Konečná stanica, túžba.

Nikdy by som si nepomyslela, že mi ľudia budú dobrovoľne platiť a vyhľadávať mojú spoločnosť. Niekedy mám pocit akoby vyhadzovali peniaze úplne zbytočne. Prídu viesť siahodlhý rozhovor a neboja sa čokoľvek povedať, pretože sa cítia uvoľnene, a som stále len tretia osoba, ktorej je prd, čo robí za chrbtom manžel nejakej chuderky, ktorá doma sedi a s obdivom predstiera pohodovú rodinnú idylku, v ktorej už dávno zhasla vášeň. Nechce žiadnu pomoc ani radu, len zniesť zo seba bremeno ťarchy a svedomia, ktorá ho po terapii opustí a pokračuje ďalej vo svojom živote akoby sa nič nedialo.
Práca psychológa je ťažšia než som si na štúdiách vedela predstaviť. Denne prezlečiem toľko kabátov, aby som sa lepšie vcítila do osobnosti, a načúvala ich problémom s porozumením a bez predsudkov.
Aby som nestranne ponúkla riešenia a pohľady z viacerých uhlov tak, čo by možno vyriešilo problém osobnosti a jeho vnímania.
Večer prichádzam domov vyčerpaná, unavená a často krát hladná po mužských dotykoch. Predstavujem si bohapustý sex, ako do mňa vôjde so stvrdnutou pýchou. Vtedy by chlap nepotreboval ani toľko šťastia aby ma ošukal.
Ale predstavy sa akosi stále vymykajú realite. Moje telo si snáď už ten pocit ani nepamätá,tak sa po čase uskromnilo a zabudlo ake je to milovať sa.
Možno to je tým, že sex na jednú noc neuznávam, asi mám psychózu z mojich klientov, ktorý často krát sex opisujú ako produkt bez citov. A ja bohužiaľ potrebujem, okrem iného, cítiť aj lásku.
Čo je další kameň úrazu, pretože vzťahy ktoré som mala, alebo som sa o ne pokúšala nedopadli romantický a ani šťastne. Príliš som analyzovala ich osobnosť a vytiahala veci, ktoré boli pri niekom najväčšiu mužnosťou a mienili v tom pokračovať aj naďalej. A ja teda do zbierky nepatrím. Iní sa za to hanbili a chceli to uchovať v minulosti, no ako náhle som to vytiahla už sa nikdy neozvali. Prečo asi? .. Nikto nemá rad keď ste zo začiatku prezieravý a nedôverčivý. A tak ďalej.
Myšlienkové pochody som utápala vo víne. A akosi na mňa doľahla tá povestná túžba, zvaná sex.
Ľahla som si na gauč a vytiahla tričko. Bradavky mi stuhli od náhleho prievanu. Telom mi prebehla triaška a ja som si prstom pomedzi prsia razila cestu k rozkroku. Zastala som tesne pred lemom nohavičiek. Rukou som si ju pohladila a prstom dva krát prešla po stredne. Od rozkoše som stiahla k sebe stehná. A hlavu zaklonila do zadu. Začala som hrýzť peru a predstavovať si dotyky muža. Ako sa pomaly dobýva k mojej mušličke, ktorej sú nohavičky pomaly priúzke. Vkĺzla som pod ne a zacítila teplo. Každá časť chcela pocítiť nežnosť a doslova sa chvela od vzrušenia. Začala som si dráždiť klitoris a jemne stonať. Intenzitu som zrýchľovala. A nohy rozťahovala čo najďalej od seba. K vrcholu by som sa priviedla hneď, no chcela som viac. A tak som prestala len ho jemne pohladila. Presunula som sa nižšie, a do vlhkej pošvy zasunula prsty.
Pomaly som si ich prirážala do vnútra a stláčala poprsie. Najskôr pomaly a potom stále viac a viac. Dýchala som rýchlo a z úst sa mi drali tiché vzdychy. Keď už som cítila ako vybuchnem a priestor okolo mňa sa zužoval.
Zazvonil mi pracovný telefón.
“Do riti” vyrušilo má to a vlastne úplne pokazilo celú atmosféru. Chcela som počkať kým dozvoní, no pravdepodobne to ten dotyčný nemal v pláne.
Prerušila som svojú činnosť a utekala ku kabelke, kde som vyšmatrala stále zvoniací telefón.
“ prosím, psychologická ambulancia.”
