Šieste prikázanie

„Tak... a sme zbalení“, povedala mi žena. Stála pred zrkadlom rolldoru a česala si vlasy. Voľné nohavičky načrtávali pevný oblý zadok. Vrch negližé bol zo strieborného saténu. Visel na tenučkých ramienkach a odhaľoval jej plecia. V zrkadle som videl prsia a vystúpené bradavky.
„Matej šiel ku kamarátovi po cédečka.“, prehodila a sledovala svoj profil v zrkadle. „Vôbec som cez zimu nepribrala, čo povieš?“ Pristúpil som k nej zozadu a natesno ju objal. Chytil som ju za prsia. Cecky mala ako keď sme sa spoznali a ani svadba a pôrod z nich neubrali na pevnosti. Vtákom som sa jej trel o zadok a hladkal jej bradavky.

„Nemali by sme... každú chvíľu sa vráti.“, hlesla mi do ucha.
Nemal som rád tieto kecy. Kokot mi stvrdol ako žula a žaluď som mal mokrý od tekutiny.
Počula iba trhanie jemnej látky. Zadok sa jej obnažil a ja som jej láskal kundu odzadu. Zvlhla. Prešiel som pákrát po pyskoch a klitorise. Bola hladko upravená a pokožku mala jemnú ako páperie. Zastonala. Nehcel som romantiku. Iba som povolil gombík v napnutých trenkách a vybral ho von. Držal som ju za vlasy a druhou rukou jej stlačil kozy. Šukal som. Tlmila vzdychy, lebo rolldor bol oproti vchodovým dverám a všetko sa ozývalo na chodbe. Čvachtal som v nej ako kedysi v nadržaných stredoškoláčkach. Rukou som jej zakrýval ústa. Potom som jej vsunul dva prsty do úst. Cucala ich. Teplo a vlhkosť jej pičky ma rozpaľovali. Prehla sa v chrbte a zúfalo sa chytala o zrkadlo. Ešte som párkrát surovo prirazil. Vlhké plieskanie sa ozývalo celým bytom. Milovala cápanie mojich vajec o svoju vypúlenú riťku. Vystriekal som do nej celý rozžhavený zásobník. Kvapkalo to z nej von na podlahu. Utrel som to rýchlo ponožkou skôr než by sa rozbehla po Sanitol.
Utrel som si čelo. Vajcia aj pazuchy som mal zlepené potom. Pozrela sa na mňa s miernou výčitkou.

„To, čo robíme, by nemalo byť len pre rozkoš.“, vzdychla zadýchane.
Dali sme si ešte rýchlu kávu a Matej sa vrátil. Rozhádzal cédečka po stole a zmizol vo svojej izbe.
„Budú tam mať bibliu?“, zháčila sa Naďa.
„Asi nie... je to chata.“, opáčil som.
„Tak vezmem našu.“, povedala. „Mateeej? Kde máš svoju detskú bibliu? Zober si ju do batoha!“
„Pozri sa, čo priniesol.“, ukázal som na stôl. Medzi cédečkami boli George Michael, Whitney Houston a Mika.
„Je to ešte dieťa, nemusí počúvať Led Zeppelin.“, povedala dôrazne. „Vychovávame ho dobre.“, ukončila debatu.

Páčilo sa mi byť nasiaknutý ženinou šťavou. Nechal som si ošpricované trenky a začal nosiť veci do auta.
Naštartoval som. „Pomodlíme sa za cestu bez nehody. Každý potichu.“, požiadal som rodinu.
Cesta trvala skoro štyri hodiny. Väčšinou sme šli po diaľnici a panovala dobrá nálada. Na spätnom zrkadle sa hompáľal krížik. Moderátorka na Exprese vravela, že u nás bude pochod za rovnoprávnosť menšín.
„Oci... čo je LGBT?“, zašvitoril Matej. Naďa na mňa prísne pozrela.
„El bí dží tí... el dží dí bí tí... to je po anglicky, oci! A ty učíš angličtinu!“ nedal sa syn.
„To sú takí ako George Michael.“, zachoval som neutralitu a nespúšťal oči z cesty.
„Matejko, pusti si z tabletu nejaký film.“, napomenula ho Naďa. Drobnou päsťou ma buchla do stehna.

