Keď telo nechce prestať. . .

Niektoré chvíle netrvajú dlho. A predsa ich človek cíti ešte hodiny po tom, čo skončia.

Mega vzrušenie nezačína v momente, keď sa niečo stane. Začína oveľa skôr.

V pohľade, ktorý ostane o sekundu dlhšie. V napätí medzi dvoma telami.

V očakávaní, ktoré sa pomaly stupňuje. Tantra neučí človeka všetko urýchliť.

Práve naopak. Učí ho zostať v tom pocite čo najdlhšie. Nepustiť ho hneď von.

Dovoliť telu, aby sa vzrušenie pomaly rozlievalo každým dotykom, každým dychom a každým jemným pohybom. A práve vtedy sa začne meniť úplne všetko.

Dych sa zrýchli. Myšlienky ustúpia.

Telo reaguje intenzívnejšie než zvyčajne a aj ten najjemnejší dotyk zrazu pôsobí nebezpečne silno.

Niektoré vzrušenie nie je hlučné. Nie je rýchle. Je pomalé, hlboké a návykové.

Presne také, pri ktorom človek prestane vnímať čas aj okolitý svet. Čím viac sa snažíš zostať pokojný, tým viac cítiš, ako si telo pýta ďalší dotyk. Ďalší pohľad.

Ďalší moment napätia. A možno práve preto sú tie najintenzívnejšie zážitky tie, ktoré sa neponáhľajú ku koncu.

Pretože najväčšie vzrušenie často nevzniká z toho, čo sa už stalo… ale z toho, čo sa ešte len môže stať.

A ako to vnímate vy — je podľa vás intenzívnejšie rýchle vzrušenie… alebo to, ktoré sa buduje pomaly a nedá sa len tak zastaviť? :)

Budeme radi, ak zanecháte svoj názor alebo komentár.