Všedný príbeh

Veľmi často je to o našom očakávaní. Vypočula som si príbeh krásnej ženy
v strednom veku, ktorá dva roky po rozvode ešte nedokázala vychutnať,
ako jej je samej dobre a hľadala ... kým nenašla.

Bolo to takto....Tak, ako to bežne býva. Písali si tri mesiace, skvele si
sadli, rozumeli. Potom sa stretli vo vzdialenom meste , osobný kontakt
tiež nad očakávanie skvelý. Denne ju zahŕňal esemeskami, mailmi,
telefonátmi. Ona bola v siedmom nebi. Prijala po ďalšom týždni jeho
pozvanie. Cestovala do cudzieho mesta, zvítali sa, predstavil ju deťom,
ktoré práve boli u neho, dokonca ju zoznámil s personálom svojej
reštaurácie. Žena to robotná a pracovitá, po dobre presexovanej noci
nabudená celú sobotu gruntovala jeho dom, lebo, predsa len, absencia pedantnej
ženskej ruky bola vidieť. Navarili spolu , napiekla dáku buchtu, a jej
sa zdalo, že už nemôže byť zamilovanejšia. V nedeľu, po ďalšej skvele
uspokojujúcej noci, sa ponúkla pomôcť aj v reštaurácii. Podvečer prišiel
čas odchodu, a on ju vyprevadil k vlaku.

Večer mu volá, že šťastne pricestovala domov a - on neberie telefon... ešte tri dni
sa takto trápila, denne dvadsať esemesiek, pokus dovolať sa každých päť
minút... - až kým jej kamarátka neporadila - na, tu máš môj mobil, skús
to z neho....

Milý chlapík zdvihol a .... ospravedlnil sa, že na neho je to veľa.

Ľudia dobrí, viete, že ho chápem? Keby sa u mňa chcel niekto správať ako
doma, tak ho vyrazím v ten moment, ako by narušil moje kruhy. Nieže
nechať do nedele, v ten moment by letel...

Dievčence, veď skúste pochopiť, aký strašný tlak musí cítiť muž, ak sa
začnete správať, akoby vám v jeho dome niečo patrilo.... a ešte aj vo
firme.

No, a toto je všedný príbeh, každodenný... on hľadal občasnú milenku a
ona sa snažila dokázať, aká dobrá manželka by z nej bola... a je z toho tragikomédia...