čerešne

Ani som si nevybavila prirovnanie k bradavkám. Ono , to, za prvé,
zaznelo pradávno... a za druhé som s potešením sledovala, aké zapálené
sú, poruke, stačí sa načiahnuť ... Bola som posadnutá už len jednou
jedinou myšlienkou - ako sa ich nasýtiť.....

Mňa ak diabol bude chcieť pokúšať, postaví ma pod čerešňu obsypanú šťavnatými zrelými plodmi tvaru srdca.
Ak
raz budem umierať, definitívny koniec bude zrejmý, ak nebudem mať chuť
na čerešne, zostarnem , ak nebudem už ochotná vyliezť do koruny stromu
...a hodinu, aspon hodinu si tam sedieť na konári a trhať ovocie,
vypľúvať kôsty len tak , prípadne si tou kôstkou ešte aj "streliť"..
Trafiť toho nechápajúceho, trpezlivého muža pod stromom.

Uvedený do
nesmierneho zmätku, pozerajúci na krvavú šťavu v kútikoch mojich úst na
chvíľku zostal v inom svete, pretože ten môj, čerešňový, je svetom môjho
detstva, kam môžem len sama...

Vydržal, počkal, nechal ma
spraviť si výlet do minulosti. Vrátila som sa k nemu, na step, ku kavyľu
, k pradávnej skale s úkrytmi pre lovcov mamutov a bola nesmierne
vďačná za sviatočné čítanie pod dáždnikom, za cestu šalinou späť do
civilizácie plnej nezmyselných starostí....

Načo sa trápiť, keď sú tu čerešne...