Toľko únavy sa mi nazbieralo, že prvá varianta bola: zostanem spať v
práci. Ale nakoľko ešte prídu horšie časy a krutý mráz, tak som sa
pozviechala pod sprchou a potom presúvala svoju telesnú schránku...
Na jednomu kuse cesty poletuje vždy múza a ja skladám vety - tu do
listu, tu do blogu... Lenže - stupeň únavy privolal Múzu Zabudnutia,.
Doma som so šatami odložila inšpiráciu a zababušila svoju telesnosť do
lyžiarskych oteplovákov, termoprádla, roláka ... a nie, nešla som na
žiadne večerné lyžovanie, čo by sa dalo považovať za happy-end, ale -
ľahla som si spať... tak ako každý večer...
(Smejem sa predstave, ako by som písala, že "prišla som domov, šaty zo
mňa strhal spolu s únavou môj najdrahší a.".. no ved si to tu čítate
často..., ľudia si toho navymýšľajú.)
Podarilo sa vám niekedy ísť spať komplet oblečení (teda v ruskom pyžame)?
A prečo?