Nahá túžba v pohybe
Nahota mi nie je cudzia. Je to ako druhý dych – prirodzený, dráždivý, oslobodzujúci. Každý krok na hline, tráve či asfaltovej ceste ma spája s telom, ktoré nič neskrýva. Je to výzva – vyzliecť sa uprostred ticha prírody, kde šum lístia nezakrýva vlastný pulz. Vzrušuje ma ten moment neistoty – čo ak ma niekto uvidí? Možno len na okamih. Možno sa nepozrie, alebo sa pozrie dlhšie, než by mal. Ale ja bežím ďalej. Sebavedomý, nahý a slobodný.
PS: Som vám vďačný za každé srdiečko, komentár alebo darovaný kredit. Veľmi ma to motivuje k ďalšej tvorbe.