“ Dobrý večer , potrebujem sa stretnúť , nutne, zaplatím dvojnásobok, o polhodiny vo vašej ambulancii”
Skôr ako som stihla zareagovať, na druhej strane bolo ticho. Zložil. Kretén.
Čo teraz. Nakoniec som ale natiahla na seba handry a snažila sa poupraviť tvár, ktorá výrazne oplývala dávkou alkoholu.
“Do frasa, vyzerám ako ožratá troska”
Naniesla som si značnú dávku make-upu a štetcom zamaskovala to, čo sa dalo. Chôdza mi pomôže, utešovala som sa.
Na čas som stála pred ambulanciou a snažila sa trafiť do dierky. Polovica fľaše cabernetu mi zabraňovala urobiť to hneď a trošku som sa potrápila, lebo zrazu sa začal točiť celý svet.
“ Posrata diera, už sa tam strč“ zanadávala som celkom nahlas, na čo reagoval pravdepodobne môj pacient, ktorý stál záhadne za mnou.
“ Hovoríte o mne ?”
Zapotácála som sa od ľaku. Zadržal moje dezorientované telo, ktoré v tom momente zlomil alkohol. Silu, ktorú mal v rukách bezpochybne trénoval v posilňovni.
Muž tesne po tridsiatke, s dávkou sexepílu má drží v náručí a pohľad zapichnutý v mojich očiach vyvoláva paniku.
“ Ďakujem” rychlo som sa zodvila a zázračne aj odomkla. Nasledoval ma.
V ambulancii som zasvietila svetlo, vyzliekla si kabát a so svojim notesom zamierila ku kreslu.
Papiere má nútili nechať pohľad sklonený , nebol čas vnímať osobu predomnou.
V rýchlosti sme zbehli pár nutnosti , ktoré bolo potrebné zapísať.
“ Tak čo vas trápi” opýtala som sa a konečne zdvihla tvár priamo k nemu.
Dych mi vyrazilo, keď tam sedel ako kôpka nešťastia. Bradu mal neupravenú, vlasy strapaté a pritom bol tak neodolateľný. Vyrysované telo obopínalo tesne biele tričko.
Stiahla som stehnami. A rozstržito sa zahemžila.
Začal rozprávať a ja som nemyslela na nič iné , ako na sex s ním. A to aj napriek mojím predsudkom.
Akoby mi z tela strhol šaty, drsne ma k sebe privinul a ešte drsnejšie stláčal guľatý zadok. Ja by som mu rukou nahmatala stvrdnutý penis, ktorý by vo mne prebudil ešte väčšie vzrušenie.
Položil by ma na gauč, rozstiahol mi stehná a zaboril tvár do rozkroku. Jazykom by lízal klitoris. Najskôr jemne, kruživým pohybom. Potom žiadostivo, drsne. Tak, aby som cítila jeho strnisko všade. Prstami by mi vnikol do vnútra a rychlo prirážal. Ja by som ešte väčšmi zvlhla. Očami by sledoval ako vzdychám a panvou pohybujem v jeho rytme. A potom by si ho tam vrazil tak, aby som cítila celú jeho mužnosť. Prirážal by silnejšie a moje ruky by obopínali jeho telo.
Tempo by sa zrýchlilo a šukal by tak nenásytne akoby už nikdy nemal skončiť. Cítila by som každý jeden sval, každý pohyb. Všetko. Otočil by ma a jemne mi do ucha šepkal a hrýzol.
Teplý dych by zapríčinil husiu kožu. A on by opäť prirážal. Držal ma za vlasy a stláčal prsia. Rýchlejšie a rýchlejšie a rýchlejšie. Vzduch by bol tak horúci a jeho pohybmi by nás privádzal k vrcholu.
“ slečna , ste v poriadku?”
Spamätala som sa a prsestala na neho hľadieť ako na korisť.
Odkašľala si a venovala mu chabý úsmev.
“ Áno samozrejme, len som sa vcítila do problému a rozmýšľam ako to vyriešiť.”
Klamala som a pritom nemám ani tušenia o čom práve hovoril.
Do riti. Do riti. Do riti.
“ Viete čo, myslím si, že ste zmätený a snažíte sa vyriešiť veci hneď.. to nám občas zabraňuje postupovať racionálne, preto navrhujem stretnúť sa zajtra. Ja nad tým porozmýšľam a spoločne to privedieme k lepšiemu”
Súhlasil a behom pár minut bol preč.
Osamela som a tupé ticho obklopovalo miestnosť.
Už teraz viem, že toto nikdy nemôže dopadnút dobre.