Všetci určite poznáte tú záhadu, keď v práčke zmizne vždy jedna ponožka. Dokonca bol o tom natočený animák „Lichožrúti“. Na sto percent existuje ale ešte jeden škriatok, ktorý motá káble. Smejete sa? Ja nie.
Táto zákerná bytosť naozaj existuje. A keďže o nej viem, táto malá kurva číha na mňa všade, kde sa pohybujem a pracujem s káblami všetkého druhu. Boj s ním sa nedá vyhrať, lebo akonáhle nejakým technickým vynálezom „organizér“ sa snažíte eliminovať jeho zákernosti, pritvrdí inde a inak.
Jeho existenciu som začal vnímať už ako malé dieťa, a to na Vianoce, keď môj otec vytiahol krabicu s vianočnými žiarovkami. V ten moment sa u nás začali dve omše. Ani jedna vianočná. Moja babka, strašne to pobožná osoba, už keď otec otváral krabicu, zmizla vo svojej izbe k malému oltáriku.
Z obývačky sa ozývalo preklínanie všetkých bohov, akí asi existujú, s vulgarizmami, aké vznikali v ten moment, a z babkinej izby otčenáš, zdravas so zakončením: „Bože, odpusť mu, nevie, čo činí.“
Otec sa snažil každý rok po sviatkoch krásne oddelene žiarovky zmotať. No čo bolo v krabici o rok, rozum nebral. To sa proste nedalo vysvetliť.
Neskôr, ako dospelý, som podobné omše predvádzal aj ja, len s tou zmenou, že žiarovky boli LEDkové od Vietnamca a škriatok ich miloval. Raz som ich dokonca po pol metri zviazal špagátom. No keď som ich znovu po roku, spokojný s pocitom víťazstva, vybral z krabice, ako som ich dával na stromček, tak sa zmotali, že leteli z balkóna von.
Týmto tradícia osvetlenia stromčeka u nás zanikla.
Úplné orgie tieto zákerné bytosti zažívajú na stavbách, kde má viac montérov 25-metrové predlžovačky a krížujú sa. To sa nedá ani opísať. Môžete to položiť ako chcete, do pár hodín, ak chcete tú svoju zmotať, hodina v piči a nervy tiež.
Občas som pri podobných situáciách spomenul týchto škriatkov a časom sa stavbami začali ozývať strašné nadávky typu: „Jebal som tvojich škriatkov špinavých, zober si ich do piče.“ Ako by som ja za to mohol.
A keď sa veľmi snažíte ich prekabátiť, začnú robiť schválnosti typu, že z ničoho nič sa vám pri chôdzi namotá kábel na nohu tak, že hodíte držku,, keď ste na druhom konci budovy, jemne vám ju povytiahne z elektriky, alebo keď ho motáte cez dve-tri miestnosti, zaručene o niečo zavadí, aj keď to pri bežnom pohľade nie je možné.
Tak s ním bojujem už roky rokúce, občas s humorom, občas s nervami, sa s ním aj bavím.
Včera večer som zmotal krásne ako z obchodu 25-metrový predlžovák. A dnes ráno hádajte čo, ako som ho rozmotaval ....
Užite peknú slnečnú nedeľu, priatelia, a keď vás budú nervy brať zo zmotaných káblov, už viete, kto to robí.