Tajomné prvýkrát
Lak na nechtoch mi schne už tretiu vrstvu a ja stále stojím pred zrkadlom len v čiernej spodnej bielizni, akoby som sa sama seba snažila presvedčiť, že toto je dobrý nápad. V kúpeľni je teplo, para po sprche ešte nezmizla z okrajov zrkadla a moja pokožka je po telovom…
IV. Keď sa telo rozhodne skôr
Keď som za sebou zavrela dvere bytu, mala som pocit, akoby som si vyzliekla poslednú vrstvu sebakontroly. V kaviarni som bola pokojná, uhladená, schopná hrať sa na normálnosť, no tu nie. Tu som bola len ja a telo, ktoré si odmietalo pamätať pravidlá. Oprela som sa…
III. Medzi faktom a túžbou
Na druhý deň som si uvedomila, že niečo nie je v poriadku už v momente, keď som stála pred zrkadlom príliš dlho. Nebolo to márnivosťou, skôr potrebou porozumieť, prečo sa na seba pozerám inak. Kritickejšie. Ako keby som sa pripravovala na skúšku, o ktorej som sama seba…
II.Telo pamätá viac,než hlava
Keď som vyšla z kaviarne, myslela som si, že to zostane tam. Že sa to rozplynie medzi hlukom ulíc, povinnosťami, zoznamami úloh. Také stretnutia sa predsa dejú stále. Pohľad stretne letmý úsmev. Náhoda. Lenže môj mozog sa odmietal správať racionálne. Cestou domov som…
Miesto,kde sa nič nestalo..
Nie som žena, ktorá by si domýšľala významy. Aspoň som si to o sebe vždy myslela. Medicína ma naučila veriť faktom, nie pocitom. Lenže fakty mi dnes unikali pomedzi prsty a ja som zostala sama so sebou. Len ja,sama so svojím telom, ktoré sa správalo, akoby vedelo niečo…