Žabka

Pod pahorkom,v tmavom vlhkom údolí,žila v malej jaskyňke jedna žabka.Jaskyňka bola vždy vlhká a teplá,a keď prišla veľká letná búrka občas v nej aj čvachtalo a tiekol vodopád.Steny jaskyne boli hladké, vlhké a jemne slané.

Sama žabka sa rada dotýkala a hladkala steny svojej jaskyňky.Ba niekedy až tak veľmi, že potom nádherne striekala.Žabka by veľmi rada ukázala niekomu,ako ďaleko vie dostriekať.Lenže nenašiel sa nikto kto by jej jaskyňku nevštivil.A tak sedávala pred jaskyňkou a čakala.

Až raz napokon raz,keď bola jeseň a blížila sa zima,šiel okolo švárny princ. "Prečo sa tak trasieš žabka a prečo tu taká krásna žabka sedí sama?" "Trasiem sa od zimy a smútku,že sa nenašiel nikto,kto by navštívil moju jaskyňku." "Tomu je ľahká pomoc, milá žabka.Keď pôjdem o rok okolo a ty ma budeš čakať oblečená vo svetriku,nebudete ti ani zima a ja vstúpim do tvojej jaskyňky..."

A tak, žabka zahodila všetky žiletky čo mala v kúpeľni a prestala sa holiť.O rok keď ju princ navštívil,musel ako každý správny princ rozhrnuť svojím mečom húštinu z chĺpkov,aby vstúpil do jej jaskyňky a ......

...pôvodne, namiesto troch bodiek bol pekný a klasický koniec rozprávky.Ale keďže to bolo proti pravidlám tejto stránky,tak si princ musel od žabky pýtať súhlas,aby mohol prebudiť tú spiacu dračicu v nej....