Vyšla som na dvor, odmenila mačku, ktorá prižmurovala oči od bolesti,
lebo ju traja hladní potomkovia vysávali, pohladením, a potom aj tých
troch malých nenažrancov. Do uší sa mi vlúdil zvuk spokojného pradenia.
Tentoraz som prižmúrila oči ja. Len som načúvala.... a spomenula si na
chvíle, keď som si priala byť hluchá...
Pred rokmi, z práce som
šla za tmy, v každej ruke nákup, aby moja rodina mala všetko.. Cestu som
si krátila chodníčkom medzi panelákmi. Rázny krok spôsobil, že som sa
priblížila k dvojici, ktorá mala iné starosti... Začula som jeho
hlas: " "Vieš, žena sa iba stará o deti, ja ju nezaujímam, mne
sa nevenuje, stále len niečo robí, .."
Prekonala som mdloby spomienok a rozhliadla som sa po štvrtom mačiatku.
Ležalo v miske s granulami a v tejto polohe podriemkavajúc sem tam nejakú granulku schrumkalo. Spokojne sa usmievalo.
Individualista :-)