Vírivka

Sedeli sme s Erikom na terase hotela a zabalení v kožušine si vychutnávali krásu tatranskej panorámy. Po celodennej naháňačke sme konečne oddychovali. Poznáme sa od vysokej školy, je mojim spoločníkom, kamarátom a bútľavou vŕbou, ženatý, bezdetný. Ja som rozvedená a vtedy sama. Za tie roky sme si spolu prešli všeličím, ale nikdy sme neprekročili nepísané hranice. Ibaže bolo to zložité. Jeho žena pracovala v Nemecku a mne moja samota občas išla na city, a okrem toho sme boli spolu takmer 24 hodín denne, sedem dní v týždni.
V ten podvečer sme si išli zaplávať do hotelového bazéna a ja som si uvedomila, že Erik sa od školy vôbec nezmenil. Svojim výzorom ma prekvapil, a príjemne. Keď doplával ku mne s úškrnom prehodil: „Odkedy si ty všímaš mňa?“. „Teba si všímam vždy“, odpovedala som trochu ironicky. Mám naše dohadovania s dvojzmyslami rada, lebo vždy končia smiechom. Vtedy ale nepovedal vtip, ale položil otázku: „Dáme vírivku?“. „To akože my dvaja?“, bola som prekvapená. „No keď chceš, môžem ti zavolať tatranských záchranárov!“ odpovedal so smiechom. Jasné, jeho zmysel pre humor. Trochu som zaváhala, ale...prečo nie: „Dobre.“.
Erik vošiel prvý, spolu s fľašou šampusu a dvoma pohármi, pričom sa stále usmieval. „Čo ti je smiešne?“. „Nič, iba sa teším, že si tu.“. Ako som nohou došľapla na dno, šmykla som sa a pristála v jeho náručí. Naše pohľady sa stretli a jeho sivé oči sa zúžili. Neodolala som a pobozkala ho, tak inak. Nemal sa ako brániť, mal plné ruky. Keď sme prestali, využila som svoju výhodu, objala ho okolo ramien a svoje pery ešte raz pritisla k jeho. Erikova reakcia sa mi páčila, a vôbec ma neprekvapila. Pustil fľašu aj poháre a obidvoma rukami ma objal. Jeho pery začali náruživo vpíjať moje a jazykom testoval terén. Bolo to zvláštne, ale páčilo sa mi to. Asi som mala mať výčitky, ale nebolo tomu tak. Erik neprestával a jeho dlane sa začali venovať môjmu telu. Najprv mi láskal prsia a cez plávky sa dotýkal bradaviek, tak nekompromisne, až som zatajovala dych. Stále sme sa bozkávali, jeho pery boli čoraz nenásytnejšie. Vysával zo mňa vzduch. Náhle sa svojimi dlhými prstami dotkol môjho rozkroku. Zachvela som sa. Cítil to, a tak začal pomaly prstami vnikať. Bolo to vzrušujúce. Postupne pridával na intenzite. Keď cítil, že už neodolávam, ale naopak si jeho pohyby priam pýtam, veľmi zručne a rýchlo strhol naše plavky a naše telá sa k sebe nebezpečne priblížili. Cítila som jeho stúpajúcu vášeň. „Mala by som to zastaviť“, bola myšlienka, ktorá mi prebehla hlavou. Ale iba prebehla. Tak dávno sa ma už nikto takto nedotýkal. Pritisol ma o stenu vírivky. Bol rozvášnený, akokeby strácal hlavu. Prekvapilo ma to. Hrabla som mu do vlasov a potiahla: „Hej, zlatko, čo tak nedočkavo?“. Tá vášeň medzi nami sa dala krájať. Zastonal a jeho oči ma priam presekávali ako mačety. „Bože, vieš ako dlho po tomto túžim?“. Jeho pohľad ma pálil. „A prečo si nič nenaznačil?“. „Nechcem stratiť v tebe to, čo už mám“, odpovedal s miernou neistotou v hlase. „Blázonko, nemôžeš stratiť, čo už máš.“ Prstami som sa dotkla jeho pier. Chveli sa. Nadvihla som nohu a pritisla sa k menu, čo najbližšie. Rukou mi prechádzal po stehne, a keď sa dostal k môjmu zadku stlačil ho. Pocítila som v sebe chvenie. Jeho penis sa zväčšoval a moje rozhorúčené vnútro čakalo na jeho prudký vpád. Netrvalo dlho a bol vo mne. Zastonala som. Nedbal na mňa a začal sa žiadostivo pohybovať, pričom oboma rukami pevne istil moje boky. Voda okolo nás prudko špliechala a ja som sa strácala. Moje pery sali jeho mokrú pokožku. Rukami som vášnivo objímala jeho ramená. Snažila som sa jeho pery nasmerovať k mojim prsiam. Ale vôbec som sa nemusela namáhať. Erik presne vedel ako ma jazykom rozvášniť . Ešte viac si ma zaistil svojimi nohami, jednou rukou ma držal v páse a druhou šikovne potiahol moje vlasy, takže som musela zakloniť hlavu. Moje vztýčené bradavky sa otierali o jeho mokrú hruď a moja panva sa dostala ešte viac do polohy, v ktorej nemal absolútne problémy vnikať ešte hlbšie. Perami a jazykom dráždil moju šiju. Bola som v inom svete a prestala som ovládať svoje vzrušenie. Dorážal tak prudko, že som sa mu otvorila bez zábran a strachu, a on si to naplno užíval. Ani bublinky vo vírivke nestačili jeho tempu. Úplne som sa poddala. Jeho vášeň sa nedala ovládať, on sa nedal ovládať. Mal ma úplne celú v moci, ako nikdy nikto, a mne sa moja bezmocnosť páčila. Aj keď som mala pocit, že sa rozletím na tisíc kúskov, ako sklenený pohár. Keď sa blížil k vrcholu, zažila som horúčavu aj zimu. Vyvrcholili sme hádam v jednej stotine sekundy. Vzdychali sme a Erik zrazu vykríkol. Bolo to brutálne živočíšne. Mala som dojem, že príde koniec sveta, alebo sa prinajmenšom tá vírivka rozsype. Nič také sa nestalo, ale ja som bola z neho prekvapená. Ako mohol v sebe skrývať takú vášeň? To sa predsa nedá. Chcela som to vedieť. Keď sme oddychovali na lehátku, prikrytí osuškou, iba som šepla: „Bol si božský“. Otočil mi tvár k sebe: „To vďaka tebe“. Žiadostivo ma začal bozkávať. „Erik, kde sa to v tebe berie, nespoznávam ťa.“, prehovorila som, keď mi konečne dovolil sa znovu nadýchnuť. „Neviem, to je tebou, tvojim telom, a tým ako vyzeráš.“. „Ja?“, zostala som zaskočená. „Keby si sa videla, pochopila by si. Tvoje telo sa pod vplyvom mojich dlaní roztápa, cítim ako sa mi poddávaš, a to je ten najkrajší pocit aký poznám. Cítim svoju moc a silu. Chcem ťa!“. V tých slovách bola bezhraničná vášeň, ktorej som rada podľahla.
Vedela som, že táto noc sa tak rýchlo neskončí. Presunuli sme sa do apartmánu. Chcela som sa v ňom zase stratiť a dať mu ten slastný a opojný pocit moci, pretože som vedela, že ráno budeme zase iba priatelia, hoci, s nezabudnuteľnou spomienkou... .