Je nedeľný letný večer. Sedím na terase v hojdacom kresle. Vychutnávam si pokoj a ničnerobenie. Nemám na nič chuť. Možno ešte na zmrzlinu, keby som mala. Driemem, keď zrazu pípne sms. Oznamuješ, že si v meste. Odpíšem, že to je fajn. Nič viac. Vyprovokuje ťa to k ďalšej komunikácii, až sa dohodneme, že prídeš. Keď otvorím dvere, zasvietia mi oči. Máš v rukách zmrzlinu. Neviem, ako si uhádol moje…

Sedím v posteli, oblečená v bledo modrom saténovom letnom pyžame a hodvábnom maslovom župane. Vonku je horúce popoludnie, ale v dome je prijemne. Pozerám sa cez sklenené dvere na bazén a rozkvitnutú záhradu a po lícach mi stekajú slzy. Už dlho platím daň za všetko, čo mám. Žijem s úspešným a večne zaneprázdneným mužom. Ani neviem, kedy sme sa milovali. On si rozkoš zaplatí, ale mne hračky pre…

Tvoj prosebný pohľad ma presvedčí, a tak zavriem žalúzie a prídem bližšie k tebe. Dlho sa pozeráme na seba, skúmame každý pohyb očí a potom sa tvoje pery jemne dotknú mojich. Ako motýľ, keď sadá na kvet. Zachvejem sa, a to ťa povzbudí. Tá jemná pusa sa mení na vášnivé, žhavé bozkávanie, po ktorom sa tvoje pery vydajú na cestu mojim rozhorúčeným telom. Mám na sebe červené čipkované spodné prádlo s…

Zlatko kde si? Kričíš na mňa z kuchyne. Neodpovedám. Veď, keď chceš, nájdeš si ma. Prídeš za mnou na balkón s malým občerstvením. Dva poháre bieleho vína a jahody. Sedím v kresle a svoje telo vystavujem slnku. Pozriem sa na teba s úsmevom . Máš na sebe iba čierne boxerky. Položíš tácku na stolík a nežne ma pobozkáš. Potom zoberieš jahodu namočíš ju do vína a obtrieš ňou moje pery. Cítim jej…

Prišla som domov dosť uťahaná, a jedine čo ma zaujíma je sprcha a posteľ. Už pri stekaní kvapiek vody po mojom tele, cítim úľavu. Zrazu niekto zvoní pri dverách bytu. Nie nejdem otvoriť, ale zvonček priam drnčí. Ten človek je neodbytný. Omotám sa do bielej osušky. Otvorím prudko dvere, a chcem niečo jadrné povedať, ale zostanem prekvapene stáť. Stojíš predo mnou vo vetrovke, plnej snehových…

Práve umývam obkladačky v kuchyni. Strhnem sa na prudké buchnutie vchodových dverí. Mám sluchadlá s hudbou, takže nepočujem kľúče vo dverách, ktorými si Dávid odomykal. Mám na sebe jeho staré biele tielko a šortky. Zložím slúchadlá a počujem, ako si zúrivo vyzlieka košeľu a nohavice, a hádže ich na kreslo v chodbe. Evidentne ho niekto poriadne nahneval. Vôbec si nevšimol, že som v kúpeľni, do…

„Načo si potom sľúbil, že to zariadiš, keď si mohol tušiť, že, ako obvykle, to nestihneš?“, kričím na Dávida. Už asi štvrťhodinu sa hádame. Začalo to mojou banálnou otázkou, keď vchádzal do bytu, či kúpil podkovičky kapra. Zajtra je už Štedrý deň a my nestíhame, ale to asi nikto. Samozrejme, že nestihol. Nereagujem zvyčajne takto, ale toto sú naše prvé spoločné Vianoce, a ja mám utkvelú predstavu…

„Načo si potom sľúbil, že to zariadiš, keď si mohol tušiť, že, ako obvykle, to nestihneš?“, kričím na Dávida. Už asi štvrťhodinu sa hádame. Začalo to mojou banálnou otázkou, keď vchádzal do bytu, či kúpil podkovičky kapra. Zajtra je už Štedrý deň a my nestíhame, ale to asi nikto. Samozrejme, že nestihol. Nereagujem zvyčajne takto, ale toto sú naše prvé spoločné Vianoce, a ja mám utkvelú predstavu…

Skoro by som zabudla, pridávam „Ak prečítam ešte jednu stranu tohto „žvástu“, tak ma picne. Sedím za riaditeľským stolom, pretože môjho šéfa nenapadlo nič lepšie, ako ma poveriť zastupovaním počas jeho pobytu na dovolenke. Mám svoju prácu rada, ale odtiaľ – potiaľ. Je veľmi skoro, som tu sama. Dala by som si kávu, len som lenivá si ju uvariť. No nič, ešte dočítam túto stranu, a potom vstanem.…