Nespočetné jazvy na prstoch od kancelárskeho papiera, skratky v SAP-e v malíčku, tri šálky kávy na stole a centrum overených aj tých druhých – neoverených – klebiet vo firme. „Ho\*no Robia“ – alebo po anglicky „HR“. Ženy, ktoré sú v pozadí každej firmy.
HR je zaujímavé oddelenie. Málokedy je v ňom vidieť chlapa. Takého echt, mužného, chlpatého, ktorý pozerá futbal, grgá a je proste chlap. Ak sa tam aj človek s označením „M“ v pase nachádza, väčšinou je to jedinec s príklonom k vlastnému pohlaviu, prípadne aj-aj.
Ako sú teda na tom ženy tohto oddelenia? So zopár z nich som už mal tú česť. Za všetky vyberiem predstaviteľku, ktorá spĺňa stereotypy väčšiny žien na tomto oddelení.
Natália
Natália má 45 rokov, jedno dieťa. Postavou vie prekvapiť, hlavne keď sa vkusne oblečie. Ženy na HR sa vedia obliekať. Neviem, či ste si to tiež všimli, no ja som ešte nevidel zle oblečenú ženu, ktorá by na tomto oddelení pracovala. Či chodia po večeroch na nejaké špeciálne kurzy, alebo si to medzi sebou potajme vymieňajú – výsledok je ten istý. Vedia sa obliekať. A vedia aj chodiť. Z nohy na nohu.
Tak, aby to vyzeralo, že sa vždy ponáhľajú. Vždy. Je jedno, či na pohovor, alebo na kávu. To je ich znamenie. Predklon, papiere v euroobale do ruky, do druhej mobil, nasadiť prísny výraz, pohľad uprený dopredu – do vzdialených zajtrajškov – a rýchle tempo chôdze. Vždy. Po odpípnutí si dochádzky sa ich tempo akoby zázrakom zmenší. Vystrú sa, narovnajú plecia a na ich ústach sa konečne objaví prirodzený úsmev.
Ženy v HR to majú náročné. Sú to ony, ktoré riešia nepríjemné situácie. Porušenie pracovnej disciplíny. Napomenutia. Nevhodné správanie na pracovisku. Mobbing, bossing a ešte ďalšie ...ing, ktoré veru nie sú dobré. Ony – ako nositeľky firemnej spravodlivosti – vidia a vedia často viac, ako by chceli. Kto koho ohovára, kto s kým spáva, kto by chcel s kým spávať. Nečudo, že by to chceli aj ony. Len nemôžu. Z povahy ich práce nie je prípustné, aby porušovali zákonník práce a aj iné nepísané zákony. A pritom by to tak veľmi chceli!
Natália má klasický život. Dieťa, manžela, prácu od deviatej do piatej. Klasický, no už nudný. Ako veľmi jej blýskajú oči, keď musí riešiť to, že Milan a Janka sa počas pracovnej doby bozkávali v zamknutej zasadačke! Ako si oblizuje pery, keď musí vypočúvať účastníkov milostného trojuholníka na pracovisku. Ako si o seba trie vlastné stehná, keď číta SMS, ktoré poslal šéf svojej podriadenej. Och! Ako veľmi, veľmi by chcela a túžila zažiť niečo takéto aj ona sama. Ako veľmi! Žiaľ, nejde to.
Lebo žene pracujúcej na HR nikto nebude dvoriť. Nikto jej nepošle dvojzmyselnú správu. Nikto ju nepozve na kávu so sladkou bodkou na záver. Boja sa. Chlapi majú strach. Riadny a oprávnený. Lebo... HR.
Ja mám ženy pracujúce na HR rád, niekedy až priveľmi. Pri mojej práci som s nimi často v kontakte. Všetko sú to milé, zlaté žienky, ktoré by tak veľmi chceli, no tak veľmi nemôžu.
Preto, páni – ak čítate tento článok – spravte pre ne niečo. Usmejte sa, pochváľte im nový účes, krásne šaty alebo aj to, ako napísali poslednú smernicu o pracovnom čase.
Ocenia to. Ony áno.