Na úpätí svahu, kilometer pred chatou v Zuberci, som pichol ľavú prednú.
„Doriti!“ Nie že by som nemal výbavu, ale defekt som naozaj nikdy nemenil. Vystúpil som a kopol do kolesa. Skúmal som dostupné náradie, keď vedľa prudko zabrzdil čierny Kodiaq RS.
„Guma? To je tu stále...“, zasmial sa vysoký tmavý chlap, keď vystúpil z auta.
Aspoň meter deväťdesiatpäť a stodesať kíl.
Mocne mi stlačil ruku: „Ja som Karol.“ Prenikavé hnedé oči ma prebodli a chvíľu podržal na mne pohľad. Bradu mal čiernu, hustú a bolo vidieť pár šedín.
„Dobrý...“, ohlásila sa Naďa s úsmevom. „Pomohli by ste nám s defektom? Myslím, že manžel by prijal...“
„Manžel má všetko po ruke a zvládne to!“, zahriakol som ju.
Bol som nasraný. Čím útlejší som sa oproti Karolovi cítil, tým nasranejší som naňho bol. Naďa vyvalila oči. Bol o 15 centi vyšší a zrejme vedel lepšie opratiť defekt.

Vysvitlo, že Karol obýva vedľajšiu chatu. Vzal Naďu aj Mateja, pomohol s kuframi.
„Manžel to tu zvládne.“, žmurkol na mňa a pevným krokom vykročil ku Kodiaqu. Pevný zadok. Horár alebo športovec, pomyslel som si. Nebuď kokot a staraj sa o defekt, bola druhá myšlienka vzápätí.

Slnko mi pálilo na hlavu. Smäd ma ochromil. Hodinu som gugloval videá na výmenu gumy. Nič nedávalo zmysel. Kľačiac na kolenách som skúšal dať auto na hever. Ani som si nevšimol, že stojí za mnou a civie mi na vystrčenú riť.
„Hej, učiteľko!... Nechaj ma to spraviť, aspoň na teba dojem urobím!“, zarehotal sa Karol.
Prudko som vstal, že mu niečo poviem, ale hlava sa mi zatočila. Stratil som rovnováhu. Nebyť jeho pohotovej paže, rozbijem si pysk a bude vymaľované.

Zrazu som len sedel na zadku, na tej ceste, medzi jeho nohami. Jednou rukou ma pevne držal za upotený hrudník a hlavu mi oprel o svoj bradatý krk.
„Veľa slnka, málo vody... a málo skúseností s defektmi.“, prehodil.
„Čo dopiče teraz robíš?!“, začal som sa mrviť a vzpierať.
„Ešte chvíľu lež.“, odvetil pokojne a tľapol ma po líci.
„Tu máš vodu.“, vytiahol z kapsy kovovú fľašu. Poslúchol som. Naglgal som sa studenej vody.
Bola to čudná chlácholivá minúta. Pátral som v hlave. Kedy ma tak vrúcne niekto objal? Na jednej strane by som mu vynadal do buzerantov, na druhej strane ma práve zachraňoval. Aj keď som bol úplne cudzí. Nevyzerá práve takto láska k blížnemu? Sily sa mi vracali. Na šiji ma šteklili jeho chlpy. Vtlačil som sa doňho ako do vankúša. Akoby sme spolu dýchali.
Do pol hodiny bolo koleso spravené. Sedel som na spolujazdcovi a hanbil sa ako pes. Kdo umí, ten dělá, kto neumí, ten učí. Ha ha ha.
„Jebneme si?“, zaiskrilo mu v očiach.
„Jebneme si.“, pokýval som hlavou a on vytiahol ploskáča a nalial za náprstok. Po druhom sme boli hotoví šoféri a vytiahli auto na svah k chate.

