Zabudnutý kapor alebo sviatky lásky

„Načo si potom sľúbil, že to zariadiš, keď si mohol tušiť, že, ako obvykle, to nestihneš?“, kričím na Dávida. Už asi štvrťhodinu sa hádame. Začalo to mojou banálnou otázkou, keď vchádzal do bytu, či kúpil podkovičky kapra. Zajtra je už Štedrý deň a my nestíhame, ale to asi nikto. Samozrejme, že nestihol. Nereagujem zvyčajne takto, ale toto sú naše prvé spoločné Vianoce, a ja mám utkvelú predstavu, ako asi všetky ženy, že musia byť stopercentné. Po našom zblížení sa v Prievidzi a Dávidovom rozchode s mrkajúcou blondínou, pretože muži naozaj asi milujú blondínky, ale berú si brunetky, sa nasťahoval ku mne. Všetko je úplne normálne v pohode a v spálni viac ako super, len... nemáme na seba čas. Pozerám sa na neho, a zrazu si uvedomujem, že je síce unavený a nezvyčajne zarastený, ale v tom čiernom tričku stále sexi. Z očí mu šľahajú plamene, aký je nahnevaný. Mala by som pribrzdiť, alebo...naopak...pridať...mám nápad, úplne hriešny. Som si vedomá, čo bude nasledovať, ale chcem to, veľmi. V duchu sa nad sebou pousmejem, som ja provokatérka. Vytiahnem z mrazničky už kúpené podkovičky a šmarím ich do dresu so slovami: „Vedela som, že sa na teba nemôžem spoľahnúť!“. Otočím sa na päte a vyrazím smer obývačka. Nie, nemám v úmysle ozdobovať stromček, ale tvárim sa tak. Viem úplne presne, ako moje slová zapôsobili a tuším, čo urobí.
Nestihnem domyslieť, a takmer vzápätí vbieha za mnou. Mne tých pár sekúnd stačí na to, aby som si vyzliekla domáce šaty, takže keď ma zbadá, mám na sebe iba nohavičky v tematicky zeleno červenej farbe. Cítim jeho pohľad na chrbte a v sebe zvláštne chvenie. Tých pár sekúnd si vychutnám, a potom sa otočím. Keďže máme v izbe stiahnuté žalúzie, je tu prítmie a na stromčeku svietia iba sviečky, pretože iné som ešte nestihla dať, vznikla dokonalá atmosféra. Dávid sa najprv prekvapene pozerá, ale hneď pochopí: „Ty vieš byť taká mrcha! Vedela si, že to nestihnem, a nepovedala si, že si už nakúpila! A v momente, keď ti to chcem vytmaviť, vytiahneš tie najťažšie zbrane!“. Neodpovedám, iba sa usmievam. Vyzlečie si tričko, príde ku mne, pritiahne si ma, jednou rukou mi vojde do vlasov a druhou do nohavičiek a jemne stlačí môj zadok. „Potvora!“, zašepká a pobozká ma. Zachvejem sa. Ten bozk je krásny. Ešte chcem. Pritisnem sa bližšie a pobozkám ja jeho. Vášnivo a nedočkavo. Vychutnáva si to, pričom prejdeme k jedálenským stoličkám. Posadí sa a mňa si posadí na kolená. Už sa bozkávame vášnivejšie. Strácame dych. Jeho jazyk vchádza do mojich úst. Božský pocit. Oddávam sa tomu, úplne. Jeho pery sú vlhké a krásne opisujú tvar tých mojich. Jeho dlane hladia moje telo. Jemne a pevne zároveň. Roztúžene šepne: „Poď!" a naznačí mi, aby som si na neho sadla obkročmo, a tak sa posadím do jeho lona. Aj cez nohavice cítim reakciu. Usmejem sa. Jeho oči blčia. Chce ma, a ja už neviem odolať. Priložím si jeho dlane na môj zadok. Pevne ma stisne. Zavzdychám slasťou a vášnivo sa zopárkrát pomrvím. Túžobne vzdychne. Rukou ho chytím za vlasy a trochu potiahnem. Jazykom mu žiadostivo prejdem po perách a potom pokračujem dole krkom, pričom začnem sať jeho pokožku. Jeho ruky prechádzajú celým mojim telom. Pokúše ma na uchu. Ticho zvýsknem, cítim v sebe oheň. Prechádzam svojimi prstami po jeho chrbte, poza nohavice a vtlačím ich do jeho zadku, pamätám si, ako to má rád. Vzdychá, šikovne mu rozopnem zips na nohaviciach. Už zase je naostro, ale teraz to, čo cítim vo svojej dlani ocením slastným zamrmlaním. Páči sa mu moja reakcia, a ešte vášnivejšie zachytáva moju spodnú peru vo svojich. Zrazu sa postaví, takže prinúti postaviť sa na zem aj mňa, rýchlosťou blesku si vyzlečie nohavice a akým si záhadným pohybom aj moje nohavičky, trochu sa zahanbím a pritisnem sa k jeho rozpálenému telu. Silno ma stisne v náručí. Cítim tu vášeň. Mám ďalší nápad. Jednou rukou stiahnem na kresle položenú veľkú vianočnú deku. Pochopí a pomôže mi ju rozprestrieť na zemi. Ľahnem si na ňu a pozriem sa na Dávida pohľadom, z ktorého mu musí byť jasné, ako veľmi po ňom túžim. Chytím za ruku a on ma prikryje svojim veľkým, pevným telom. Moje roztiahnuté nohy automaticky robia priestor pre všetky