Nezamkla som. To prvé mi prebehlo hlavou, keď som s nohami vyloženými na
stole a nalakovanými nechtíkmi sedela celkom bezbranná. Muž, ktoý
vstúpil bol vysoký, v dlhom tmavom plášti pôsobil neoblomne. Darmo som
svojím protivným, prísnym hlasom vykázala jeho existenciu - bol tu,
približoval sa , nakláňal sa nado mňa ...
Zobudila som sa od
hrôzy, a chvíľku som vďačne pozerala v svetle nočnej lampy na 160 cm
vzdialenú zem. Moja nová, poschodová posteľ, pocit osamenia a bezpečia.
Čítala
som minule, že po každom partnerovi treba vyhodiť posteľ a aj všetku
bielizeň, ktorú ste zdieľali. Bez ľútosti, všetkého sa treba zbaviť. Pre
príchod nového je potrebné nachystať miesto. Kúpiť obrovské dvojlôžko
na romantické chvíle, zaujať na ňom svoje miesto a na druhej polovici si
predstavovať Jeho ...
Tak, a sme doma. Ja si miesto partnerského
aspon rozťahovacieho gauča kúpim poschodovú posteľ, na ktorej mám sama
málo miesta, bo sprava zľava som obložená najlepšími priateľmi -
knihami, ... Pri mne naozaj nie je miesto pre iného človeka. Zrejme ani
čas... Zatiaľ.
Tak, na chvíľku bude pauza od terapeutického písania, asi na 10 dní. Užívajte si to)))