Chaty stáli neďaleko od seba na miernych kopcoch. Medzi nimi stodoly, potok, tu a tam drobné lesnaté háje. Vraj tu chatári žijú v komunite. Naďa pozvala na večeru Karola a ešte niekoho. „Prinesú čerstvý koláč.“, povedala a žiarila. Karol prišiel skôr a mával krásnym 10 ročným Ardbegom.
„Táto škótska sa na večer hodí viac ako moja gazdovica.“
„Kto budú tí hostia?“, spýtal som sa Karola.
„Uvidíš.“, zašomral.

Naďa dovolila Karolovi, aby sa pred večerou u nás umyl a osviežil. Dvakrát som si lupol z Ardberga a musel som uznať, že nepotrebuje ľad ani sódu. Teplo sa mi rozlialo v celom tele a uvoľnil som sa. Šiel som sa prezliecť. Matej s maminou chystali stôl. Povedal som, aby pripravili o tanier navyše pre pocestného.

Na poschodí bolo šero a ticho. Šiel som po dlhej chodbe, ktorá viedla okolo kúpeľne. V kúpeľni sa svietilo. Dvere boli pootvorené. Chcel som vedieť, či je tam. Nazrel som dnu a telom mi prešla elektrina.
Karol tam stál polonahý oproti zrkadlu. Tepláky mal zrazené pod zadok. Bol bez trička. Pekný, výrazný hrudník. Mohutné bradavky a hrubý biceps. Na rozdiel odo mňa si vôbec neholil vtáka. Hrubý kokot mu vytŕčal z dlane a mastil ho. Preglgol som. Napľul si na prsty. Rozotrel sliny po penise a navlhčil si žaluď. Preťahoval si predkožku hore a dolu. Objemné vajcia utvorili veľkú hrču medzi chlpatými stehnami. Mal úzke bedrá a široký chrbát. Zatajil som dych. Vyhodím ho odtiaľ už len kvôli rodine.
Ale v kokote mi tepalo.
Čurák mi narástol za pár sekúnd a žily v ňom navreli. Boxery som mal mokré a lepkavé. Bál som sa dotknúť vtáka, lebo by hneď striekal.
Karol odniekiaľ vylovil moje ranné trenírky.
Honil si klobásu a skúmal moju vôňu. Najprv tam, kde som prestrčil kokot do svojej ženy a po chvíli prešiel na miesta, kde sa potil môj zadok pri jebačke aj pri ceste autom. Strčil som si ruku do teplákov. Karol sa zadkom oprel o umývadlo. Stál otočený ku mne, ale nebolo isté, či ma vidí. V hnedom kokote mu zamykalo a mohutne navreté žily ohlásili finále. Vypúšťal dávky sýtobieleho semena v prúdoch do mojich použitých trenclí a vajcia mu pri prudkých pohyboch skákali. Pri tomto pohľade som striekal aj ja bez toho, aby som sa vôbec dotkol vlastného čuráka.

Na schodisku zadupali detské nôžky. Matej si pospevoval nejakú odrhovačku a vykračoval hore schodami.

Ledva som sa stihol zavrieť v našej spálni a semeno mi voľne stekalo v gatiach.

