trvalé miesto určenia,”

Cvak

Temná miestnosť. Predo mnou stojí divná bytosť

“Prosím, neprepadajte panike. Už to nemá žiaden zmysel. Okrem toho, tiež som tu prvý deň a rád by som si odniesol na môj prvý deň v novej práci pekné spomienky. O všetko sa postaráme. Teraz bude na pojednávaní rozhodnuté o vašom umiestnení na večnosti, tak sa ,prosím ,chovajte slušne a úctivo k jeho sprznenosti. Všetko vám bude vysvetlené. Prosím, postúpte ďalej a sadnite si do prvej lavice!”

“Takto som si teda Nebo nepredstavovala.”

“Ehmm.” Bytosť sa len pozrela do zeme a netrpezlivo začala poklepávať kopýtkom a mávať chvostom.

“Ehmm.”Áno, Ehmm.

“Odsúdená povstaňte. Viete prečo ste tu?”

“Tie vaše rohy a červená koža kde čo naznačujú, takže mám isté tušenie.”

“Mám isté tušenie, VAŠA PEKELNÁ SPRZNENOSŤ! Mám povinnosť Vás upozorniť, že tento súd nerozhoduje o budúcom pôsobisku vašej nehmotnej podstaty. O tom ste rozhodla vy sama svojím hanebným a požívačným spôsobom života a v tomto prípade aj smrti. Tento súd rozhoduje len o spôsobe trávenia večnosti v našej slávnej a večnej inštitúcii pekelnej. Rozumiete vašej situácii, odsúdená?”

“Áno, rozumiem vaša pekelná sprznenosť, ste hovoril?” V tejto situácii nezaškodí trochu slušnosti a úcty…

“Áno. PEKELNÁ SPRZNENOSŤ som hovoril. Váš prípad nie je síce bežný, no zhodne nie je ojedinelý. Podľa zákona 666/69 trestného zákonníku z roku 1382 pred Kristom, paragrafu 9, hesla “kto mečom bojuje mečom aj zomrie” bude váš trest určený zvlášť hanebnými a opovrhnutia hodnými okolnosťami vašej smrti. Pre zápis uveďte. Pri akej činnosti došlo k ukončeniu vašej hmotnej existencie!”

“Nepamätám si všetko presne…”

“Ale pamätáte. Alzheimer je choroba tela a nie duše, takže sa nevyhovárajte na niečo, čo sa Vás už vôbec netýka, ani týkať nebude.”

“Zomrela som pri nakrúcaní.”

“Pri nakrúcaní, VAŠA PEKELNÁ SPRZNENOSŤ! Vyjadrujete sa, ako keby ste nakrúcali reláciu o varení. Nie! Vy ste zhebla pri nakrúcaní hnusnej odsúdeniahodnej pornografie! A ešte akej pornografie. Umeleckej? Profesionálnej?! Nie! Najhrubšieho domáceho porna! A to ešte v priamom prenose prenášaného na internety. Ale ani rýchla pomoc privolaná tristo deväťdesiatimi fanúšikmi vašeho vysielania Vám nepomohla. Pretože všetko od vašeho klitorisu až po vaše mandle bolo zoškvarené na uhoľ. Dúfam, že aspoň viete, kde ste urobili chybu!”

“Asi som nemala ako lubrikant použiť vodivý gél na elektródy EEG…”

“ VAŠA PEKEL… ále, veď to je už vlastne jedno. Nie nemali. A taktiež ste si nemali strkať namastené,30 centimetrov dlhé, o radiátor pripevnené, dildo do krku. A už vôbec nie podomácky pripájať priemyselnú zbíjačku do bežnej elektrickej siete. To všetko ste nemali robiť. Ale to všetko ste urobili. A ešte k tomu tá prezentácia! Pre zápis opíšte vašu vlastnú výstroj!”

“Noo, mala som na sebe čierny kožený korzet a čelenku a škrabošku.”

“To je prinajmenšom zahmlievanie!” Prečo radšej nepoviete, že ten korzet bol koženkový s cvokmi a že vám vaše obrie ňadrá strkal skoro pod krk. A že čelenka mala na sebe dve ružové prasačie uši a, že dotyčná maska mala miesto nosu rypák. A čo, že ste to mala zasunuté v análnom otvore?”

“Análny kolík. Oceľový análny kolík.”

“Áno, obrovskú ritnú zátku. A ešte k tomu s prasačím chvostom na konci. Ešte nám na koniec môžete vysvetliť zmysel nápisu na vašom holom pozadí.”

“Bolo tam napísané “Slam piggy”. To v je v angličtine označenie pre ženu silnejších tvarov vhodnú len… Však viete k čomu…”

“ Tak teraz ste ostýchavá. Prečo nepoviete, že je to označenie pre chodiacu vagínu s obrovskými kozami a ešte väčším zadkom určeným len k vytrieskaniu a vystriekaniu. Veď podľa zápisu vidím, že ste každú túto časť svojej anatómie patrične za život aj využili.
Nemôžem povedať, ja sám uprednostňujem ženské typy pred chodiacimi kostrami. Tých tu máme v šatníkoch dosť aj tak. A mimochodom, to je aj dôvod, prečo ste stále oblečená v tom istom. A prečo, koniec koncov, stojíte a nesedíte na pružine.”

Musím povedať že kolík už začínal byť trochu nepríjemný. i keď už vychladol od prechodu elektrického prúdu. Už som sa prestávala aj hanbiť v tomto nezvyklom prostredí pre môj momentálny úbor ku ktorému ešte pribudli kožené putá na rukách, no bez reťaze a kožený obojok s oceľovými kruhmi po stranách krku, vpredu a vzadu. Ešte že sme tu boli len štyria. Dvojmetrový, červený, rohatý sudca s kozou bradou fúzmi. Niečo ako rachitický Hellboy s čiernou hrivou, ktorá splývala s čiernym talárom z ktorého trčal len dlhý tenký chvost v zadu a oveľa kratší, no oveľa hrubší chvost vpredu. Potom asi strážny démon a démonka. Obidvaja v čiernej koži. Akurát že jej čierny korzet odhaľoval všetky štyri červené prsníky s kovovou sa lesknúcimi bradavkami. S tým výrazom tváre domina par excellence. Dúfam len, že tie závesy po stranách asi súdnej siene, alebo skôr súdnej kobky, jaskyne, neskrývajú nejakým zázrakom televízne kamery. To by som si ešte len priala byť naozaj pod drnom. No už sa spoza súdneho stola s červeným obrusom postavil hlavný démon a jeho chvost vpredu už nebol taký krátky , no ešte hrubší ako moje rameno a rovnako dlhý. A hlavne ma svojím jedným okom pozoroval.

“Predstúpte odsúdená!”

Rukou ma privolal pred stôl. Stále bližšie a bližšie, až som sa podbruškom dotýkala jeho hrany. V tom ma chytil za obojok stiahol moju hlavu, až som sa lícom dotýkala látky. Videla som len pomocníka, ktorý už mal tiež masívnu, červenomodrú erekciu. Jeho pekelná sprznenosť ma, stále ma držiac za krk, obišla. Ohanbie som mala vyholené len na tmavú šípku smerujúcu k mojej jaskynke, takže doteraz som cítila na pyskoch len jemné závany vzduch. Pomocník pristúpil z druhej strany stola, takže som si mohla pozrieť jeho erekciu z minimálnej blízkosti. Ruka sa z môjho krku presunula na chvostík, ktorý mi trčal zo zadku. Nadvihol ma zaň na špičky a keby ma inšpicient nechytil za uši a nepritiahol si moje ústa k špičke svojho nástroja, švihla by som si čelo o dosku stola. Prievan vystriedal masívny úd. Nevojde sa do mňa. Roztrhne ma!
“Nie, prosím n…”

Plesk. Jeho ruka dopadla na spojnicu medzi mojimi stehnami a zadkom a celé vnútro mi zaliali bolesť a teplo. A znovu. Plesk! Moja kundička sa začala dusiť a púšťať šťavu.

“Ticho, teraz vynesiem trest a rovno aj pristúpime k jeho exekúcii. Za nehanebnosti najhrubšieho pornografického charakteru, ktorých ste sa počas života a smrti dopustila Vás odsudzujem…”

Pocítila som špičku jeho nástroja pevne sa usadiť medzi mojimi závojmi. Skúsila som protestovať znovu ale len čo som otvorila ústa, mala som v nich obrovský žaluď. Monštrum na mojom dolnom prahu mohlo mať tak šesťdesiat centimetrov. Najväčší umelák, čo som do seba nasúkala mal tak dvadsať.

“Na večnosť strávenú ako animunkulus určený výhradne k uspokojovaniu najnižších sexuálnych pudov celého pekla.
S výnimkou anropofágie a nekrofílie. Máte šťastie že ste sa, prekvapivo, nedopustili aj obžerstva.”

