Prvý dojem

21.7.2012 11:57 · 1 146 zhlédnutí nenefitka

Ako sa čančáme na prvé rande? Holíme, kúpeme, natierame, maľujeme,
parfémujeme? Alebo už nám je to tak jedno... alebo ženatí , aby
nevzbudili pozornosť, si nedajú ani len spršku?

Cestovala som zo
vzdialeného miesta, sama v celom autobuse. Pol hodiny sme si s vodičom
rozprávali len tak, o živote. Chlap, ktorému by som sa vyhla z
kilometra. Presný opak toho, čo sa mne páči. Keď som vystupovala, spýtal
sa, či si s ním nedám kávu. Trocha som váhala. Z technických príčin.
Ešte 4 hodiny v autobuse bez možnosti odskočiť si... Nakoniec som
súhlasila, do odchodu spoja bolo 40 minút. Len sa spýtal, či sladím a o
chvíľku mi von na lavičku priniesol hrnček dobrej čiernej kávy. Mne do
krajšieho, sebe do obyčajného. Voľne sme pokračovali v príjemnom
rozhovore o ničom a všetkom, obaja sme mali vyplnený čas. Ešte mi
naložil batožinu do autobusa, poďakovala som a už je ďaleko, v
nekonečnom priestore variant....

Iné stretnutie... mláďatko,
neskúsený kolega. Profesne neskúsený, lebo ostatné, mám pocit, ovláda
skvele a s najväčším potešením. Pri pocite aj zostane, pretože sa mi
tuším vytratilo libido... Rafinované jemné zvádzanie - a ja nič. Hľadať
ho nepôjdem / libido/, lebo , zdá sa, život je menej zložitý bez túžob.

Už to bude piate výročie môjho prvého pomanželského intímneho stretnutia.
Dlho
som si sentimentálne odklada neoprané nohavičky a podprsenku. Voňali...
Tá vzácna spomienka nevyprchala, hoci parfém už nikde nemajú.... Veď
ani ja nemám...

Dostávam ponuky na stretnutia. Zdvorilo
odmietam. Aký má zmysel stretávať sa s cudzími ľuďmi? Koľko vlastne
človek môže mať dobrých priateliek, priateľov? Koľko spokojných mileniek, milencov?
Medzi koľkých ľudí sa dá
rozdeliť vzácny voľný čas tak, aby som po stretnutí mala dobrý pocit
vzájomného obohatenia? Ev. naplnenia?

Bývala som v pokojnom penzione so zrkadlom
nalepeným na dverách izby. Po jednom rannom sprchovaní ma zaujal môj
obraz , akoby v ráme...
Fotografie nikde nebudú. Nechcem, aby sa niekto stretával so mnou , teda nie so mnou, ale s mojím zadkom, predkom, prsiami...

Už som tu nebola tak dávno, že som dlho rozmýšľala, aké mám heslo...

Tenhle spůsob léta...