Čakal som kohokoľvek s čerstvým horúcim koláčom, ale oni sa predstavili ako Peter a Marek.
Peter pôsobil v pohode, bol opálený a vysoký. Muž. Marek bol útlejší a afektovane rozprával. Žena?
„Aké... milé prekvapenie.“, zaštebotala s údivom Naďa a krútila hlavou. „Karol nám nepovedal, že prídu...“
„Dvaja muži?“, zasmial sa Marek. „Tak to mu je podobné. Dobre... Necháme tu aspoň ten koláč, ak nie je vhodné, aby...“
„To nie... nie... poďte ďalej, nachystané predsa máme.“, presviedčala Naďa.
Peter aj Marek zízali na tanier pre pocestného, ale nič nepovedali. Usadli sme za stôl. Pokynul som Nadi aj Matejovi: „Požehnaj, Bože, nás i tieto dary, ktoré z tvojej štedrosti budeme požívať. Skrze Krista, nášho pána. Amen.“ Karolovi trhalo kútikom. Marek nadvihol uhladené obočie. S pohármi vína aj Ardberga sa však vrava rozprúdila.
Najšťastnejší vyzeral byť Matej.
„Vy ste ako mamka s ockom?“ Stuhol som a Karol sa mi zahľadel do tváre.
„Ako to myslíš, Matej?“, opýtal sa Peter. Naďa sa hrabala v chladničke a sotva ho mohla počuť.
„No... či... ste el bí dží dí tí ako hovorili v rádiu.“
„V podstate áno.“, odvetil Marek.
„To už stačí, Matej! Náš syn... on nepozná...“, jachtal som a chcel vstať a nejako skončiť návštevu týchto pánov, ale čiesi chodidlo pod stolom ma schladilo.
„Matej,“, prehovoril napokon Karol, „a ty... poznáš skutky telesného milosrdenstva?“
„Áno,“ zajasal Matej, „Poznám nakŕmiť hladných, napojiť smädných a... a prichýliť pocestných... a je ich ešte asi 5.“ Všetci vyprskli do smiechu.
„Chlapci, tak to práve robíme, či nie?“ zahulákal Karol a s každým si štrngol. Dokonca aj Naďa sa na tom rehotala potužená ružovým vínom. Rozlúčili sme sa na verande. Naďa uspávala Mateja a zaľahla tiež.

Karol zišiel dole k potoku a dýchal čerstvý vzduch. Bolo horúco ako v pekle a komáre lietali v rojoch. V tom mieste sa potok rozširoval do jazierka a poniže bola hrádza. Karol si stiahol šortky a vytasil čuráka. Zastavil som pri ňom. Močil silným prúdom a pozeral do lesa.
„Tebe netreba?“, spýtal sa pokojne. „Musíš mať nádrž na prasknutie.“
Mlčky som hľadel na jeho prúd dopadajúci do vody. Vybral som vtáka a šťali sme bok po boku do tej vody. Karol zhodil všetko oblečenie a hodil sa do jazera. Komáre dosť dotierali, takže som odolával.
„Máš aj modlitbu proti utopeniu?“, chechtal sa.
„Nebuď kokot.“, opáčil som. Decentne som sa mu otočil chrbtom, stiahol tričko, šortky aj trencle. Keď som vchádzal do vody, sledoval hru svalov môjho zadku a miesto medzi polkami.
„Ak ešte nejdeš spať, pomôžeš mi v dielni“, vyzval ma „a dáme si ešte za pohárik.“
„Ďakujem, mám dosť.“, odmietol som.
Pobrali sme sa každý do chaty.

Nemohol som zaspať. Bol som nadržaný ako stepná koza. Civel som do tmavého stropu a nevedel, čo so sebou. Otočil som sa k žene a pritisol sa jej k chrbtu. Myšlienkami mi prebleskovali zábery na jeho hruď. Rukou som jej hladil bruško a postupoval vyššie k ceckom. Hnietol som jej bradavky a videl jeho veľké vajcia. Stoporený kokot som jej tlačil k zadku a medzi polky. Zavzdychal som pri pomyslení, ako mi striekal na tie trencle. Ako som ho špehoval. Pobozkal som ju na šiju. Jemne ma striasla.
„Zákaz sexu.“, povedala zo sna, „Matej je vedľa...“ a spala ako drevo ďalej.

Vyplazil som sa z postele a cestou vzal zabudnutý Ardberg. Tak ešte pohárik. Prebehol som k chate povyše a privykal na tmu. Dvere dielne zo starého dreva ľahko zavŕzgali. Tlmené žlté svetlo. V jednom rohu stál starý čalúnený gauč a v protiľahlom stolík s náradím. Našiel som gramofón a opáčil ihlu. Za chvíľu už jemne hrala Lisa Stansfield.