Uchechtol sa a začal zasúvať. Cítila som cestu jeho rozžeraveného vtáka centimeter po centimetri až narazil na môj kŕčok. A pokračoval ďalej. Nebola to priamo bolesť, nič svojím postupom netrhal, ale mojou bytosťou sa rozlievala horúčava. Keď som konečne ucítila jeho talár na stehnách, špička jeho penisu bola prekvapivo v mojich ústach. Ako by to nazvali v porne, bleslo mi hlavou, reverse deapthroat? Skúsila som sa prehnúť v chrbte, ale aj keď jeho nástroj vo mne nemohol byť hmotného charakteru,nemala som ako. Konečne som sa dozvedela, aké je to stáť, ako s metlou v zadku. Pomaly ho zo mňa začal vyťahovať, no jeho pomocník začal zasúvať do uvoľneného priestoru. Ešte že bol oveľa menší, takže skončil len niekde na pol ceste k žalúdku. Ten za mnou musel urobiť krok dozadu, lebo vo mne zostala už len špička. Prirazil si ma na svoje delo znovu. A znovu. Medzitým dvoma vtákmi som sa cítila ako dvojručná píla. Dopredu, dozadu a zas a zas. Hore ma držali len palce na nohách, ruky na chvostíku a ušiach a dva vtáky v mojom vnútri. A s každým prírazom sa teplota vo mne násobila. Prirazil si ma ešte raz a pocítila som ako celý vo mne pulzuje.

“A všetko prehltni!” precedil cez zuby a z krku mi ústa zaliala láva. Hneď potom ho našťastie zo mňa skoro vytiahol a ja som, neodvažujúc sa neposlúchnuť, poslala jeho nálož do môjho žalúdku. Hneď potom sa samozrejme urobil aj menší čert. Dve dávky medzi ďasná dve medzi oči. Už som veľkého cítila len vo svojej vagíne. A sama som bola na pokraji. Pustili moje uši, oprela som sa čelom o stôl. Začula som zasvišťanie a kobkou sa rozľahlo plesnutie po druhej polke mojej prdele a prikáz:

“Urob sa!”

A samozrejme som počúvla. Celé moje telo sa vzoprelo a som si istá, že keby som nebola mŕtva, tak tento orgáč to napraví. Prehla som sa až moje prsia viseli vo vzduchu, aj keď podbrušok bol stále pritlačený na stôl a vykríkla som:

“Kvíííík”

Čože ?! Démonova ruka ma chytila za môj dlhý cop a otočila mi hlavu k doľava. Pomocník sa vrátil na svoje miesto. Teraz ale odhrnul záves. Bolo za ním veľké zrkadlo. Mojej mysli trvalo niekoľko večností, kým pochopila, čo vidí. Bol tam hlavný čert, ktorému spod čierneho plášťa trčal už len polotvrdý vták, ktorý končil v prasiatku?! Nie. S hrôzou som zistila, že to prasiatko som ja. Len už som nemala čierny korzet, zato môj trup mal užší driek a pevné, i keď veľké prsia, ako keby som ho ešte mala na sebe.Obojok mi zostal, no čelenka aj škraboška boli fuč. Na miesto nosu som mala malý rypáčik a moje uši vystriedali tak štyri krát väčšie, prasačie. Červený chlap za mnou odstúpil a pustil ma. Pocítila som prievan na mojich zúbožených spodných perách a hviezdičke nad nimi. Mojou ochromenou mysľou ešte prebehlo, aspoň že kolík je preč. Tak prečo nad tými veľkými pologuľami môjho zadku stále čnie chvostík. Chcela som sa pozrieť bližšia na svinku, ktorá sa na mňa pozerala zo zrkadla. Podišla so o pár krokov bližšie. Nebolo to až tak zlé. Až na nos, uši a pornografické proporcie som bola stále viac menej ľudská žena. Démon ma potľapkal po hlave a rukou na zátylku ma stlačil na kolená a potom na všetky štyri. Pripol mi vodidlo. Pozrela som naň ho potom spať do zrkadla. Videla som v ňom, ako démonka na opačnej strane s viditeľnou mláčkou medzi nohami tiež odhrnula záves . V odraze dvoch zrkadiel som v nekonečne verzií videla môj osud. Rypáčik, ušká, obrovské kozy, potom pevný, no nie menší zadok. Nad ním stočený chvostík, pod ním červená, napol otvorená kundička a hnedý zadný otvorček. A nad odtlačkami láb démona na mojich poloviciach nápis Pras-nička.

“Tak, moje sexy prasiatko. Ako si už iste pochopila, v pekle veríme na účinnosť, preto rovno začneme s prvým pracovným zaradením. Mladý démon, Objektofilis, inak môj synovec z 28. kolena práve robí menšiu párty na oslavu svojej 666 získanej duše. A správne predpokladal, že rozloženie hostí bude nevyvážené a mal pravdu. Pomer päť chalanou a dve holky budú ťažko recept na swingers párty. Takže mu trochu ty a ja pomôžeme.. A hádaj, aký darček som sa mu rozhodol darovať v jeho významný deň?”

Ako inak, lusknutím prstov, sme sa preniesli na nádvorie strašidelného gotického hradu. Zeleň? Nie. Mrtvolky stromov, červená obloha. Strašné klišé. Nebyť tých športiakov a hummeríkov pred vchodom a technopárty ohlušujúcej z otvorených okien a veľkých čiernych dverí. Dobre, stojím tu do veľkej miery nahá, na otvorenom priestranstve. Na vodidle. Ale vždy som bola tak trochu exhib a keby ma tu aj niekto poznal, tak ho pošlem do horúcich pekiel. Čo vlastne tak trochu už stráca účinok. Tu dolu… Tak do čerta. Ale ako to tak vidím, tak mám pocit, že veľa čertov v blízkej aj vzdialenej budúcnosti pôjde do mňa. Okrem toho, keď si spomeniem na môj odraz v zrkadlách, tak pochybujem, že by som niekomu z mojich ex prišla čo i len povedomá. Predsa len tie božské kozy a prdel… a zadara. Keď si pomyslím koľko by som vysolila za plastiky. Je toto naozaj peklo?! Otočím sa na démona
“Kvík?” Je to peklo! Pripravili ma o sarkazmus.

“Áno je to peklo. A konkrétne ja ti rozumiem. Pôvodne som súdil hlavne personálnych manažérov, takže na tvoj momentálny prízvuk som zvyknutý z minulosti.”

A už ma vedie dovnútra. Štrk ma síce nepríjemne pichá do nôh, ale keď vyjdeme na mramorové schody, tak aj tento problém zmizne. Okrem toho je tu všade cca 35 plus stupňov, takže bradavky mi stoja maximálne od vzrušenia. Vo foyer nás víta čudná bytosť. Telo niečo medzi vankúšom a nafukovacou pannou, ruky ako svietniky, prsia žiadne, ale zadok veľký a mäkký. Neviem čo má medzi nohami, lebo gule nie, za to penis ako Eiffelovka mu trčí tridsať čísel do priestoru.

“Á, Objektofilis.Ako sa máš, môj desiaty najmilovanejší synovec. Gratulujem k triple šestke. Úprimne, nečakal som, že to dáš už dvadsať rokov po tvojej sestričke Kandaulíne.”

“Stále len Kandaulína. Nebyť internetového porna, tak stále ešte vyvoláva fotky po plesnivých pivniciach.”

“Neurážaj ju. Je to pýcha celej rodiny. Každopádne. Mám tu pre teba darček. Taak, Prasiatko. Predstavujem ti môjho synovca, Objektofila, démona sexuálnej náklonnosti k neživým predmetom. Toto je nový prírastok do mojej zbierky: Prasnička. No nie je úžasná?! pozri na tú postavu. Ešte aj umelecká tvorba šla ako po masle. Ako po masle do nej, i znej. A ten vrchol bol lepší ako Krakatoa. Iný kričia hrôzou, ona kvičala rozkošou.”

Teraz som sa fakt cítila ponížená. To som fakt najväčší pervert pod slnkom. Ktorá by nechcela byť na ražniči dvoch obr vtákov… S plesknutím po stále krásne páliacom zadku ma popohnal dopredu, k poduškáčovi.

“To mi fakt chceš, strýko, povedať, že si Mne doniesol ako darček zvieratko!? Ešte k tomu kúsok svojho panoptyka. Ako chápem, predsa si len Zoofilos, no to nemáš ani trochu taktu. Úplne si vyšiel z módy a obrazu. Keby to bol aspoň akýsi nebohý otaku vedel by som, ako mu pripomenúť jeho yandere waifu, ale čo s nejakou kreatúrou?”

Jan čo? O čom to točí? Ale toto sa ma vážne dotklo. Som konkrétna, nie žiadna nejaká: “Kviik, kroch chrocht!” Do prdele.

