Moruše

Krásne svieže nedeľné ráno, švitorenie operencov, vôňa záhrady, opojenie životom v jeho najzákladnejšej forme.

Stúpla som si zažiadaná pod strom a načahujem sa do výšky za najkrajšími, naliatymi plodmi.
Žiaria
zdravím a prísľubom občerstvenia. Odlesk slnka vytvára v korune úsmev
nad tým, ako okolo načiahnutej paže padajú dole zrelé plody... a ten,
vytúžený, za ktorým sa naťahujem,...ten - neuchopím, spomalene, fakt
spomalene padá pomedzi prsty, okolo očí a otvorených úst na zem...

Hladuplná filozofia velí - nedívať sa vysoko, netúžiť po tom, čo nie je
na dosah a - brať, čo rýchlo utíši chuť na sladké plody.

Ak by ja som bola Eva, mňa by had v raji dostal morušami...

PS
Kúsok od Pražského hradu sú... ponad Jelení příkop...