„Vtedy na tej ceste...“, ozval sa hlboký hlas z prítmia, „si ma celým telom chcel.“

Chvel som sa očakávaním. Tupo som stál.
Objal ma tuho a rukou mi prešiel po zadku. Vsunul mi dlane pod šortky a pevne stisol polky. Cítil som jeho dych. Zľahka mi hrýzol hornú peru. V mojom vtáku hral orchester. Pritlačil som mu ho na brucho a trel sa o jeho telo. Nasával som jeho dych. Vôňu jazera aj pazúch. Pohltil ma perami. Horúci jazyk mi brázdil ústa a hľadal miesta, ktoré nepoznal. „Ako si vedel, že...?“, ledva som rozprával.
Stiahol mi šortky. „Tie trenky... Vyšukal som sa ti do nich. A aj tak ich máš na sebe... Možno tie veci len nevieš povedať.“

Pokľakol. Výdatne si napľul na prsty a prešiel mi po diere. Dlaňami som si trochu roztiahol polky. Jemne krúžil a tlačil a ja som vzdychal. Hotový homofóbny romantik. Prstom vchádzal dnu a mne sa triasli nohy. Lietal som. Lízal mi gule a prechádzal po celej dĺžke môjho vtáka. Zastonal som. Prstami sa načiahol k mojej bradavke a navlhčil ju slinami. Keď po nej kĺzal, bola to neopakovateľná rozkoš.

„Povedz jedno slovo a prestanem.“
Nepoviem. A nepoviem.

„Ochutnaj ma.“, povedal a ja som mu lízal drsné podpazušie. Chutilo všetkým, čo mi doteraz chýbalo.
Ľahol si na gauč a ja som mu vysadol na hruď. Pritiahol si môj zadok k sebe a začal ho skúmať jazykom. Na dierke som pocítil jeho nedočkavosť. Teplo. Sliny. Blízkosť. Otváral záhyby a bozkával ich. Vchádzal dnu a von, rozťahoval mi riť až k bolesti a ja som sa skláňal nad jeho čurákom a nedočkavo mu cucal žaluď. Tak veľký žaluď som ešte nevidel. Ledva mi vošiel do úst. Obopínal som ho jazykom, plný neistoty ako na to. Močovú rúru mal navretú a cicina mu stále hrubla. Dočiahol som mu k vajciam a hral sa s nimi. Do sýtosti. Moje sliny pokryli jeho slabiny, kým ovládal moju dieru jazykom a prstami. Roztiahol som mu polky a skúsil olízať zadok. Zmes potu, charizmy, skúseností aj citu. Úzke chlapské bedrá. Strčil som si ho celý do úst. Rukou mi pridržal hlavu a besne kmital. Zabiehalo mi. Dusil som sa a dávil. Stehenné svaly sa mu harmonicky vlnili a chlpy ma šteklili v tvári. Vôňa potu utvárala medzi nami puto. Druhou rukou mi vydráždil prostatu. Nevládal som dýchať ani stonať. Tie veľké vajcia ma udierali do tváre a ja som odrazu striekal na tú chlpatú hruď. Potom prestal.

„Robíš jej to odzadu?“, postavil ma na štyri a hlavu mi zatlačil do sedačky.
Krúžil mi žaluďom okolo otvoru a plieskal po ňom. „Jeb ma... urob mi to ako...“
„Ako prvýkrát?“, doplnil ma.

Bozkával mi chrbát a mne sa ježili chlpy. Postupoval dnu sebaisto a pomaly. Môj kokot nebol malý, ale jeho bol hrubý 5 či 6 čísel. Bolesť a radosť sa zmiešali v jedno. Žaluďom sa skúsene pohyboval v diere dnu a von. Cítil som každú bunku v záhyboch svojej rite. Pevná ruka mi vtláčala tvár do starého molytánu. Zrýchľoval. Klátil ma prudko. Takmer kruto. Natrhával mi riť a tieto zvuky na sebe zažívali iba najhoršie kurvy v porne. Masívne orechy mi búšili o hrádzu a ja som ich zospodu láskal rukou.
Lisa spievala The Real Thing a Ardberg sa našou vášňou skotúľal z pohovky.