“Neboj, určite aj tam.” odpovedal mi, ako inak, jeho sprznenosť Zoofilos a už podáva oprate tomu rozmaznanému zúfalstvu pred nami, ktorý si ich z nechuťou vzal.

“Čo to povedalo, strýko? To si ju musel pripraviť aj o hlas. Vlastne, máš pravdu, so ženskými. Dáš si niečo na občerstvenie. Máme tu parádnu 66 ročnú whiskey, alebo brandy La Manche. Keby si mal chuť, za barom je Injektofil, takže si kľudne môžeš streliť aj niečo tvrdšie. Máme aj čerstvo uvarený perníček.”

A už nás vedie za zvukom techna. Avicii to je? Ešte v kúte, pod schodmi zazriem párik špinavých zoschnutých, odporných čertov. Starý slizúň a mladý slizúň. Len pri pohľade sa mi zdvihne kufor.Keď sa Zoofilos obráti s otázkou na synovca, ten mu vysvetlí že to sú Doppoidis a ten mladší je subdémon úchylov obťažujúcich dievčatká na internete.
“S takou špinou ani tunajšia úchylácka spoločnosť nechce nič mať. Ale naberajú, na sile, takže sa, belzebubužiaľ objavia pomaly všade.”

A tak, po veľkých točitých schodoch s balustrádou, až k ešte väčším ebenovým dverám s veľmi hanbatým basreliéfom, ktorý by som čakala na nejakom indickom chráme lásky. Dvere sa samy otvorili a mňa udrela do očí disko guľa, do uší Avicii a do nosu mariška.

“Keby si ma hľadal, budem pri bare.”

Tak sme s Objektofilom osameli cca na tridsať sekúnd. Stačila som sa rozhliadnuť po jednej z dvoch miestností. V tej, na prahu ktorej sme sa ocitli bolo asi dvadsať bytostí. Povedala by som, že démonov, čertov a iných obyvateľov pekla a pornografických fantázií pravidelných konzumovateľov lysohlávok., A to v najrôznejších polohách, niektorých určite od Eschera. Dvaja, alebo traja boli dokonca vo veľkej výrivke v rohu miestnosti plnej bielej mazľavej hmoty. Čo to len asi bude? Tých tridsať sekúnd trvalo kým dve z kreatur dobehli k nám.

“Konečne! Vrátil si sa Objektofilis. “
Povedal vysoký zženštilí blondiak v ružovom bodýčku, s očnými tieňmi… Nie, komplet make-upom… a nepochopiteľne, s pádlom v pravej ruke. Dojem kazili len malé, milé rožky natreté na neónovo-zeleno vystupujúce zo s bodýčkom zladených ružových vlasov s krutoprísnym účesom. Niečo ako reklama na tužidlo s prídavkom chemoprénu.
“Už sme začínali myslieť na extrémne scenáre, ako ty, tvoj strýko…”

“Yaoičan, nekecaj a ovládaj sa. Pozri, znovu ti stojí.” Povedal môj nový majiteľ. “Až keď peklo zamrzne. Vedel by si si to predstaviť? Ja a starý Zoofilos. Vlastne, ty bi si si to predstaviť vedel. A ako vidím, tak si to asi aj predstavuješ.”

Do rozhovoru sa zamiesila aj druhá stvora, ktorú som sprvu považovala za celkom normálnu čerticu so šedou kožou a čiernym upnutým body skrývajúcim mohutné prsia a osí pás. S čiernymi vlasmi a trochu divnou chôdzou a obrovskými očami. Až keď sa otočila, pochopila som, že je vlastne len dvojrozmerná, nakreslená na papieri.

“Prestaňte vy dvaja. Nekazme si náladu. Toto je významný deň pre nás všetkých z orientálnej divízie. A koho, že si to doviedol so sebou.” Pozrela sa na mňa, štipla ma do boku papierovými prstami a olizla si výrazné, vlčie tesáky atramentovým jazykom. “Že by občerstvenie. Slaninka v štádiu prípravy. I keď moje milé chodiace meníčko, na týchto dvoch si úplne premárnená.”

“To je darček na spríjemnenie večera od strýka. Nový prírastok do jeho panoptika. Odsúdená pred ani nie pol hoďkou. A antropofágiu nemá v popise trestu.”

“Takže nové mäsko. I keď, ako vidím, tak už zďaleka nie mladé.”

No dovoľ! ”Chroch!”

“Roztomilé. Myslím, že Furysan bude mať veľkú radosť.” A štipla ma do bradavky. “Kvík!” I keď radšej by som povedala že Mňau, ale tá potvora sa ešte viac zaškľabila. To sa už potichu pridal ďalší návštevník selanky. Ani som si ho nestihla prezrieť, ale doniesol všetkým poháriky, do konca aj mne a obsah ma zaujímal viac ako kuriér. Hodila som do seba ostrý drink s čerešničkou a dáždničkom a len potom som počula, ako ho Transka s pádlom oslovila.

“Zase to skúšaš, Rohypnolopilos?! Vieš ,že na nás to neplatí! “

TO sa už ale na mňa otočil aj Objektofilos a keď videl prázdny pohár v mojej ruke len prevrátil oči a posledné, čo som ešte počula bolo jeho: “Ále nie, už zase?”
Už zase!? A potom len biele svetlo a tma

Prebudila som sa na prvé záchvevy orgazmu v podbrušku a šklbla som sebou. To sa dá zaspať aj pekle? Kým som si postupne začala uvedomovať svoje telo došlo mi, kto že to bol ten Rohypnolopilos. Hajzel, ale čo iné sa od čerta dá čakať. A počkať. Kto že mi to teraz asi drandí vagínu. Cítila som prírazy. Ležala som na chrbte, asi na nejakej lavici, pretože som pod sebou cítila tvrdé drevo a ruky mi prevísali na zem. Nohy do praku a niekto ma drží za členky a myslím, že ten niekto aj do mňa priráža, A že si to užíva. Ja nie som po zadu. Len čo je to vlhké, čo mi olizuje tvár? A čo je to za chuť? Medovka a marakuja? Keď som otvorila oči, privítal ma pohľad na hnedý otvorček medzi na čerticu nezvykle bielymi stehnami, nad nimi bieli chvostík a celý ten pohľad orámovaný modrou sukničkou. Tak to je prvý krát, kto sa niekto robí na mojom rypáčiku. Unikátne voňavá skúsenosť. I keď u čertice by som skôr čakala síru a čpavok nie sladkú vôľu, po ktorej sa mi i pri tej jazde zatvárajú oči. To snáď nezaspím pri prvej kundičke na mojich ústach! Chytila som čerticu za boky a posunula som si ju pery na pery. Rypáčik sa mi zaboril hlboko medzi jej veľké pologule. Skúsila som jazyk. Chutila fakt skvele a bola horúcejšia ako espresso. Prekvapilo ma, ako hlboko so ním dosiahla. Prekvapilo to aj moju jazdkyňu. Zavzdychala a začala po mne jazdiť. Chytila som ju za zadok, a pritiahla tesnejšie na seba. Na jej kmitajúci chvostík pod modrou minisukňou bol úžasný pohľad. Zarazilo ma sklamané vyhlásenie niekde od mojich nôh, že už sa vraj prebúdza.

“Uži si ju ešte, pokiaľ je ešte ako tak v limbu.”

