Horúci spor a studená voda
Týždeň sa vliekol ako roztopený asfalt. Teplomer na kancelárskej budove ukazoval 37 °C v tieni štvrtý deň po sebe, ventilátory v električkách sa točili naprázdno, vzduch mal farbu rozpáleného medu. V takom počasí sa aj vzdušné znamenia menia na ohnivé. V stredu doobeda…
Jebačka jak hrom...
Letné piatkové večery zvyknú byť malátnou záverečnou bodkou za týždňom. Ibaže tentoraz sa obloha rozhodla, že sa ešte zabaví: v jednej sekunde sa ochladilo, v druhej niekde nad mestom „prasklo potrubie“ a z neba sa spustil hustý, ťažký lejak. Sedel som v kolóne na…
Počul nás niekto?
Odkedy som trochu spomalil, začal som si všímať veci, ktoré predtým preleteli okolo mňa ako nevýznamné šmuhy. Dni sa zrazu neplnili mítingami, ale vôňami. Niekedy aj tichom. A jednou z najlepších častí mojej novej rutiny sa stali ranné nákupy v Tržnici. Nie preto, že…
Sprcha so setričkou v nemocnici?
Všetko to začalo celkom nehrdinsky. Nie v horách, nie na maratóne, ani v posteli s kráskou. Ale v kancelárii s blikajúcim monitorom, do ktorého som zízal už dvanásť hodín v kuse. Zrazu... závrat. Chlad. Prázdno. A ticho. Zobudil som sa v nemocnici. Na Boroch. V tej…
Noc, ktorú nemôžem priznať!
Niektoré situácie človek neplánuje. Prosto sa stanú. Keď mi volal Robo, kamarát zo strednej, myslel som si, že chce ako obvykle poradiť s niečím okolo firmy. Ale tentoraz to bolo iné. Jeho dcéra Miška mala prísť do Bratislavy na svadbu kamarátky, vraj len na noc, a…
Krásna suseda… ale čo jej manžel?
Po dlhšom čase som sa konečne rozhodol vypnúť. Mimo Bratislavy mám dom – taký únikový bod, kde sa dá večer otvoriť prosecco, niečo ugrilovať, skočiť do bazéna, bez toho, aby mi do toho niekto hovoril. Pracovne som si dal pauzu – sabbatical, ako sa teraz hovorí. A hoci…
Zvrhlosti v office s jeho...
Mal som pauzu. Sabbatical. Nie nútený, nie vyhorený, jednoducho vedomý reset. Žiadne dobiehanie, len oddych. Ráno bolo tiché. Dal som si espresso, prečítal pár strán a premýšľal, kam sa pôjdem trochu prejsť. Mobil zapípal. „Počuj, nestíham dnes na tú kávu. Ale ak…
Prichytil nás niekto v lese?
Začalo to správou. Jednou z tých, kde medzi riadkami cítiš, že to nebude o zdvorilostiach. Písali sme si pár dní, trochu flirtu, trochu zvedavosti. A keď prišla otázka „Tak čo, niekedy káva?“, odpovedal som trochu inak. „Čo keby sme si dali prvé rande na bicykloch?“…
Vymrdal som ju v galérií
Na tú akciu som šiel bez konkrétneho cieľa, ale s otvorenou hlavou. Občas sa len hodí byť v miestnosti, kde sa miešajú pohľady, víno a predstavy. Slušne oblečené ženy, dobrý bar, nie príliš hlasná hudba – to je prostredie, kde sa dejú veci medzi vetami. Nie nahlas. Ale…