„Nevládzem.“, zaúpel som. Odtiahol som sa.
„Ani za svet.“, vzal ma za ruku a vysadil na podlhovastý stolík s náradím. Ležal som na chrbte s roztiahnutými nohami a študoval jeho tvár. Chmatol ma za stehná a priložil svoj kokot na môjho čuráka. Treli sme sa kokotmi a vajcami a z dvoch koží sa stala jedna. Chytil oba čuráky do dlane a honil ich spolu. Precházal mi po žaludi a mňa pri tom mykalo od rozkoše. Kvapky Karolovho potu mi padali na krk a hruď. A do úst.
Z priečky nado mnou niečím zaštrngotal. Boli to železné okovy a zovreli moje členky. Keď povytiahol reťaže, moje stehná sa dvihli a skončili takmer za hlavou. V bedrách mi zaprašťalo. Ružovohnedú dieru som mal rozpálenú, otvorenú a úplne bezbrannú. „Teraz si len môj.“, šepol. Žilnatý kokot mal jemne ohnutý nadol. Znovu mi ho vrazil dnu a jebal mi prostatu ako nikto nikdy. Zdrvil mi vajcia. „Udri ma! Udri ma!“, kričal som.
Vpálil mi zaucho spotenou dlaňou až to plesklo. Tvár mi horela bolesťou a to ma rajcovalo. Z riti mi vytekal lubrikant a lepil sa Karolovi na gule. Zaťahal ma za vajcia a kokot mi stvrdol na prasknutie. Hrubo ma fackal a jebal zároveň. Oboma pažami ma tvrdo zdrapol za boky a masívne šuštal. Narážal ma tak, ako sa jebú väzni vo väznici. Stolík vŕzgal, šľahal o stenu a v dielni všetko dunelo. Chytil som si čuráka a prudko ním mykal. Kŕč prišiel do pár sekúnd a ja som vystriekal ďalšiu dávku, že mi pokryla prsia, krk aj tvár. Jediné čo ma držalo pri zmysloch bolo dominantné búšenie Karolových vajec o moju riť. Triasol som sa na celom tele, keď ho vytiahol von.
Obišiel stolík a zdrapol ma za vlasy. Obrovský žaľuď mi vopchal do úst a párkrát mykol vtákom. Ešte som párkrát stihol prejsť po jeho uzde, keď mi sa do úst nahrnul gejzír trpkého semena. Mocne zreval. Zalial mi celé ústa až som nevládal prehĺtať. Ani Naďa mi nefajčila vtáka z riti. Zaplavil mi podnebie, jazyk a časť mi vytekala na bradu a líce. Obaja sme dychčali ako blázni. Bezvládne sme polihovali v prítmí s whiskey v ruke. Bozkávali sme sa. Zlízal mi zvyšky semena z brucha a krku. Ležali sme v objatí.

Moja riť horela a po ceste za Naďou som sa schladil v jazere. Ledva som sa doplazil do postele. Ani neviem, koľko hodín bolo, keď som zišiel do obývačky.
„Mateeeej!“, zvolal som a syn mi vyskočil do náručia. „Ocinoooo!“, zvolal na oplátku.
„Kam šla mamina?“
„Išla s tetou Dorotou do kostola.“, čvirikal mi za uchom. „Vravela, že alkohol ti bráni vo viere ocino.“

Nechal som syna utekať na lúku za kvetmi a mne došlo, že aj v tejto chate je gramofón.
Ani neviem ako... Ale spievala Lisa Stansfield svoju legendárnu The Real Thing. Oči sa mi zaliali slzami.

Na linke ležala platňa. Vzal som ju do ruky. Čosi tam bolo načmárané. Prizrel som sa bližšie: ŠIESTE PRIKÁZANIE a smajlík. Usmial som sa.
Môže človek milovať dvoch ľudí naraz?
Pri mikrovlnke stála soška Panenky Márie, ktorú si Naďa vozila so sebou.
Usmievala sa na mňa.