... ja už vstávam. Chvíľu pred tebou, aby sme si v kúpeľni nezavadzali. Aby som stihla pripraviť maličkú šáločku na kávu a nasypať do nej rannú dávku. Prebieham izbou a ty sa usmievaš, niečo sa ti sníva, zasmeješ sa hlasnejšie a ja sa k tebe skloním. Vstávaj spachtoš!…
leto... čas mašlí, sandálok, čas nádejí, čas opálených tiel a čas vášní ..... krátke letné lásky na nás z diaľky mávajú ...tu som! tu som ! niekto podľahne, niekto nepodľahne, každý to máme inak. Leto, bláznivé, veselé i smutné, plné povinností ... pre mna to bolo…
každý mávame svoje dni .. ženy, muži, ba aj deti ... niekedy by sa človeku chcelo, všetko vrátiť späť, ale čas je neúprosný nedá sa ... ani by to nebolo správne ... ale aj tak keď vidíš podobnú situáciu, podobný okamih niekde inde ako u seba, tlačia sa ti slzy do očí …
pri hľadaní vykladacích kartičiek som narážam na kartovú erotickú hru. Ukazujem ju priateľovi a ten nadšený, že ideme skúsiť, ju hneď a zaraz objednáva. Dáva si záležať s presnosťou jemu vlastnou, kartičky krásne nastrihá a môžeme začať hádzať kockou. Podstatné v hre…
Ráno som si sadla k stolu, ako v každé iné ráno nasadiť šošovky. "Vonku je hnusne, asi bude aj riadna zima," pomyslela som si. Očkom som hodila von oknom a zbadala som dievčatá. Jedna dobieha ďalšie dve. Keď ich dobehla, vytvorili celok. Dve tmavovlásky v rifľových…
prichádzajú, odchádzajú.. strácajú sa v nedohľadne nových dní... prinášajú so sebou eufóriu, nadšenie, pocit, že by sme mohli lietať, rovnako tak sklamanie a bolesť - slzy bolesti aj slzy šťastia. Ako by bolo bez nich pusto a smutno .. ako na ne v podvedomí čakáme,…
káva kávička kávičkári.. jej omamná vóňa ti vojde do nosa a už ťa nabáda ucítiť na jazyku horkastú plnú chuť nápoja. Niekto s cukrom - niekto bez, ďalší má rád k nej cigaretku či zákusok doýkajúci sa podnebia, putujúc k chuťovým pohárikom, zatiaľ čo kovový chlad…
keď do teba som zachumlaná ... a naťahuješ svoje ruky, čo pôsobia mi sladké muky ... príval silnej energie, keď moje telo tvoje pije ... keď líhame si ty a ja - a vstávame my dvaja ... už rozvoniava ranná káva, čo nám silu do dňa dáva po prebdenej skoro noci, je…
Byť a stretnúť človeka, ktorý Ti je súdený. Nič mi nehovorí lovenie a keď sa ma niekto pýta, čo tu hľadám, tak nehľadám. Také zámerné hľadanie a poznanie pár krokov dopredu, keď ja urobím toto, tak on spraví toto, je ako rozohratá partia šachu. Dá sa takto stretnúť…
s príchuťou nehy, čo roztopí všetky snehy... bezpečný úkryt, keď vonku sneží.. náručie milenca, či ľúbiacej mamy ... v ich nežnom objatí už nie sme sami ... náhlivé zovretie v rannom chvate, v kabáte, či v nočnom šate ... objatie - teplo ľudského tela... duša sa od…
