Bolo príjemné piatkové popoludnie, slnko svietilo a Alica konečne dorazila. Tento týždeň si zaumienila, že víkend strávi sama oddychom na vidieku v dome jej prastarých rodičov v malej dedinke. Keďže bola dosť zaneprázdnená, z práce sa dostala až neskoro večer. Rýchlo nasadla do auta a cestou von z mesta sa ešte zastavila nakúpiť niečo na víkend. Náramne sa tešila, že si to užije len sama.…
... ale v tom sa zarazila. Odniekiaľ z diaľky počula, ako niekto otvoril bránu vpredu na dome. Vedela, že niekto vošiel, lebo tá brána vždy pri otvorení hlasno zaškrípala. Veľmi sa preľakla. Nemala ani tušenie, kto to môže byť. Nikoho v ten večer neočakávala. Od strachu počula, ako jej krv prúdi v hlave. Nemohla sa ani pohnúť. Nedokázala vydať ani hláska. V jednej chvíli jej napadlo, že by mohla…
Prebrala sa ležiac na veľkej drevenej manželskej posteli, pri ktorej kraji stál stolík so sviečkou. Musel ju sem uložiť on. Ako pomaly prichádzala k vedomiu, uvedomila si, že je zviazaná. Zostala úplne v šoku. Ruky aj nohy mala zviazané hrubým lanom... "Čo sa to tu deje?", pomyslela si v duchu. "Čo ten chlap chce?" Keď sa porozhliadla po miestnosti, uvidela ho ako sedí v rohu v kresle a pohľadom…
„Nemôžem ťa pustiť. Ešte nie.“, zašepkal. Z jeho slov zostala úplne ochromená a nemohla zo seba vydať ani hláska. Muž sa postavil a odišiel do kuchyne. Keď sa vrátil, v ruke držal nôž. Myslela si, že už nastala jej posledná hodina. V očiach mala strach ako splašené jahňa. Podišiel k nej a nožom prerezal povraz, ktorý jej zvieral úbohé nohy. Ako ju odviazal, koncami prstov prechádzal po odtlačkoch…
Jednou rukou zvieral jej úbohé zápästia nad hlavou a druhou ju prudko chytil pod krk a skríkol: „Tak už budeš poslušná, dievčatko? Povedz to, Alica!“, okríkol ju. „Alebo chceš, aby som pokračoval?“ „Áno, budem poslušná, sľubujem“, zaúpela potichu. Muž vstal a zatiahol za povraz, aby sa postavila aj ona. „Ale aj tak si zaslúžiš trest!“ Namieril si to do stodoly starého domu, ktorú Alica vždy tak…
Alicu zo zamyslenia vytrhlo zvonenie telefónu. Volala je sestra Katka. „Ahoj sestrička, mám dobrú správu“, zašvitorila Katka. Alica bola zvedavá, a tak ju nechala rozprávať. Katka jej oznámila, že ich dom na dedine sa predal. Dodala tiež, že dotyčný ho chcel odkúpiť až expresne rýchlo. Katka sa to dozvedela od realitnej maklérky, ktorá mala s dotyčným mužom stretnutie a hneď volala Alici, že sa…
Alica sa prebudila celá spotená a mokré vlasy sa jej lepili vzadu na šiju. Pozrela sa na hodiny. Bolo niečo pred šiestou ráno. Hlava ju bolela z vína, ktoré večer tak neumiernene vypila. Zvrhlo sa to k tomu, že sama na posedenie vypila celú fľašku. Nemala to vo zvyku, dokonca skoro vôbec nepila, ale chcela sa v ten večer trošku uvoľniť, vypnúť a zrelaxovať. Znechutene vstala z postele pripraviť…
Alici už od zúrivosti vrelo v hlave. "Čo si do kelu o sebe myslí? Nechá ma tam čakať vyše pol hodiny a teraz mi prikáže ísť za ním? Ani náhodou." Lákalo ju síce spoznať ho. Neskutočne ju priťahoval ten tajomný neznámy, ale nebola taká hlúpa, aby nastúpila do auta, ktoré ju odvezie bohvie kam. Chvíľu postávala na chodníku pred reštauráciou a uvažovala, čo ďalej. K nemu ísť nemôže, ani ho nepozná,…
„Musím ti ešte niečo ukázať, aby si pochopila“, zašepkal tesne pri jej uchu. Ešte stále kľačala opretá o stoh slamy a ťažko vydychovala po príleve uvoľňujúceho orgazmu. „Ale... najskôr ťa pôjdeme umyť“, prehovoril. „Odviažem ťa, ak mi sľúbiš, že nebudeš robiť hlúposti“, povedal. Alica prikývla a cudzinec jej opatrne odviazal povraz z ubolených rúk. Zápästia mala už dosť otlačené. Vynímali sa…
Ahoj Alica“, ozvalo sa. „Nastúp do auta, už ťa čakám“, a zložil telefón. Otočil sa smerom do miestnosti, v ktorej svietilo len tlmené svetlo. V strede veľkej izby bol stôl. Na ňom boli prichystané taniere. Izbu osvetľovalo len tlmené svetlo sviečok. Po krajoch miestnosti boli tiež poukladané sviečky. Ich mäkké svetlo navodzovalo atmosféru tajomna a umožňovalo človeku naplno precítiť rôzne podnety…