Pocítila som, ako vták, ktorý bol vo mne opustil teplé hniezdočko. Ruky pustili moje členky, zato ma chytili za stehná a tie pritlačili ešte viac k mojej hrudi. Kolenami som objímala boky mojej kovbojky… Tá sa naklonila a ja som tušila, že chce oplatiť láskavosť. Pocítila som jej dlane na slabinách. Nechty sa zaryli zospodu do môjho zadku a roztiahli ho. To vlhké šteklenie na mojom zadnom vchode bude asi jej jazyk. Posunula sa nižšie, až sa svojím vlastným análikom dostala na moje ústa. Toto som ešte nikdy neskúšala, no rozhodla som sa jej vrátiť láskavosť a preskúmavala som okolie pod jej ohonom. Jej jazyk sa na chvíľu stiahol a potom ešte vlhkejší zaboril priamo do mňa. V mojom omámenom stave som sa chcela revanšovať, ale podarilo sa mi do nej dostať sotva špičku, zatiaľ čo ona bola už teraz hlbšie, než kdejaké prsty… A nepredávala. Jazyk mala dlhý, hrubý, vlhký a mrštný. A ja som ho cítila všade vo svojich útrobách, kde som ešte nič také necítila. No potom sa stiahla. Niečo sa pritlačilo na môj zadný otvor. Čo by to len asi tak mohlo byť? Vták bol vlhký a ja vláčna a roztiahnutá. No bol to najväčší vták, ktorý sa tadiaľ do mňa pokúsil vstúpiť a ja som mala pochyby. Jeho majiteľ nie. Keď to začalo byť povážlivé, ucítila som znovu mušličku na mojich perách. Tak som sa pustila do práce. Druhý jazyk tiež. A až keď sa dostal skoro až k môjmu krčku, pochopila som, o aký diabolský nástroj sa jedná. Vtáka som cítila až niekde pri prednej brušnej stene a vôbec to nebolo ako v súdne sieni. Tento zostával hmotný rovnako, ako moja brušná dutina a jej obsah. Ešte som si myslela, že je šťastie, že tam budem úplne čistá. Našťastie som pocítila jeho gule na mojich krížoch a jazyk stále hlboko vo mne. Potom začalo ródeo. Bolesť slasť a polovedomie. Takže toto ma čaká zbytok večnosti? To vôbec nie som proti. Bola som stále bližšie a bližší vrcholu a zdalo sa, že aj moji partneri. Posledné zúfalé prírazy a ja som miesto jazyku v pošve ucítila zuby na klitorise. A tie sa zovreli. Prešiel mnou záblesk bolesti a stiahla som všetky panvové svaly. To bola tiež posledná kvapka pre môjho prvého nabíjača tohoto večierku a ja som pocítila, ako vlna za vlnou zaplavuje teplo moje vnútro. A stále viac a viac. To ma doviedlo na vrchol. Znova sa zatmelo a prehol sa snáď každý kĺb v mojom tele, napäl každý sval. Vrazila som jazyk hlboko do tečúcej kundičky a rypák hlboko medzi polky.
“Kvííík!”
To pretiekla ja čertica a ja som začala prehĺtať plné ústa medovkovej limonády.
A moje vnútornosti sa neprestávali plniť skoro až po okraj.Potom ho pomaly vytiahol a ja som musela zaťať každý jeden sval, aby som nezačala pretekať. Počula som nad sebou tlmený rozhovor a potom sa lavica posunula trochu doprava aj zo zadkom stále na mojej tvári a so sukničkou zakrývajúcou mi výhľad… Teraz sa ale postavila a posunula sa nižšie na môj pás. Nohy som stále nemohla dať nižšie a ešte som cítila nechty hniesť mi zadok ako bochníky cesta. To nemôžu myslieť vážne.

“Hej Skatynka” Ozvala sa démonka nado mnou a dosadla na oje nafúknuté brucho.
Všetky hrádze povolili a ja som len pocítila ako všetko, čo do mňa napumpoval démon strieka ako vodné delo. Začula som len slastné zavzdychanie a skoro so sa prepadla hanbou. Vďaka čomu som sa urobila znovu.

“Tak čo Somnofilis? Je mi jasné, že práve inkubus znásilňujúci len spiace ženy to má v pekle, kde nespí nikto, celkom ťažké. Užil si si konečne?

“Celkom to ušlo, milá moja Parasomnisexinka. A za to môžeme poďakovať len Rohypnolisovi.”

Konečne ma pustili a ja som si konečne mohla pretiahnuť šľachy. Pozrela som sa na svojich trápiteľov. Čert, ktorého zdá sa brali spiace krásavice vypadal celkom obyčajne, no démonka, ktorá si ma osedlala bola albín, s dlhými blond vlasmi a krvavými očami. Pekne vyvinuté telo zakrývali modré minišaty s otvorom na malý chvostík. Kto by si bol myslel, že aj šípkové Ruženky majú svojho démonka… Potom som už len videla malú nešťastne vypadajúcu bledohnedú potvorku, ktorá si utierala bledé semeno z tváre a holých pŕs. A slastne sa pri rom usmievala. Tá to ani tu nebude asi mať úplne ľahké.

“Konečne niečo pre mňa” Ozval sa zrazu za mnou hlboký, neľudský hlas.

Za sebou som zazrela stvorenie z nočných môr. Skôr veľmi vlhkých nočných môr. V mojom prípade sa ale jednalo o realitu. Obrovská bytosť, chlap, len celý pokrytý hustou srsťou. Ochlpenie tu nebolo nič zvláštne. Skoro všetci čerti mali aký taký porast, ale tento nosil od hlavy po päty súvislý kožuch. Vlčie telo tmavo modré, prechádzalo do hnedých medvedích láb a pruhovaných tigrích nôh. Divná bola aj konská hlava orámovaná hrivou kučeravých čiernych vlasov. Bol nahý s obrovskými semenníkmi skoro medzi kolenami. Penis ešte nebol viditeľný, ale mala som pocit, že za chvíľu sa ukáže. Mal len kovbojský opasok s veľkou sponou. Za ním mal miesto koltov bičíky, laso, putá a ďalšiu výzbroj správneho perverzáka.

“Á Furysan.” Ozvala sa Parasom-čert vie ako sa porno Ruženka volala. “Prišiel si sa pozrieť na novú hračku Objektofila?

“Nečakal som, že práve toto Prasa bude jeho prvá voľba. Snáď mi nechce liezť do kapusty. Ja som stelesnenie túžob všetkých tých, čo hľadajú vo svojom partnerovi zverskú divočinu. On tých, čo nemajú ani na to, aby nejakého partnera mali.”

“Je to darček od jeho strýčka. Vieš aká je vzdialená rodina. Čím vzdialenejší príbuzný, tým horší vkus na darčeky. Tento by sa skôr hodil pre dcérenky jeho sprznenosti. Čakala som, že ju nájdu prvé, ale dala si drink s naším drogistom”, palcom ukázala na Rohypnopilofila, ktorý sedel so svojím celkom malým prirodzením, už zmäknutý, v pästi a z blízkeho rohu sa na nás s blaženým výrazom pozeral. Veľkosť bola asi dôvodom, prečo musel holky uspávať. “No a takej príležitosti sa nedalo odolať. Poviem ti, stojí za to, Zoofilos sa prekonal s výberom.”

“Kvííík?” S výberom? On si mohol vyberať? To sa ako teraz mám ešte cítiť poctená. I keď vidly a kotol je určite tá menej záživná alternatíva. Už sa mi ale vracal cit do nôh a pokúsia som sa postaviť.

“Môžem si ju na chvíľu požičať? Tie mliečne bary vypadajú, že potrebujú podojiť.”

“Samozrejme, ale jej slaninky nie sú na menu, takže ju vráť v pôvodnom stave. Obimu by to bolo šuma fuk, ale vieš ako je starý citlivý na dodržiavanie trestných pravidiel.”

“Bude vadiť, keď bude trochu rozťahaná?” Ukázal si do rozkroku a privrel oči. So zaujatím a zachviľu aj hrôzou som sa pozerala ako na povel dostal erekciu. Ešte len keď bol v polke, tak som vedela, že je to najväčší úd, čo som videla. Snáď okrem Zoofila. Tento bol ale ešte dlhší a podľa veľkosti som pochopila, že môže mať telo vĺčka, hlavu koňa, ale kokota má býčieho.

“Vadiť by to nevadilo, ale nemyslím si, že to bude problém. Prasiatko je celkom elastické.

“A aj veľmi chutné.” Pridala sa Parasomno-Ruženka

“Uži si to!”

A tak, len čo som sa horko-ťažko postavila na nohy, skončilo vodidlo k môjmu obojku v rukách netvora, ktorému som, i keď som nebola úplne krpatá hľadela spriama len niekam medzi bradavky.

“Na štyri!” Rozkázal mi. ”Ako poriadna prasnica.”

