Prečo zmizol šašo?

Šaso,

šedá eminencia kráľovského dvora,
ten,
ktorý ťahá za nitky viac,ako kráľov prvý minister,
ten,
ktorý vie o kráľovniných milencoch možno viac ako jej komorná,
zabávač kráľovského dvora aj podhradia,
kráľ sarkazmu a satiry...

Ale,
kto z týchto všetkých sa v skutočnosti o neho zaujíma?
Kto sa zaujíma,
kým naozaj je a ako sa mu žije?

Nikto.

Každý si večer ľahne do svojej postele a nezaujíma sa už o nič,len o seba ako sa čo najrýchlejšie ponoriť do ríše snov.

A šašo?

Ten vojde do svojej komnaty, odloží lutnu do rohu miestnosti,zhodí svoje pestrofarebné šaty na zem.Nahý sa posadí pred zrkadlo a zotrie z tváre posledné zvyšky líčidiel.

A zrazu sa do zrkadla pozerá smutný muž.

Muž,ktorý sa všetky svoje trápenia a smútky snaží zakryť tým,že zábava iných.Na chvíľku mu to pomôže,na chvíľku z toho čerpá silu.Ale naozaj len na chvíľu.Čím ďalej,tým viac je unavený.Nikto sa naozaj nestará a nezaujíma o šaša, ktorý navonok vždy pôsobí ako veselá kopa,pre ktorú je svet gombička.

Jedného dňa keď mu dôjdu sily,zo zrkadla hľadí už len tieň toho,čo v ňom bol kedysi. A tak,ako všetky tiene noci zmiznú s prvými zábleskami ranného slnka,zmizne aj on.

....stalo sa v jednom kráľovstve.V tom druhom šaso zmizol preto,lebo satira sa prestala nosiť.A nezmizol len šašo sám,ale aj ten čo tu bol pred ním a aj ten,čo prišiel po ňom.Zostalo len ticho, ktoré pôsobí tak strašne umelo.Mnohí sa tvária priateľsky a hyperkorektne.Ale ten kto vidí trochu za oponu,vie že to je len na chvíľu.Zrnká piesku v hodinách odrátavajú sekundy,kým to opäť vypukne...