Niečo vo mne prasklo. Rádio ráno hovorilo len o kríze, závisti a inflácii. Svet sa akosi zbláznil – každý hľadí len svojho, alebo závidí susedovi úsmev či výkladnú skriňu. A tak som si povedal: urobím niečo dobré. Napísal som inzerát: „Rád pomôžem zrelej dáme s domácimi prácami. Upratovanie, okná, kúpeľňa, aj záhrada. Stačí úsmev.“ Odpoveď prišla ešte ten deň: „Vaša ponuka ma milo prekvapila.…

Do Prahy som prišiel s úplne čistou hlavou. Jedna noc. Posteľ. Sprcha. Ráno späť na vlak. Žiadne postranné úmysly, žiadne očakávania. Len som potreboval pokoj. Keď som jej napísal, že stojím pred vchodom, odpísala: „Prichádzam.“ A potom sa dvere otvorili. Vošla do priestoru medzi schodiskom a vonkajšími dverami ako niekto, kto vlastní celú miestnosť. Mala na sebe zimnú bundu — dlhú, elegantnú…

Jazdím po hrádzi s ruksakom na chrbte a srdce mi búši trochu rýchlejšie, než by dalo fyzika. V hlave mi ešte stále rezonuje to naše úplne prvé „Ahoj“ z netradičnej zoznamky, kde sme obaja priznali, že milujeme slobodu tela rovnako ako vôňu lesa po letnom daždi. Slnko sa opiera o hladinu jazera a ja sa priblížim k miestu stretnutia. Ona tam stojí… úsmev v očiach, bicykel vedľa seba a vzduch sa…

Do hlavného mesta som vyrážal len za zaujímavou výstsvou. Žiadne veľké plány, žiadne výstrelky. Len výstava For Fishing, kde nebudem riešiť zbytočnosti. Napísal som jednoduchý inzerát: Hľadám ubytovanie na jednu noc. Izba, ticho a možno príjemná spoločnosť. Všetko bolo myslené úplne nevinně. Naozaj. Potom prišla správa od nej. Priama, milá a až podozrivo výhodná ponuka. V časoch, keď ide…

Do hlavného mesta som išiel s úplne jednoduchým plánom. Výstava, noc prespania, ráno späť domov. Nič dramatické, nič vzrušujúce. Už dávno som sa naučil nečakať od života žiadne filmové scény— a už vôbec nie také, v ktorých by hrala hlavnú rolu žena. Osamelé roky to vo mne akosi usadili. Preto keď som napísal obyčajný inzerát o hľadaní ubytovania, bral som to čisto prakticky. A potom mi…

Pred kinom čakal o pár minút skôr. Lístky v ruke, nervózny úsmev na tvári. Ona prišla s vetrom, ktorý jej rozhýbal kabát ako kulisu. Bola pokojná, sebavedomá, a v očiach mala ten zvláštny záblesk, ktorý znamená, že vie, čo robí – aj keď sa tvári, že nie. „Dlho čakáš?“ „Nie. Len… som chcel mať istotu, že ten film naozaj existuje.“ Usmiala sa. „To ešte len zistíš.“ Vošli dnu. Sála sa pomaly…

Noc v Prahe“ Do Prahy som prichádzal s jediným cieľom – výstava, na ktorú som sa pripravoval celé mesiace. Všetko bolo zariadené, až na jedno – ubytovanie. Ceny v centre ma však rýchlo schladili. A vtedy sa ozvala ona. „Mám voľnú izbu, nič veľké, ale útulné. A keď sa ti cena bude páčiť, môžeme sa dohodnúť… osobne,“ napísala. Jej správa mala tón, ktorý nebol len praktický. Bol… hravý. Keď som…

Tak som si myslel, že piatok bude úplne pokojný. Jazero, prúty, ryby, ticho… no proste ideálny relax. A potom mi pípne správa od Zuzky: „Dúfam, že máš voľné miesto pre jednu nečakanú rybárku.“ Usmial som sa a nechal prúty na brehu. Hodinu na to sa objavila – šiltovka na hlave, batoh na pleci, a úsmev, čo ťa rozochveje aj cez mobily. Sadla si vedľa mňa. „Tak čo, chytil si niečo?“ „Zatiaľ len…

„Cyklo, voda a provokácia“ Ráno začalo slnečne. On sa cítil trochu mimo — ostýchavo, nedôverčivo. „Nie som zrovna nejaký…“ hlesol, keď ona natiahla ruky na bicykel a usmiala sa. „Neboj, stačí byť tebou,“ odpovedala len tak, pokojne, no s tým šibalským leskom v očiach, ktorý okamžite zmenil jeho nervozitu na napätú pozornosť. Vyrazili. Cyklo cesty sa tiahli cez lesy, lúky a stúpania, kde vietor…