Čo mi zostávalo. Keď som skončila na rukách a kolenách obojok ma škrtil. To sa len zhoršilo, keď ma začal ťahať z miestnosti. Na svojich dlhých nohách bol rýchlejší a skoro som klusala, aby som mu stačila. Zastavili sme sa až pred zábradlím schodiska do ďalšieho poschodia. Pomaly ma začal ťahať cez zábradlie. Tušila som čo bude nasledovať. Keď som už bola hornou polkou tela na druhej strane, chytil ma za chvostík a vlasy a napravil si ma tak, aby bola moja riťka najvyššie. Ešte ma za vodidlo priviazal k stĺpiku podo mnou, aby som mohla zdvihnúť hlavu tak maximálne do úrovne zadku. Ledva som sa ploskami nôh dotýkala zeme. Niečo mi pretiahol cez hlavu, ale oči mi to nezakrylo. Zato som pocítila kus dreva tlačiť sa medzi pery. Poslušne som otvorila ústa a keď už kolík priečne natlačil až do kútikov úst, došlo mi, čo mi tam vrazil. To mal na tom opasku aj uzdu? Radšej som za zahryzla, no pery som spojiť nedokázala. Ruky mi jednu po druhej pripevnil zo zadu za obojok. Znova ma chytil za chvost, rovno pri kostrči a jeden veľký prst zaboril do zadnej dierky. Dostal sa tak centimeter, dva, no pocit to bol divný. Kto by si bol myslel, že môj nový chvostík bude tak citlivý.
Nadvihol si ma a rozkopol nohy od seba, takže som zostala stáť na špičkách. Pocítila som jeho obrovský, neľudský, ako päsť široký, žaluď medzi mojimi závojmi.
“Kvík!?” To sa nedá. Prirazil. “Kvíík!” Nedal mi na výber. Chytil za oťaže a hlavu mi zatiahol do zadu, ako mu to vodidlo priviazané zospodu dovolilo. Druhou rukou pevnejšie zovrel chvost.
“Kvííík. Chrocht!” Prirazil do tretice, nabodol si ma na seba.
“Kvík! Kvík! Kvík!” Každým prírazom sa do mňa dostával hlbšie, až som cítila, ako pritlačil na krček. Ďalším prírazom sa už hlbšie nemal kam dostať a napol som čakala, že to bude rovnaké, ako prvá penetrácia v pekle, ale jeho tlak mi len skoro vytrhol vagínu a prerovnal vnútornosti. Tak takto by som sa asi cítila pri pôrode naopak. Plesol ma po riti a skúsil to znovu. Posunul sa len o trochu hlbšie.
“Kvííík” To ma už trochu štvalo. Kam čaká, že sa až dostane. Pustil oťaže a plesol ma po zadku až zaprašťala moja riť aj zábradlie, o ktoré som bola opretá. Horúčava, ktorá sa rozliala mojimi polkami mi prestúpila až do žalúdka a moja mušlička sa začala potiť ako divá. S ďalším prírazom som pocítila, ako sa napli všetky šľachy v mojom tele od pása nadol. A pocítila som aj jeho chlpaté stehná na mojich. Veď som videla aký je veľký. To nemohol do ma dostať. Čo to s mojím úbohým telom v pekle urobili. Mysľou mi prebehlo, že bohyňu všetkých kuriev,

“Lepšie to už asi nebude.” Ozvalo sa za mnou, Bol to prvý výraznejší zvuk, ktorý Furysan vydal. A vytiahol zo mňa svojho obra, Čože!? Tak skoro? To ma ale znovu ma chytil za chvost, prst do zadku, druhou sa chytil o zábradlie pod mojím bruchom a prirazil sa na jeden raz až na moje, aj jeho dno. Vyrazilo mi to dych, len som po ňom naprázdno zalapala až by mi zubadlo vypadlo s pomedzi zubov, keby tam nebolo pripevnené. A znovu. A znovu. Nedostávalo sa mi vzduchu, Zmohla som sa len na chrčanie. Najskôr bolesťou a šokom, potom aj slasťou. A tá začala vyhrávať. Znovu ma silno plesol pod zadok.

“Hijó!” Zaerdžal. Z jeho konskej tlamy to znelo divne. “Hijó sviňka. Tak takto sa jazdí na svini,”
Bola som stále bližšie vrcholu. Začula som hvizd vzduchu a na moje stehno dopadol oheň.
On ma snáď …”Kvíík. Chrocht.” Orgazmus ma nachytal úplne nepripravenú. Keď videl čo spôsobil jeho jazdecký bičík, ako som sa prehla v chrbte, na nič nečakal a začal ma poháňať.

“Rýchlejšie, pridaj” Pustil uzdu, prehodil si bičík do druhej ruky a chytil ma z prsník. Začal ho dojiť a týrať druhú stranu mojich stehien. No to netrvalo dlho, pretože bičík dopadol na zem a aj jeho druhá laba zovrela moje prsia.

“Do pekla, tie sú super. To sú snáď najlepšie kozy, čo som mal za posledných sto rokov…” Začal si ma narážať stále naliehavejšie. Trhalo to mojou hlavou dole a hrnula sa mi do nej krv, ale dostávalo ma to aj stále bližšie a bližšie ďalšiemu vrcholu večera. Keď som počula jeho zaerdžanie a pocítila ako vo mne navrel, bol so mnou koniec. Pri tom, ako veľa sa urobil a koľko málo miesta vo mne nechal jeho semeno zo mňa vystreklo a tieklo mi potôčikmi po stehnách. Toto som si ale uvedomila až pozdejšie, pretože som momentálne visela vyžmýkaná cez zábradlie a jediné, čo bránilo tomu, aby som prepadla na druhú stranu bola jeho ruka na mojom chvoste. Keď trochu zmäkol vytiahol ho z mňa. Stále ma držiac za chvostík obišiel zábradlie a vyšiel pár schodov hore, takže stál rovno predo mnou, To nemôže myslieť vážne. Ale keď mi za vlasy zdvihol hlavu a povolil kolík z mojej pusy, tak som vedela, že myslí. Druhou rukou si nadvihol už vysilený, ale stále obrovský penis. Teraz som sa mu pozerala rovno na gule.

“Vyplaziť!” Prikázal a až teraz som si uvedomila, aký mám dlhý jazyk. Keby som aj hovoriť mohla, tak to s ním nedokážem. Prisunul sa bližšie a otrel si mojím jazykom semenníky, Ešte že nepĺzne, mala by som plné ústa chlpov. Voňal pižmom a mnou. Keď bol spokojný so stavom svojho miešku, viedol môj jazyk na svojho vtáka, zmáčaného našimi šťavami. Pekne od koreňa po obrovskú špičku. Znovu a znovu. Myslím, že chutím lepšie ako na Zemi, Tá chuť mi niečo pripomína. Že by pečený bôčik? Ten hajzel Zoofilos! Nechal ma chvíľu hrať sa so svojím žaluďom, dokonca som niekoľko krát strčila jazyk do dierky na konci. No nasmeroval sa inak a začal si ho viesť dovnútra,
“HMph” Skúsila som zakryť si zuby, no aj to bolo márne a jemu to zdá sa vôbec nevadilo, pretože za chvíľu vypĺňal celú ústnu dutinu a pokračoval ďalej, Keď ma chytil za zátylok a pokračoval cez môj márny a zbytočný odpor a dávivý reflex až do vstupu do hrdla, pochopila som, že sa on alebo výrazne zmenšil, alebo je moja anatómia neporovnateľne flexibilnejšia, ako tá živá, ľudská. Tu sa zastavil.

“Hej Dípí, nechceš sa pridať?” Zavolal ponad mňa do miestnosti.

“Nevolaj ma Dípí. Koľkokrát Vám mám všetkým opakovať, že sa volám Duplexpenis a chcem, aby ste ma tak aj volali.” Odpovedal tenší hlas za mnou.” Okrem toho po tom ako si ju úplne rozmrdal to snáď už ani nemá cenu.” Strčil niekoľko prstov do mojej skoro necitlivej vagíny.”

“Ale no ták. Roztiahol som jej len jednu dieru, tebe by to z pola nemuselo ani vadiť,”

“Čo ja viem.” Natiahol mi chvost smerom k mojej hlave, vytiahol prsty z vagíny a mokré od mojich štiav mi ich aspoň tri zarazil do zadku.
”Toto asi zažilo tiež už nejakú tu akciu, ale je ešte použiteľná a musím teda povedať, že prdel má teda exkluzívnu.” Vytiahol zo mňa prsty a pár krát ma pleskol po mojich polkách.
”Skúsime, či sa ešte nestiahne. Podaj mi niečo.”
Úkosom som videla, ako Fury podáva niečo Dípímu. A potom plesk. Len to mľasklo ako niečo švihlo obe moje úbohé polky naraz. A znovu. Zašmátrala som nohami po zemi, ako keby som mala kam ujsť, ale to ma len nabodlo hlbšie na obr penis v mojom krku… A plesk znovu. Moja vagína začala znovu tiecť. Všimol si to asi aj čert za mnou, pretože si v nej znovu zmočil prsty a zarazil mi ich o poschodie vyššie.
“To už je lepšie” A ešte s prstami v análiku mi zarazil vtáka do kundičky. Nebol nejako veľký a po tom masakre pred chvíľou som ho skoro ani necítila. Ako prirážal tak mi začal dráždiť klitoris. To je ale ohľaduplný. Chytil ma za prsník.
“Tieto sú tiež výstavné”

“Hovoril som ti, že sa oplatí” Dípí stále zvoľna prirážal, prsty v zadku, ruku na koze a ešte i aj dráždil klitoris. Multitasker. Ale nejako mi to nesedí. Jedna ruka na prsiach, druhá v zadku, tretia podo mnou??? To je ako troj ruký? Takého som vo vnútri nevidela. Doplo mi to, Som debil, alebo mám len mozog vyšukaný z hlavy. Dípí sa rovná duplexenis a Dp aj pre mňa. Ako keby mi čítal myšlienky, vytiahol zo mňa prsty a vtáka si nasmeroval do zadnej dierky, druhého, ktorý sa dovtedy len zospodu o mňa obtieral nasmeroval nižšie. A len teraz poriadne prirazil…
A dal obe naraz. Jeden si ma chytil za boky, druhý za vlasy a len teraz si dali do každej diery ródeo. Keby som mohla, musela dýchať, vzdychala by som, ale pretože bol jeden penis na pol ceste k žalúdku a druhý sa k nemu predieral z druhej strany tráviaceho traktu, nehovoriac o tom v kurze na maternicu, musela som len čušať, visieť a užívať si. Tak som vypla mozog a užívala som si.

