Večer sa pomaly prelieval do noci ako vlny cez skalnaté pobrežie. Malorka dýchala všetkými zmyslami - soľou vo vzduchu, vínom na perách, tichým šumom mora, ktorý sa miešal so smiechom hotelových hostí. Stál som pri bare v blízkosti bazéna, košeľa ležérne rozopnutá,…

Zastavim. Pohyb zanikne, len nas dych este doznieva v kamennom tichu. Pomaly sa z teba vytiahnem. Zrazu prazdno. Tvoje telo sa mykne, akoby nieco stratilo. Oci, aj ked zakryte satkou, sa snazia najst moju pritomnost. Ticho vsak pokracuje. Napatie v tvojom vnutri…

Pristupim k tebe. Tvoje telo sa este stale jemne chveje - doznieva v nom vsetko, co si prave prezila. Oci mas stale zaviazane, pery pootvorene, pokozka vlhka od vzrusenia. Polozim ti ruky na boky. Pevne, ale opatrne. Si citliva. Roztrasena. Zlomene krasna. A prave…

Siahnem po malom bielom vrecusku. Otvaram ho - vnutri lezi hladke vibracne vajicko, decentne, elegantne, ale schopne prebudit tvoje zmysly do sialenstva. Zohrejem ho v dlani a potom ti ho prilozim medzi nohy. Tvoje pysky sa už lesknu, otvorene a vlhke, ako pozvanie,…

Vediem ta dolu. Schodmi, pomaly. Tvoje prsty sa jemne dotykaju steny. Otvaram tazke dvere s matnym sklom. Za nimi sa odhaluje miestnost, ktoru si nevies ani predstavit. Kamenne steny, drevene tramy nad hlavou, plamene sviecok plapolajuce v pravidelnych intervaloch.…

Prichadzas ku mne prvykrat. Tvoje kroky su tiche, opatrne… ale vnutri? Tam horis. Vzrušenie a nervozita sa striedaju ako prudke narazy vetra. Zastavis pred dverami, zaklopes jemne - a ja uz viem. V tom klopani je vsetko. Prosba. Vzrusenie. Odovzdanie. Otvorim. Nase oci…