Otvorím oči, pomaly sa začnem preberať zo spánku. Spálňa je zaliata slnkom, ešte ležiac na chrbte sa ponaťahujem a otočím sa v bielych perinách nabok – smerom von z postele. Privriem ešte na chvíľu oči, je leto, nedeľa, v podstate prvá voľnejšia po dlhej dobe. Začujem…

Ešte posledný raz sa pozriem do zrkadla, prstami prehrabnem vlasy a olíznem pery. Pristane mi to. Vyzerám živo a šťastne. Ako, koniec-koncov vždy, keď mi napíše, že príde. V rýchlosti vybehnem z dverí, zabuchnem ich za sebou a viem, že už nie je cesty späť. Doslovne.…