“Škoda, že si ju nemôžeme otáčať, aby sa pravidelne prepiekla”
Stále zrýchľovali a ja som už bola tiež veľmi blízko. Skončili skoro zároveň. Pocítila som pulzovanie v mojom konečníku a hltane. V pošve len teplo ďalšieho semena. Dostala som tretí, štvrtý a piaty chod večera zároveň.
Pomaly zo mňa vytiahli svoje nástroje. Ja som znovu len zostala bezvládne visieť. Videla som jedny laby odísť, iné nohy, tieto s kopytami a červenou srsťou ich vystriedali. Vedela som, čo sa odo mňa čaká a úprimne, bola som aj zvedavá, ako to vlastne vypadá. Za ruky na obojku si ma Duplexpenis zdvihol. Čakala som teda divokejšiu kombináciu. Nehovorím, dva dvadsať centimetrové vtáky vyrastajúce nad sebou sú nezvyklé. Gulí mal len jeden pár, zato sa vyrovnali tým býčím Furyho. Dípí si oba v pästi stlačil k sebe a nasmeroval mi ich do pusy, kde sa každý usadil v jednom líci.

“Len si pocucaj!!” A ja som sa snažila

“Nehovoril si niečo o prepečení?” Ozval sa Furysan a chytil ma za členky. Dlhým jazykom olizol obe dierky. Potom sa chvíľu venoval kundičke ale aj do zadku mi trochu strčil jazyk. Ako sa narovnal, stále ma držiac za nohy, otočil ma na zábradlí a okolo penisov mojej puse na chrbát, až som zastonala od zmeny polohy, Dípí ma len chytil za obojok spredu. Cítila som ako mi žrebec spojil členky a chytil ich len jednou rukou a potom mi ich začal spúšťať. Od toho ako ma začal prehýnať do záklonu mi zastonali kríže a húpajúce sa gule ma udreli do očí. Super poloha ! To ale netrvalo dlho. Len dokiaľ som nepocítila niečo na konečníku. Niečo veľké. Tak toto nedokáže ani on, ani ja. Furysan mal iný názor a gravitáciou a jedným prirazením ma o ňom aj presvedčil. Najskôr do mňa dostal len špičku. Nikdy sa mi tak nechcelo na veľkú. Skúsila som ho vytlačiť, no on len vzdychol: “Len tak ďalej, prasnica!” a posunul sa hlbšie a hlbšie. Každým prírazom hlbšie a až prvú kľučku mi začal vyplňovať hrubé črevo. Ešte že bol po dvoch orgazmoch mäkký, i keď masívny tak i ohybný. Mala som úplne plné bruško aj pusu. A keď som ucítila dva prsty ako cez stenu vagíny masírujú úd v druhej dierke, bolo toho na mňa priveľa, Duplex ma už držal len jednou rukou, druhou mi týral kozy, a potom aj bradavky zubami. Neviem koľko orgazmov som v rozdráždenom stave dosiahla. No už som len cítila, ako mi ústa na bielo maľuje jedne démon a semeno mi steká do očí. Potom mi natrel vnútornosti rovnakou farbou aj samec na druhom konci. Odviazali ma, nechali ma potom len klesnúť k zábradliu a odpútali mi ruky. Už chceli odo mňa odísť a nechať ma tak, keď sa za nimi ozval dievčenský hlas: ”Čo robíte tomu úbohému Prasiatku!”

To ako hovoria o mne? Tak ako je pravda, že si viacmenej necítim telo. Viac končatiny, menej brucho. Čo si naopak cítim až príliš sú aktuálne vstupy do tráviacej a rozmnožovacej sústavy. Ale po inventúre nemôžem povedať, že by som s cítila úboho. To by som musela byť úboho vyšukaná a to úboho rozhodne nie som. To sa so mňa stala už len chodiaca a krochkajúca vagína? Nie! Je tu predsa aj anál a najnovšie, zdá sa, aj pažerák.
Takže to úbohé si, prosím pekne, nechajte: “Chroch, chrocht, kvík!”

“Pozrite sa na to chúďa! Otecko nám o nej už hovoril. A musím teda povedať, že sme patrične hrdé na jeho prácu a fantáziu.” Odpovedal mi trochu bzučiaci hlas.

“Sklapni hryzadlá, Formikofilinka! Ten prisprostý úsmev na jej tvári nevypadá byť nijako extra strápený. A to tu má byť akože peklo! Ale ak sa chceš zahrať? Prosím pekne, tu máš ovládanie.” Šklbol oťažami. Ani som si nevšimla, že mám tie remene stále okolo hlavy. Prinútilo ma to ale zdvihnúť zrak a pri pohľade na to, čo stálo predo mnou som prehodnotila názor na moju domnelú úbohosť. Fakt som v pekle, pretože takto by nikto nešiel ani na maškarný bál. Možno tak ešte niečo z Hviezdnych vojen. Obe postavy stojace teraz pred Furysanom boli, pravdepodobne ženského pohlavia. Aspoň sa tak dalo usudzovať podľa bokov, pŕs a absencie nejakého toho pohlavného výčnelku. Jedna, tá vzadu vypadala ako jašterica na dvoch nohách sama jasne zelená, s bielim bruchom a veľkými jantárovými očami. Miesto vlasov mala zhluk hadov upravených do drdola vzadu na hlave. Sa len divím, že som pri pohľade neskamenela. Ešte divnejšie bol korzet a topánky z hadej kože. Čakala by som, že bude mať väčší súcit s pobratimami. Druhá zato vypadala ako z nočných môr. Zhluk hmyzu, hlavne mravcov, myslím, a včiel a všelijakej hávedi. A práve táto držala remene mojej ohlávky. Tieto ma ako chcú zachráni. Veď mám problém z domu vysťahovať aj zelenú kobylku. A táto chce mať so mnou sex? Ak sú toto sukuby, tak ako je vôbec možné, že pri nich niekto stvrdne. Leda tak hrôzou.

“Neboj, hneď ti to dáme dole a oslobodíme ťa od týchto grobianov, prasnička.” Sklonila sa nado mňa,
Tak a je to tu, skamenela som. Akurát, že žalúdok by sa chcel obrátiť hore dnom. A ideálne rovno aj utiecť kade ľahšie.
Keď si Furysan vrátil všetky propriet späť za opasok, Formikofilnka už držala slučku na konci môjho vodidla. Tak toto meno naozaj nezabudnem. I keď by som bola rada.

“Poď Ophidiofilinka. Ukážeme prasiatku trochu sesterskej lásky.” Vydala sa, aj so sestrou do vedľajšej miestnosti k tej s výrivkou.

“A nechváľte sa cudzími vidlami.” Ozval sa za nami Duplexpenisov hlas.”Koľko máte na konte? Ani nie 200 duší každá!”

“Ale nám patrí budúcnosť. A nie len stravovania.”

Poslušne som nasledovala moje dve nové majiteľky. Ako v nočnej more, kde nemôžete ovládať vlastné pohyby. Z tejto miestnosti som pred tým veľa nezahliadla. Teraz som mala viac času. Ako keby to mohlo oddialiť moju čoraz bližšiu budúcnosť som si ju dobre obzrela. Hľadala som teda hlavne únikové cesty. Nieže by sa z pekla dalo utiecť, ale aj tie vidly a kotol vypadali zrazu veľmi lákavo. Bolo tu štýlovo červené osvetlenie, mierne prítmie, hudba, i keď tá istá čo vedľa, bola tlmenejšia. Pri kožených pohovkách stáli neónové drinky, okolo boli škripce, lavice, klady a kríže, na stenách biče a spol. Skrátka typická snobská bondáž párty. Skončila som na koberčeku, kde nás čakal strom, viac menej maskulínny. Teda podľa tých bicákov a riadneho konára medzi kôrou porastených stehnách viac, ako menej maskulínny

“Tak toto je ten nový otcov prípad?” Ozval sa koreň hlbokým, prekvapivo ľudským, hlasom. Fakt som čakala niečo ako vŕzganie dreva alebo šumenie lístia. “Pred chvíľou odišiel, ale máte mu potom odkázať, ako ste s ňou boli spokojný. Viete aký je.”

“Stále by sa len vyťahoval, už mi tím lezie na nervy. Ale teda musím povedať, že táto bravčovinka vypadá chutne a pikantne.” Predpokladala som, že tie sykavky patria jašterici, ktorá stála za mnou.