blížiace sa neresti môjho milenca. Jeho jazyk putuje mojim krkom, dekoltom, láska moje bradavky a môj pupok. Jeho dlane pevne stískajú moje prsia, prechádzajú mojim bruchom, stehnami, jemne hladia moju venušu. Zatváram oči a vychutnávam si každý dotyk. Jeho prsty hladia moje pery, prechádzajú krkom, ktorý na pár sekúnd pevne zovrú, moje vzrušenie stúpa. Potom mi hánkami prechádza po stehnách, jemne, nežne. Šaliem z toho. Začne sa ma dotýkať na miestach, ktoré tak veľmi zbožňujú hranie sa jeho prstov. Nepozerám sa, ale aj tak cítim Dávidov blažený úsmev. Rád sa hrá s mojim telom a mňa to vzrušuje. Pozriem sa do jeho očí, objímem ho okolo krku a stiahnem na seba. Tlmene zavzdychá, ale to už svoje pery pevne pritláčam k jeho. Môj jazyk žiadostivo vchádza do jeho úst a neprestáva provokovať jeho. Vtláčam sa viac a viac, takmer nemôže dýchať, aj preto sa mi ho podarí poľahky pretočiť na chrbát. Moja vášeň stúpa a spútava. Dávid to opätuje. Žiadostivo. Z každého dotyku cítim, ako ma chce. Nadvihnem sa, pobozkám ho na čelo, nos, ústa, pokračujem po šiji, jeho chlpatej hrudi. Prídem k jednej bradavke. Najprv ju sajem a potom svojim jazykom dráždim. Ako prechádzam k druhej, pozriem sa na neho. Má zatvorené oči a vychutnáva si moje mazlenie. Keď mu jemne kusnem do bradavky, zastoná. Pokračujem a jazykom mu dráždim brucho. Potom ho prstami jemne škrabkám po stehnách, nohách a hrudi. Vyhýbam sa jeho „pýche“, aj keď tá už je pripravená na všetko, čo si len viem predstaviť. V duchu sa usmejem, ešte by som sa rada s ním maznala, ale tuším, že viac už neznesie. Posadím sa mu medzi nohy, pričom sa posadí aj Dávid. Svojimi nohami ho objímem. Urobí to isté. Sme tak blízko, ako sa len dá. Pozeráme sa vzrušene na seba. Očami sa spýta, či smie. Roztúžene prikývnem. Pritiahne si ma ešte bližšie, trochu ma dvihne a pomaly sa vsúva do mňa. Vzdychneme naraz. Mám úžasný pocit. Objímeme sa a začneme sa hýbať. Najprv pomaly, ale potom čoraz viac a viac. Istí môj zadok dlaňami a ja ho pevne objímam okolo krku a ramien. Užívam si pocit bezbrehej vášne. Je to skvelé. Znovu sa bozkávame vášnivo a žiadostivo. Strácam sa v tomto úžasnom chlapovi. Cítim všetko. Každučký pohyb. Každý centimeter jeho tela na mne aj vo mne. Ešte sme spolu v takomto tesnom spojení neboli. Nekontrolujeme sa. Dávid svoje prsty v pravidelných intervaloch zabára do mojich vlasov, občas za ne potiahne, a potom vášnivo láska môj krk a dekolt. Cítim jeho dlane na mojom chrbte, ako vášnivo hladia moju pokožku. Stále sa pohybuje prudšie a prudšie. Potom zohne nohy v kolenách, ešte pevnejšie ma zovrie v náručí a zašepká: „Poď, láska moja, chcem ťa cítiť, buď celá a úplne moja! No tak, jahôdka!“. Ako to vysloví, spomeniem si na všetky naše predchádzajúce milovania a vzbúri sa vo mne rieka vášne, cítim ten obrovský tlak v sebe. Dávid zrýchli svoje dorážanie a ja mám pocit, že mnou prechádza milión voltov, je to božské. Roztúžene vzdychám a pevne sa ho držím: „Bože, láska...“, viac nedokážem zo seba dostať, nevnímam svoje telo, som úplne v moci chlapa s tým najpevnejším zovretím, aké poznám. Dávid si ma plne vychutnáva a neprestáva sa vo mne pohybovať. Úplne som sa poddala. Podarí sa nám vyvrcholiť spoločne. Už zase mu padám v náručí, ale on ma znovu nepúšťa, stále ma hľadí a jemne láska. Položí si ma medzi svoje nohy, výjde zo mňa a stále bozkáva moje takmer bezvládne telo.
Keď sa nám stretnú pohľady, postrehnem, ako sa mu smejú oči, a aj keď dychčí, jasne vidím, aký je spokojný. Z posledných síl sa usmejem a pobozkám jeho spodnú peru. Zachytí ju do svojich a vsaje. „Asi by som mal zabúdať častejšie...“, šibalsky prehovorí. Chcem niečo protestovať, ale nestihnem. Jeho pery sa vrútia na moje a žiadostivo chcú všetko, pričom vôbec neberú ohľad na to, že iba pred chvíľou som prežila uragán vášne. „Dávid, no tak, trochu spomaľ“, jemne ho odtlačím. „Nie, moja drahá, najprv ma vyprovokovať a potom odmietať, zabudni!“, výhražne sa zasmeje a celú si ma podsunie pod seba, takže nemám šancu čokoľvek urobiť, a...ani nechcem, okrem jediného...plniť si tie najhriešnejšie sny... Bože, takto tie Vianoce nepripravíme...nech...veď ich prežívame...sviatky lásky....