“No tak, nechajte si tie keci na pozdejšie, teraz máme lepšiu vec na práci. Môžem degustovať prvá?” A na zátylku som pocítila mravenčenie.
To má tak intenzívny pohľad? Nie, to sú ozajstné nožičky, čo mám na zátylku. Milióny nožičiek. Stuhla som a naplo ma. Ešte že som v žalúdku okrem asi litru spermy nič nemala. Dokázala som sa pozerať len priamo pred seba, zhodou okolností do rozkroku dubáka. Okrem šušťania telíčiek som začula len úškrn od súrodencov.

“Zdá sa, že sa jej masáž bude páčiť.” Povedala hmyzáčka a začala sunúť ruku dole po mojej chrbtici. Bola som tak skamenelá hrôzou a odporom, že som sa ani nesnažila odtiahnuť. Uvidela som pred sebou dlhé nohy obuté v čižmách s hadej kože. Zvláštne bolo, že nohy samotné boli pokryté haďou kožou, len s inou vzorkou. Keď som sa pozrela trochu vyššie, zistila som, že iný vzor má aj inak hladké ohanbie pod hadím korzetom.
Druhá sestra si sadla na päty a za bradu mi zdvihla hlavu tak aby som sa jej pozerala do očí.

“To je ale sladký kukuč. Normálne sa trasieš strachom a odporom. Som si istý, že ti to dodá tu správnu arómu.” Vytrčila rozoklaný jazyk, zasyčala a zavetrila ako had. ”Mmm, ten krásny pach prasiatka idúceho na porážku.” Jazykom s oblizla vyčnievajúcu papuľu i obe oči.

Od nich sa nedalo odtrhnúť. Potom som vnímala len ruku, ktorá medzitým doputovala na moje kríže. Ophidophilínka bola normálne o dosť vyššia ako ja, a tak som sa aj ja teraz musela na ňu pozerať v záklone. Priblížila sa ku mne a jej oči vyplnili celý môj svet. Oblizla ma. Pomaly, dôkladne, od jamky dole na krku, poza veľké, prasačie uši, po línii vlasov, potom dole, okolo kútiku oka. Tam sa zastavila, ako keby chcela ochutnať moje slzy. Pokračovala dolu, popri rypáčiku a ústach, až sa vrátila do východzieho bodu a potom to zopakovala na druhej strane. Podobnú krivku opisovala aj vibrujúca ruka na mojom zadku. Najskôr na jednej polke, potom na druhej, no nikdy sa nedotkla ničoho dôležitého. Teraz zvierala bázu môjho chvostíka, kde zvláštne, príjemne vrnela. Priblížili sa ku mne veľké neľudské pery. Pritlačili sa na moju pusu, suché a chladné. Pocítila som jazyk, ktorý sa medzi ne snažil dostať, ale toto do seba nepustím. Odtiahla som sa. Plazia démonka stiahla jazyk, no s perami stále pevne pritlačenými mi jednou rukou začala hladiť zátylok a u druho dráždiť prsník a bradavku. Zovrela ju medzi pazúrmi, ktoré mala miesto nechtov a silne uštipla ,až som zkvíkla.V momente bol hadí jazyk medzi mojimi ďasnami. Začal dôkladne preskúmavať celé moje ústa od zubov až snáď po hlasivky. Skúsila som uhryznúť, no bez výsledku. Skúsila som sa odtiahnuť, no jediná cesta viedla dolu a tam ma nasledovala aj chladná tlama. Okrem toho som vytrčila zadok a na to čakali ruky za mnou. Okamžite sa pritlačili po celej ryhe, od hrádze až po chvostík. Vibrácie a šteklenie sa znásobilo. Prestupovalo mnou od riťky do celej panvy. Druhá ruka ma začala hladiť po vnútornej strane stehien. Rovnako odporne hemžiaca sa nedalo ignorovať ako sa blížila ku slabinám. Zároveň začala dôkladná masáž druhého prsníku. Jazyk sa stiahol, no pootvorená tlama zostala pritlačená. Vedela som, čo sa odo mňa chce, ale na toto som nemala. Pocítila som ostrú bolesť aj v druhej bradavke a zároveň aj ostrú bolesť na konečníku. To ma tam niečo uhryzlo?! Cukla som sebou dopredu, kde som narazila na pery. Nebolo úniku, len zmierenie z osudom. Strčila som jazyk medzi zuby hada. Na podnebí som nahmatala tie dlhé a iste plné jedu. Nemohla som sa ovládnuť a začala som prirážať k ruke na mojom zadnom otvore. Zavzdychala som. Začula som za sebou spokojné uchechtnutie. Po chvíli sa plazia tvár odtiahla. Ophydophilínka sa zaklonila na pätách a zhlboka oddychovala.Až teraz som si všimla, že korzet nezakrýva jej bradavky. Tie pred tým splývali, no teraz nabehli do tmavomodrej farby. Práve k nim ma smerovala ruka na mojom zátylku a tiež ruka, ktorej prst sa pomaly, ale iste dobýval cez môj zvierač. Poslušne som začala sať. Počula som len rytmický sykot. Sama som bola neuveriteľne stále bližšie vrcholu, no keď som bola na pokraji zaskočila ma ostrá, pichľavá bolesť v riťke, ktorá schladila moje vášne.

“Až za odmenu.” Ozval sa bzukot za mnou.

Jašteričke už asi stačilo. Otočila sa mi chrbtom a na kolenách podišla k bratovi. Ten bol očividne vzrušený z divadla. Sedel zadkom na okraji hlbokej pohovky, v záklone, kolená od seba, ebenová erekcia zovretá v pästi. Stál mu skoro až po pupok, no semenníky nemal skoro žiadne. Práve pod ne sa sklonila jeho sestra. Opretá o jeho kolená, nebolo ťažké si domyslieť, kde má teraz jazyk.
Ruka, ktorú som mala doteraz na stehnách mi začala hladiť slabiny. Démonka predo mnou sa posunula hore, nasala malé gule a perami neuveriteľne obopla základňu veľkého vtáka. Vydala sa až na špicu. Keď sa tam chvíľu pohrala jazykom, Dendrofilus ho nasmeroval priamo na ňu a ona ho až po koreň bez zaváhania nasala. Zároveň na mňa vystrčila zadok a zdvihla chvost štrkáča. Odhalila dva prekvapivo ľudské otvory, ktoré plynulo prechádzali do okolitých šupín. Ucítila som ruku na mojom prirodzení a, nie len jemný, tlak dopredu mi naznačil moju blízku budúcnosť. Rozhodla som sa byť dobrým zvieratkom. Naklonila som sa a zaborila tvár pod hadí chvostík, jazyk medzi skoro ľudské závoje. Všade, aj vo vnútri bola prekvapivo suchá, hladká a bez chuti. Hrala som sa jazykom a ona prirážala. Ucítila som silné vibrácie na klitorise, na pyskoch, vo vagíne. Úplne všade tam dole. Ako keby som sedela obkročmo na obrovskom vibrátore a ten zároveň do mňa vstupoval. To sa nedalo vydržať a začala som zúfalo prirážať. Pocit prestal.

“Má to radšej do zadnej dierky” Ozvalo sa spoza mňa zabzučanie.

Čo som mala robiť. Pery som pritlačila o poschodie vyššie. Rypák sa mi ledva zmestil pod mohutný chvost. Oblizla som. Príraz voči mojim perám bol jasným znamením. Pritlačila som jazykom a skoro celý mi vkĺzol dovnútra. Opäť len sucho, žiadna chuť, len hadia koža. Frekvencia prírazov se zvýšila. Nevedela som, čo presne sa okolo deje, ale tušila som, že sme už všetci traja na pokraji. Prvý skončil Dendrofilis, potom sa gorgóna posledný krát napichla na môj jazyk a až na kŕče v celom tele znehybnela. Potom to prišlo na mňa. A po tak dlhom dráždení som nehybná byť nemohla. Zatmelo sa mi pred očami a celé telo sa vzopälo.
Keď som konečne prišla k sebe. Ležala som na chrbte na niečom mäkkom a hemžiacom sa. Podľa pocitu na mojich ušiach som tušila, že hlavu budem mať medzi prsiami Formikofilnky. Neodvážila som sa otočiť hlavu a presvedčiť sa. Sklonila sa nado mnou šupinatá tvár.

“Dobrá práca.” Pochválila ma a pobozkala. Chutila po kalafúne. Moje nohy niekto zdvihol do praku a kolená pritlačil k bruchu. Bol to Stromový démon. Na kolenách sa sklonil tak, aby svoju kladu smeroval priamo do mňa. Stále som mala niečo medzi polkami a to niečo začala znovu vibrovať. Démonka nado mnou sa sklonila nižšie a nasala jednu z bradaviek aj s polovicou obrieho prsníka. Dendrofilis prirazil na prvú šupu celého.

“Kvííík” Ale teraz už len slastne. A vlastne ani nie úplne pri zmysloch. Tak takto sa vyšukáva mozog z hlavy. Tlama opustila moje prsia i keď ju nahradila ruka. Drápy sa pohrávali s mojimi bradavkami.

“Keď sa tak na ňu pozerám, myslím. že jej ešte pár vecí chýba k dokonalosti, nemyslíte, moji milý. Je akási fádna, obyčajná, ako každé iné prasa v chlieve, Ten nápis na prdeli je fajn ale chcelo by to niečo viac, niečo unikátne. Je predsa našou povinnosťou pokračovať v oteckovej práci.”

“Ty si tu cez módu, ségra, Ozvala sa Formikofilinka.”

“Hej vy tam, povaľači, buďte niečim užitočný a poďte sem, nech si tiež užijete, Áno vy dvaja tam vzadu. Stigmatophilis, Refitistifilis. Čo by ste nám poradili na zlepšenie imidžu tohoto objektu?” Jeden z nich, celý čierny a oblečený v čiernej koži až na vysoký bieli golier košele pod čiernym oblekom ani neodpovedal a rýchlo odkráčal z dohľadu. Ten druhý zostal a aj v mojom úplne vyčerpanom stave ma z toho objímala hrúza. Bol to vysoký, vychrtlí, pôvodne určite veľmi bledý čert, bez jediného chlpu. Miesto toho mal ale snáď každé miesto na tele potetované nápismi a symbolmi, nákresmi a diagramami ako zo satanistickej seansy. Ďalšie motívy mal na tele vyrazené kovovými cvočkami. Snáď každú časť tela mal prepichnutú. Miesto pier dve rady kovových krúžkov a keď som videla jeho penis so štyrmi obrovskými piercingami s diamantami, prešiel mnou mráz pri pomyslení, že aj tento ma bude určite chcieť použiť. Sklonil sa na do mnou a začal ma dôkladne skúmať, čo sa mi ani za mak nepáčilo. Medzitým sa vrátil ten druhý a v ruke mal k môjmu veľkému prekvapeniu pár čiernych čižiem. Strčil ich k posúdeniu jašteričke cez módu. Boli vysoké, s vysokou podrážkou, čierne, lesklé, s červeným šnurovaním. Tá ich pokynutím schválila. Dendrofilis prehmatol a chytil ma za kolenami, nohy mi pritlačil skoro až k hrudi. Obuvník mi nasadil jednu a potom aj druhú čižmu a ja som videla, že špičku a podošvu majú rozoklanú ako kopytá prasaťa. Dokonale mi sadli. Spod čiernych legín sa vydrala erekcia ako čierne latexové dildo. Keď mi zašnuroval jednu z topánok, začalo mu v nej šklbať. Keď zašnuroval aj druhú, z konca mu vystrekol prvý prúd čiernej spermy. Ophidophilínka sa lačne natiahla a okamžitého ho mala do polky v tlame a hrdle. Bolo len vidieť ako pregĺga. Keď skončil len sa otočil a odišiel, Jašterička mu ledva stihla dlhým jazykom zlíznuť poslednú kvapku zo špičky.
Čížmi mi sedeli ako uliate. Fetišistický sen. Len keď ruky opäť chytili členky, zistila som, že ich cítim ako na vlastnej koži, nie ako cez obuv. Z hrôzou som zistila, čo mi urobili. Čižmy sa stali súčasťou môjho tela. Hrôza sa ešte stupňovala, keď sa nado mnou sklonil potetovaný démon. Uvedomila som si, že to, čo som považovala za bledú kožu je len biela farba vpradená do kože. Skúsila som ho odtlačiť, ale dve ruky pevne zovreli zozadu moje zápästia. Keď má ta podo mnou dve ruky na mojich, čo mám teda medzi polkami? Plazodémonka sa postavila obkročmo nad mojou hlavu a chytila ma za zátylok. Usmiala sa na mňa.

“Nemusíš hneď všetko vidieť. Bude to prekvapko.” A s týmito slovami mi pritlačila tvár do svojho prirodzenia. Skúsila som ju odtlačiť jazykom, ale len som ho zaborila hlboko do nej. Svaly v jej vnútri ma skoro nepustili von. Dokonca aj klitoris mala dlhý a rozoklaný. Na ľavej bradavke som ucítila bolesť, ktorá ju pomaly okružovala. Stále som sa zmietala, ale jediným výsledkom boli silnejšie prírazy do mojej kundičky a otieranie jemných šupín o tvár. Potom bolesť prestala. Zato druhú bradavku mi zachvátil oheň.

“Tiež chcem vidieť.” Kundička z mojej tváre zmizla. Bála som sa pozrieť na prsia, ale musela som. Okolo jednej bradavky som mal vytetovaný čierny pentagram. Cez druhú bradavku som mala veľkí klinec z ktorého visela ostroha, Sprudka som dýchala. To sa už ale módny guru ku mne otočil zadkom. Okolo hlavy mi otočila chvost a pritiahla si môj rypáčik odzadu. Znovu som bola v neznáme. Dendrofilis už bol na pokraji, lepšie sa zaprel a nohy mi kolenami pritlačil o zúbožené bradavky. Na klitorisu som ucítila vzduch a vzápätí aj prsty. Nie, to nesmú. Začala som sa zmietať ako divá, ale ruky sa ani nepohli, prírazy so kundičky sa ešte umocnili a tlačenie mojej tváre medzi hadie polky mi nedovolil dýchať.

Začula som tenký ženský hlas: “Prestaňte! Čo to s ňou vyvádzate?!”

“Ekofílinka, ty pokazíš každú zábavu.”

“Toto je iné. Táto si možno zaistila vykúpenie.”

“Nekecaj! A aj keby, tak si nič nebude pamätať a ako ju tak vidím, tak ju tu za chvíľu máme znovu.”

“Šľahla si si, alebo čo? Každý vykúpený má právo na memento mori, čo mu bude pripomínať návštevu u nás.”

“Vidíš, a ja viem presne o rom pravom pre ňu.”

Posledný mohutný príraz a môj kanál naplnila horúca, lepkavá tekutina, ktorá mi začala stekať po zadku. To ma prehuplo do priepasti a dostala som kŕče ďalšieho orgazmu.
Prsty pevne zovreli môj klitoris a orgazmus sa v mojom tele zmiešal s najväčšou bolesťou v mojom živote.

Zakňučala som do kundičky: “Kvííík!”

“Aby si na nás nezabudla!” Z diaľky som začula hlas Ophidophilínky.

A viac ma nebolo.

“Počúvaj! Ani rozprávku o šípkovej Ruženke som nikdy nemal rád. Nebudem šukať nikoho, kto o to nemá záujem!”

“Viem, že nie. Ja tiež nie, ale vidíš, čo to s ňou robí. V živote som niečo také nevidel. Len priložíš prsty k pošve a už tečie. Zasunieš ich a strieka.”

“Veď ani nie som na staršie”

“Dobre viem, že nie, ale to telo. Pozri sa na to telo. To bolo stvorené na to, aby bolo šukané. Ale, mala pred tím prepichnutú bradavku a kliťák? A čo to tetovanie.?

“Nemám šajn. Si myslíš, že čím tu trávime voľný čas? Vieš čo, máš pravdu. Najskôr ju umyjeme, potom si užijeme. Ona si to určite tiež užije, aj keď je v kóme, potom ju umyjeme znovu a nikto o ničom nemusí nič vedieť.”

“Si vedel ako sa sem dostala? Zásah elektrinou pri skrate v podomácku urobenou šukacom stroji! A ešte pri anály!”

“Si robíš prdel. To musel byť pohľad na tú božskú prdel.”

“Však sa môžeš pozrieť, všetko je to na nete. Natáčala sa pri tom. To video je všade. Do konca aj ochránci prírody ho propagujú ako príklad ekológie. Že vraj použila len umelú kožu či čo.”

“Heh, nakoniec ešte urobila dobrý skutok. Čo to robíš!?”

“Chcem vedieť ako chutí keď už tak tečie a aj či má po tej zbíjačke roztiahnutý anál.”

“Zbíjačke?! Ty vole, ona sa prebúdza.”

“Kde to som? V nemocnici? A to je jazyk tam dole?” Neprestávaj! “Kvík”

“Čože”

To je druhá šanca?! To by som sa akože mala polepšiť ?!

Ále nié!

Ďakujem Vám všetkým, že ste sa dostali až sem, na koniec. Dúfam, že sa Vám príbeh páčil. Ak áno, budem rád, ak to dáte najavo v komentári alebo v správe.
Ak vám poviedka nesadla, budem rád za každú normálnu, mentálne zdravú kritiku, ale samozrejme najviac za konštruktívnu.